provokatér -a m. kto provokuje: vysielať p-ov;
provokatérsky príd. i prísl.
provokatér [-t-] -ra pl. N -ri m.
provokatér -a m. (provokatérka -y ž.) ‹f < l› kto provokuje 1: agent p. políciou najatý človek, ktorý podnecuje iných k výrokom al. správaniu, za ktoré je trest;
provokatérsky príd.
provokatér, -a, mn. č. -i m. človek najatý na to, aby provokoval, vyvolávať nepokoje, konflikty: p. vojny; Tentoraz sa agentom-provokatérom ich dielo nepodarilo. (Mňač.);
provokatérsky príd.: p-a klika;
provokatérstvo, -a str. provokovanie, vyvolávanie nepokojov