Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

protivný príd.

1. odpudzujúci, odporný, hnusný: p. smrad, p. človek; všetko je tu p-é

2. kniž. zastar. náprotivný, protiľahlý: p. breh

3. kniž. nepriateľský (význ. 3): p. tábor;

protivne prísl. k 1;

protivnosť -i ž. k 1

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
protivný; protivne prísl.; protivnosť ‑i ž.

protivný -ná -né 2. st. -nejší príd.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

hnusný vyvolávajúci hnus, odpor • odporný: hnusná, odporná tvár; mať hnusné, odporné správanieexpr.: bridivýbridký (ktorý sa protiví, bridí): bridivý, bridký živočích, hmyznár.: bridbriď (neskl.) • protivnýošklivýškaredýodpudzujúci: protivný, odpudzujúci výjav; ošklivé, škaredé ranyohavnýohyzdný: ohavný, ohyzdný tvormrzkýnechutný: mrzké, nechutné reči, príbehypejor. hnusácky: je tu hnusácky neporiadokzahnusenýšpinavýsmradľavý (plný špiny, smradu): zahnusené, špinavé, smradľavé handry; zahnusený, špinavý, smradľavý byt

p. aj nepríjemný


nechutný 1. (o jedle) ktorý nemá dobrú, príjemnú chuť (op. chutný) • nedobrý: nechutný, nedobrý prívarokzlýpejor.: hnusnýodporný (ktorý má veľmi nepríjemnú chuť): jedlo bolo na druhý deň už zlé, hnusné, odporné

2. ktorý vzbudzuje odpor, nevôľu, pohoršenie • nepríjemnýnemilý (op. príjemný, milý): nechutné, nepríjemné, nemilé vystupovanie na verejnostitrápnymrzutý (vzbudzujúci rozpaky, nevôľu): musí riešiť túto trápnu, mrzutú aférunevkusnýnegustiózny (svedčiaci o nedostatku vkusu): negustiózny výzor; nevkusné, negustiózne šatynesympatickýantipatickýpejor.: odpornýhnusnýprotivnýpríšerný: nesympatický, antipatický spoločník; viesť odporné, hnusné, protivné reči; odporný, protivný, príšerný zápachmrzkýškaredýošklivýpejor. ohavný (vzbudzujúci neľúbosť; op. pekný, príjemný): nechutný, mrzký, škaredý čin; sníval sa mi ošklivý, ohavný senneslušnýhrubý (vzbudzujúci nevôľu vulgárnosťou a pod.): rozprávať nechutné, neslušné, hrubé žarty


nepriateľský 1. pociťujúci nepriateľstvo, nenávisť, odpor; svedčiaci o tom (op. priateľský) • znepriatelenýrozvadený: stáli tu proti sebe dva nepriateľské, znepriatelené tábory; znepriatelení, rozvadení sokovianenávistnýnevraživýexpr. vražedný (o prejave intenzívneho nepriateľstva): nenávistný, nevraživý pohľad; nepriateľský, vražedný úmyselpren. ľadový: ľadové prijatie

2. patriaci k nepriateľom, protivníkom, odporcom (op. priateľský) • protivníckykniž. zastar. protivný: bojovať s nepriateľským, protivníckym, protivným vojskomsokovskýrivalský

p. aj opačný 2


nepríjemný ktorý vyvoláva nechuť, odpor, nesympatie al. iný záporný pocit (op. príjemný) • nemilý: nepríjemný, nemilý spoločník; je to nepríjemná, nemilá vecnesympatickýzastar. obťažný (Hurban); (o človeku) • odpornýprotivnýpríkry: odporný, protivný, nesympatický človek; odporná, príkra chuť; mal protivnú náladuneznesiteľný (veľmi, na nevydržanie nepríjemný): neznesiteľný kolega, neznesiteľné pomeryobávaný (neveštiaci nič príjemné, vyvolávajúci obavu): čakal ho obávaný súpertrápny (spôsobujúci rozpaky): trápne otázky; je mi to trápnedelikátnyháklivýchúlostivýcitlivýexpr. ošemetný (privádzajúci do pomykova): dostať sa do háklivej, chúlostivej, ošemetnej situácie; je to delikátna, chúlostivá, citlivá záležitosťnepohodlnýneželanýnevítaný (vyvolávajúci nevôľu; op. vítaný): neželaný, nevítaný vývin udalostí; stal sa mu nepohodlnou príťažounevďačný: podujal sa vykonať túto nevďačnú robotunedobrýnepriaznivýexpr. škaredýhovor. šeredný (op. dobrý): urobil na nás nedobrý, nepriaznivý dojem; mám z toho škaredý, šeredný pocitodpudzujúcinevábnyodpudivýošklivýmrzkýexpr.: hnusnýpaskudnýpotvorský (vzbudzujúci odpor): odpudzujúci, odpudivý smrad; ošklivá, mrzká záležitosť; hnusná robotanevľúdnyneprívetivý (op. vľúdny, prívetivý): nevľúdne, neprívetivé počasie; neprívetivé privítanienechutný (vzbudzujúci nechuť): nechutné správaniemrzutýexpr.: sprostýhlúpyexpr. zastar.: oštarnýobidný (vyvolávajúci mrzutosť): to, čo sa mi stalo, je mrzuté; ocitnúť sa v sprostom, hlúpom, oštarnom postavenízlýzápornýkniž. odiózny (op. kladný): je to pre neho zlá, záporná, odiózna skúsenosťtiesnivýomínavýtienistýtônistýzastar. tienny (op. svetlý): tiesnivý sen; tienisté, tônisté, tienne stránky životaexpr. všelijaký (nie dobrý): prežil v živote všelijaké chvíleexpr.: pálčivýboľavýbolestnýbolestivý (vyvolávajúci veľké nepríjemnosti): pálčivý, boľavý, bolestný problémexpr. horúci: prežiť horúce minútyzried. mrkotný (F. Hečko)


odporný 1. ktorý vzbudzuje odpor, nechuť, antipatiu, opovrhnutie • nepríjemnýprotivný: odporný, protivný žiak; nepríjemná, protivná chuťhnusnýohavnýohyzdnýzlý (vyvolávajúci hnus al. negatívny postoj): hnusné, zlé počasie (op. príjemné, dobré); vykonať ohavný, ohyzdný, zlý čin (op. dobrý); mať hnusný, ohyzdný výzor (op. príjemný) • nechutnýnemilýexpr.: bridkýbridivýneskl.: bridbriď: nechutné, bridké jedlo (op. dobré, chutné); nemilý, bridký hmyz; brid ľudiaošklivýmrzkýškaredý (op. pekný): vonku je ošklivá, mrzká pľušť; mrzké, škaredé správanieodpudzujúciodpudivýnevábny (nútiaci odísť, odvrhnúť niečo a pod.): byť odpudzujúci, odpudivý svojím vystupovaním; parfum mal odpudzujúcu, odpudivú, nevábnu vôňu; odporný, nevábny zjav (op. príťažlivý) • nesympatickýantipatický (o človeku a jeho prejavoch): tento človek mi je nesympatický, antipatický; nesympatická tvárneznesiteľný (ktorý sa nedá vydržať): neznesiteľné pomeryslizký: slizká tvárpríkry (svojou ostrosťou vyvolávajúci nechuť, obyč. o jedle): odporná, príkra chuťexpr.: obludnýpríšernýhrozný (vyvolávajúci veľký odpor, znechutenie): obludný, príšerný skutok; to je hrozné klamstvozried. sprotivenýpejor. pľuhavý (o človeku): odporný, pľuhavý opileckniž. odiózny: odiózne slovámrzutýhovor. expr.: sprostýhlúpy (vyvolávajúci mrzutosť, znechutenie): mrzutá, sprostá, hlúpa situácia

2. p. opačný 2


opačný 1. ktorý je umiestnený na strane ležiacej oproti tej, s ktorou porovnávame • protiľahlýnáprotivnýzried. protivný: dosiahnuť opačný, protiľahlý breh rieky; starí rodičia bývali na opačnej, náprotivnej strane ulicedruhý: ozvena sa vracala z druhého konca dolinyobrátenýodvrátený (umiestnený na tej strane, ktorú nevidieť): opačná, odvrátená strana Zemehovor. rubový (o látke; op. lícny): sukňa sa jej vyhrnula na opačnú, rubovú stranuprotismerný

2. ktorý je protikladom, ktorý je v protiklade (op. ten istý, rovnaký, zhodný) • protikladnýprotichodný: majú opačné, protikladné, protichodné názory; sú to protikladné, protichodné povahykontrastný (úplne opačný): konflikt kontrastných záujmovpren.: protipólnyprotipólový: zaujať protipólny postojnesúhlasnýopozičný (ktorý je v protiklade s oficiálnym): nesúhlasná, opozičná mienkakniž.: diametrálnyopozitnýmenej časté: protivnýprotivnícky: zaujať diametrálny, opozitný postojmat.: prevrátenýrecipročný (vzájomne opačný): prevrátená, recipročná hodnota číslanepriateľský: ich pozície sú opačné, nepriateľskézastar. odporný: odporná mienka


priečiť sa 1. vzbudzovať odpor, byť proti vôli • byť odpornýbyť protivnýprotiviť sa: fajčenie sa mi prieči, protiví, je mi odpornépríkriť sa (byť príkry) • nepáčiť sa (oslabené): také veci sa mi príkria, nepáčiahnusiť saoškliviť sabridiť sa (vzbudzovať silný, až fyziologický odpor): hnusia, ošklivia, bridia sa jej oplzlé rečimať odpor (proti niekomu, niečomu) • odpudzovať (niekoho): proti takému jedlu mám odpor, také jedlo ma odpudzujenár. hudiť sa

2. byť v rozpore • odporovať: takýto postup sa prieči, odporuje zdravému rozumubyť protinezhodovať sa: je to proti môjmu presvedčeniu, nezhoduje sa to s mojím presvedčenímkolidovať (vzájomne si prekážať): schôdzky časovo kolidujú

3. klásť odpor (v skutkoch al. v reči), stavať sa na odpor • odporovaťvzpierať saprotiviť savzdorovať: priečiť sa, odporovať, vzpierať sa požiadavkám niekoho; škoda bolo priečiť sa, vzpierať sa osudusubšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: darmo sa šprajcuješ, nič nedosiahnešzdráhať sa (váhavo sa priečiť): zdráha sa prijať úlohuhádať saškriepiť saprieť sa (v reči): hádajú sa, škriepia sa, prú sa, kto z nich má pravduvadiť sa (prudko) • dohadovať sa: vadia sa, dohadujú sa, ale nik nechce ustúpiťhašteriť sapejor. handrkovať sa (pre bezvýznamné veci) • naťahovať sa: naťahujú sa o dedičstvozastaráv. potýkať sasubšt. cvancigovať sa • nár. priekať sa (Vansová)fraz. expr. ťahať sa za prsty: ťahajú sa za prsty pre maličkosti


protiľahlý nachádzajúci sa oproti, na opačnej strane • náprotivný: protiľahlá, náprotivná budovaopačnýdruhý (z dvojice): plávať k opačnému, druhému brehukniž. zastar. protivný (Kukučín, Jégé)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

protivný1, 2. st. -nejší príd. vzbudzujúci nechuť, odpor, hnus, odpudzujúci, nepríjemný, odporný: Muchu treba zabiť, lebo je protivná. (Stod.) Taký mi je protivný ten chlap. (Fig.) Zaženiem to protivné zviera. (Jes.) Plač ženy mu bol protivný. (Jégé) Skrsol v nej nepríjemnýprotivný pocit. (Greg.) Nikdy nič protivného jej neurobila. (Kuk.) Vyhol sa protivnej mu práci. (Jégé) Všetko je také odporné, protivné. (Tim.);

protivne prísl.: p. sa usmievať (Ondr.); p. povýšený (Jil.); Protivne poníženým sa stal. (Jégé);

protivnosť, -ti ž. vlastnosť niekoho al. niečoho protivného, odporného


protivný2 príd. kniž.

1. oproti sa nachádzajúci, protiľahlý, náprotivný, opačný: Z protivnej strany prišiel vozeň. (Kuk.) Ide v protivnú stranu. (Taj.) Pri stole v protivnom kúte kričal tučný pán. (Jégé) Prebehnú autá tým i protivným smerom. (Kuk.) Letí k protivnému brehu. (Jes.); na protivnom kopci stojaca kaplnka (Lask.);

2. stojaci proti niečomu, nepriateľský, protivnícky, opačný: Zrazili sa dva protivné póly. (Fig.) Korteši chodili pozerať, či nezvádza protivná strana. (Taj.) Patrí srdcom i zmýšľaním do protivného tábora. (Vaj.) Napíše znelku v duchu protivnom. (Zúb.); vypočuť chladnokrvne protivnú mienku (Bodic.); V protivnom prípade ju oznámi súdu. (Jégé) Patrí k protivnej strane obyvateľov. (Tim.) Protivné vplyvy nemohli podvrátiť silný základ. (Šolt.)

protivný príd
1. vzbudzujúci odpor, nechuť, nepríjemný, odporný: Pane Bože, wyme, že wsseczky weczy od tebe pochazegy, pohodlne y protiwne (BAg 1585); mandragora ma barwu počernalu, wunie protiwne (HL 17. st); schildwacht more w burki a giniho protiwniho čzassu do schilderhausu wegit (VoP 1760) za zlého počasia; smrad, který od owec odcházá, dáwá potrawe protiwnu chuť (VOv 1779); čokolwek proťiwného sa ti prihodj, to wssecko z urjdeňá boského (DC 1797)
2. kt. je v protiklade k niečomu, protikladný: Beniač ty dwe častky (dvora) ma užiwaty bez wsselikey tažoby a prawa protiwney a druhey strany slobodne (SLIAČE 1604); naboženstwj papeske gest Pjsmu swatemu protiwne (ZA 1676); protiwni sobe gsau: smych a plač (KoA 17. st)
3. nachádzajúci sa oproti, náprotivný, opačný: plavidlo k protiwnég skale gsme obrátili (PT 1778)
4. stojaci proti niečomu, nepriateľský, protivnícky: manželka, dytký, susedy mne milugj, ssediwiny mé w uctiwosti magj, nic protiwneho netrpim (SK 1697); inimicus: protiwny, nepratélsky (KS 1763); -e prísl k 1: adverse: protiwňe, odporňe (KS 1763); k 2: který se nětco zapowědja a potom protiwne robja (RW 1702); ga som o sebe rozumela, že som ňepekná, i kdí bi mi ňekdo howoril proťiwne, mislela bi som, že sa zo mňa nasmiwá (DS 1795); k 4: panowe jesuiti wždicky nagdu k sweg hanbe proty sobe wssecko to, co pisaly protiwne (WO 1670); -osť ž
1. opačná, protiľahlá poloha, protiľahlosť: oppositio: naprotiwá stawáni, protiwnost (KS 1763); oppositum: protiwnost (DSL 18. st)
2. vlastnosť niekoho al. niečoho protivného, odporného: repugnantia: protiwnost, odpornost (KS 1763)
3. odpor, nechuť; priek: ten dom pan Zongor ma w pokogi pozywati, po nem geho dieti, krom wsseliyakych protiwnosti pokrewnych (P. ĽUPČA 1553); aby Martyn Czaban zadneho prenasledowany a protywnostj od gegich (bratrancov) potomkow nemel (SLIAČE 1608); resistentia: odpor, protiwnost (KS 1763); pán kdiby zgednaneho služebnika neprigal, podlužen bude takowi prigati záwdanek prez protiwnosti nawratit (NJ 1786-88)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu