protivník -a mn. -ci m.
1. kto nesúhlasí s názormi iného a bojuje proti nim, odporca, nepriateľ, rival: politický p.; je p-om moderného umenia
2. súper (v športe, v boji): vyhral nad starším p-om;
protivníčka -y -čok ž.;
protivnícky príd.: p. tábor
protivník -ka pl. N -íci G -kov m.
protivník 1. kto nesúhlasí s názormi iného a bojuje proti nim • odporca: politický protivník, odporca • oponent (protivník, obyč. v diskusii) • nepriateľ • súper: poraziť protivníka, nepriateľa, súpera • sok (protivník, obyč. v ľúbostnom vzťahu): vidieť v niekom soka • rival: ideový rival • zastar. súperník (Škultéty) • zastar. odporník • kniž. opozicionár • zried. opozičník: keď zistil, že sa nenájde nijaký opozičník, zmĺkol • kniž. antipód
2. kto bojuje s niekým v súťaži, v zápase • súper • protihráč: podceňovať protivníka, súpera, protihráča • rival: dnes sa stretli dvaja odvekí rivali • partner (spoluúčastník hry, zábavy): ukázal sa ako rovnocenný partner
strana 1. priestor vľavo al. vpravo od niečoho, bočná časť niečoho • bok: skaly na oboch stranách rieky, pravý bok lode • kraj • časť (úsek z istého celku): severná časť domu, mesta; prísť z opačného kraja hory • končina • kút (obmedzený priestor): malebná končina, malebný kút Slovenska
2. plocha listu v knihe, v časopise • stránka: posledné strany, stránky knihy; noviny dnes majú 24 strán, stránok • odb. pagína (očíslovaná strana knihy)
3. jedna z osôb al. inštitúcií zúčastnených pri rokovaní, pri spore a pod.; jednotlivec vo vzťahu k istej inštitúcii • stránka: strany, stránky sa dohodli na spoločnom postupe • partner (kto s niekým iným vstupuje do styku v istom ohľade): obchodní partneri • účastník (kto sa zúčastňuje na niečom): zaoberali sa otázkami, ktoré zaujímali všetkých účastníkov • protivník • súper (kto stojí proti niekomu inému): protivníci, súperi sa nevedeli dohodnúť, preto rozhodol súd
4. politická organizácia zastupujúca záujmy istej spoločenskej skupiny: v parlamente je zastúpených päť strán • hovor., často pejor. partaj: vystúpiť z partaje
5. p. smer 2 6. p. skupina 2 7. p. stránka 1
protivník, -a, mn. č. -ci m.
1. kto nesúhlasí s názormi iného, bojuje proti názorom iného, odporca, nepriateľ: Ľahko vie zložiť protivníka v politických diskúsiach. (Laz.) (Hodžu) vydali do rúk protivníkov. (Vaj.); strana p-ov (Fr. Kráľ); Sotil ma do tábora svojich ideových protivníkov. (Tat.); p. demokratizmu, politický p. (Jes.); Protivníci zo dňa na deň množili sa mu a prívrženci redli. (Kuk.); zaťatý osobný protivník (Vlč.);
2. partner, súper pri hre, v športe ap.: Hrá, kým svojho protivníka neoberie do poslednej gombičky. (Ráz.) V boji na nože by veľmi ľahko zabil svojho protivníka. (Jégé);
protivníčka, -y, -čok ž.;
protivnícky príd.: Sliediť v protivníckom politickom tábore. (Vaj.)
protivník m 1. kto sa stavia na odpor, odporca, nepriateľ: aby (Boh) nepratelom a wssem protiwnykom nassym odpustiti racžyl (BAg 1585); takowi tohoto času su nassi protiwniczy, pani papeženczy (TC 1631); inimicus: protiwnyk (KS 1763) 2. súper (v športe, hre): consertor: protiwnjk (KS 1763); (Polikletes) usiluwat se musel, aby dwogku (koní) protiwnika predbehel (PT 1778); protivnica ž k 1: adversaria: protiwnica (KS 1763)