provokácia -ie ž. provokovanie (význ. 1): politická p.;
provokačný, provokatívny príd.: p-čná, p-ívna akcia; p-čná, p-ívna otázka;
provokačne, provokatívne prísl.;
provokačnosť, provokatívnosť -i ž.
provokačný -ná -né, provokatívny [-t-] -na -ne príd.
provokácia -ie ž. ‹l›
1. úmyselne vyzývavý prejav, čin, vyzývavé správanie, provokovanie, vyzývavosť: dopustiť sa p-ie
2. lek. umelé vyvolávanie chorobných prejavov a pod. na liečbu i prevenciu
3. práv. (v rím. práve) odvolanie sa občana proti rozhodnutiu magistrátu;
provokačný príd. k 1, 2: p. útok, návrh; – lek. p. test, p-á metóda;
provokačne prísl.
nápadný 1. ktorý pre mimoriadne vonkajšie vlastnosti nemožno prehliadnuť, nevšimnúť si (op. nenápadný) • výrazný: v diaľke sme videli nápadnú, výraznú stavbu • viditeľný • zreteľný • zjavný • očividný (op. nepatrný, nebadateľný): v jeho zdravotnom stave nastala viditeľná, zreteľná zmena; upozorňoval nás zjavnými, očividnými gestami • veľký • markantný (nápadný čo sa týka rozmerov): nápadný, veľký nos; markantný rozdiel v správaní • evidentný • kniž. frapantný • expr.: okatý • fraz. do očí bijúci (op. zanedbateľný): evidentný nepomer síl; okaté, do očí bijúce nedostatky
2. ktorý upútava pozornosť obyč. svojimi nie bežnými vlastnosťami (op. nenápadný, obyčajný, bežný) • zvláštny • nezvyčajný • neobyčajný • nevšedný: každý sa obzrel za nápadným, zvláštnym dievčaťom; bola obdarená neobyčajnou, nevšednou krásou • mimoriadny • výnimočný (prevyšujúci priemerné, bežné hodnoty, vlastnosti): v porovnaní s vlaňajškom sme dosiahli mimoriadny, výnimočný pokrok • výstredný • extravagantný • provokačný • provokatívny • dráždivý • zastar. okázalý (majúci zámer vzbudiť pozornosť, dráždiť): výstredné, extravagantné, provokačné, dráždivé oblečenie; provokatívne, dráždivé správanie; okázalé frázy • krikľavý (obyč. vo vzťahu k farbám; priťahujúci pozornosť svojou intenzitou, vzájomným zladením a pod.): nápadná, krikľavá farba klobúka • vyzývavý • vytŕčavý • demonštratívny • kniž. ostentatívny (nevhodne, nasilu upozorňujúci na seba): žiaľ zakrývala vyzývavou, vytŕčavou veselosťou; hladovka je demonštratívna, ostentatívna forma protestu • expr.: pochabý • bláznivý (s prvkami neprimeranej, až komickej nápadnosti): pochabé, bláznivé oblečenie • podozrivý (svojou nepravdepodobnosťou, zriedkavosťou vzbudzujúci podozrenie): nápadná, podozrivá zhoda okolností
provokačný, provokatérsky, provokatívny p. vyzývavý
vyzývavý upozorňujúci na seba; svedčiaci o tom • provokujúci: vyzývavá, provokujúca žena • nápadný: nápadné oblečenie • dráždivý: dráždivý smiech • provokačný • provokatívny (súvisiaci s provokáciou): provokačná, provokatívna otázka • provokatérsky (súvisiaci s provokatérmi): provokatérsky čin • kniž. ostentatívny: ostentatívne správanie • hovor.: recesistický • recesijný
provokácia, -ie, -ií, -iám, -iách ž.
1. úmyselne vyzývavé správanie, dráždenie, vyvolávanie konfliktov: vojnové p-ie, policajná p.; Nestačili doznieť slová provokácie. (Jil.) To je od toho pána bezohľadnosť, vyzývavosť, provokácia. (Fr. Kráľ) Prijímam jeho slová ako provokáciu. (Barč)
2. lek. umelé vyvolávanie choroby;
provokačný príd. provokujúci: p-á otázka (Mňač.); p. výpad (Fr. Kráľ); p. čin; lek. p. účinok lieku