provokácia -ie ž. provokovanie (význ. 1): politická p.;
provokačný, provokatívny príd.: p-čná, p-ívna akcia; p-čná, p-ívna otázka;
provokačne, provokatívne prísl.;
provokačnosť, provokatívnosť -i ž.
provokácia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
provokácia -ie ž. ‹l›
1. úmyselne vyzývavý prejav, čin, vyzývavé správanie, provokovanie, vyzývavosť: dopustiť sa p-ie
2. lek. umelé vyvolávanie chorobných prejavov a pod. na liečbu i prevenciu
3. práv. (v rím. práve) odvolanie sa občana proti rozhodnutiu magistrátu;
provokačný príd. k 1, 2: p. útok, návrh; – lek. p. test, p-á metóda;
provokačne prísl.
provokácia, -ie, -ií, -iám, -iách ž.
1. úmyselne vyzývavé správanie, dráždenie, vyvolávanie konfliktov: vojnové p-ie, policajná p.; Nestačili doznieť slová provokácie. (Jil.) To je od toho pána bezohľadnosť, vyzývavosť, provokácia. (Fr. Kráľ) Prijímam jeho slová ako provokáciu. (Barč)
2. lek. umelé vyvolávanie choroby;
provokačný príd. provokujúci: p-á otázka (Mňač.); p. výpad (Fr. Kráľ); p. čin; lek. p. účinok lieku
provokácia ž lat práv odvolanie sa proti niečomu, námietka: bratr nass na testament provocatyu roby (PUKANEC 18. st)