protiviť sa -ví sa -via sa (ne)protiv sa! -vil sa -viac sa -viaci sa -venie (sa) nedok.
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
čeliť stavať sa na odpor (proti niečomu neželateľnému, nebezpečnému a pod.) • vzdorovať: čelili, vzdorovali útokom • odolávať • protiviť sa • vzpierať sa: statočne odoláva chorobe; protiví sa, vzpiera sa násiliu
namietať uvádzať dôvody, výhrady proti niekomu, niečomu • mať námietky: nič nenamietal, nemal nijaké námietky; mal námietky proti vedeniu závodu • pripomínať (upozorňovať na niečo): pripomínal, že opravu nemôže platiť sám • protirečiť • odporovať • oponovať (zároveň mať opačný názor): každému zásadne oponoval; vždy protirečil rodičom • ohrádzať sa • ohradzovať sa • protestovať (namietať s vyslovením nesúhlasu): ohradzoval sa, protestoval proti klamstvu • hovor. predhadzovať: predhadzovali jej, že sa nestará o deti • protiviť sa • priečiť sa • stavať sa (namietať s odporom): staval sa proti novej koncepcii; priečil sa učiteľovi • zastar. nadmietať (Timrava)
odporovať 1. prejavovať odpor použitím fyzickej sily al. rečou • klásť odpor • stavať sa na odpor: partizáni odporovali, kládli odpor, stavali sa na odpor ešte dva dni • vzpierať sa • háčiť sa: vzpieral sa násilím; vzpierať sa proti argumentom; háčil sa, no napokon súhlasil • expr. pätiť sa: pätil sa, že neposlúchne • fraz. expr. stavať sa na zadné • zdráhať sa (váhavo odporovať): zdráhal sa nastúpiť do služby • brániť sa (odporovaním si chrániť život, bezpečnosť, svoju mienku a pod.): odvážne sa bránili pred útokmi zvonka • vzdorovať (prejavovať vzdor): dieťa vzdoruje vôli rodičov • odolávať (prejavovaním odporu ostávať nepremožený): odolávať pokušeniu, presile, chorobe • protirečiť • byť proti • stavať sa proti (niečomu) • protestovať • namietať • oponovať (prejavovať odpor rečou): protirečiť mienke niekoho; byť, stavať sa proti návrhu; stále mu oponuje • subšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa (prejavovať odpor rečou)
2. byť v rozpore • nezhodovať sa • nezrovnávať sa • protirečiť: uvedené fakty si odporujú, nezhodujú sa; argumenty tomu protirečia • kolidovať (o časových údajoch): termíny kolidujú, odporujú si • protiviť sa • priečiť sa: to sa protiví, prieči zdravému rozumu
priečiť sa 1. vzbudzovať odpor, byť proti vôli • byť odporný • byť protivný • protiviť sa: fajčenie sa mi prieči, protiví, je mi odporné • príkriť sa (byť príkry) • nepáčiť sa (oslabené): také veci sa mi príkria, nepáčia • hnusiť sa • oškliviť sa • bridiť sa (vzbudzovať silný, až fyziologický odpor): hnusia, ošklivia, bridia sa jej oplzlé reči • mať odpor (proti niekomu, niečomu) • odpudzovať (niekoho): proti takému jedlu mám odpor, také jedlo ma odpudzuje • nár. hudiť sa
2. byť v rozpore • odporovať: takýto postup sa prieči, odporuje zdravému rozumu • byť proti • nezhodovať sa: je to proti môjmu presvedčeniu, nezhoduje sa to s mojím presvedčením • kolidovať (vzájomne si prekážať): schôdzky časovo kolidujú
3. klásť odpor (v skutkoch al. v reči), stavať sa na odpor • odporovať • vzpierať sa • protiviť sa • vzdorovať: priečiť sa, odporovať, vzpierať sa požiadavkám niekoho; škoda bolo priečiť sa, vzpierať sa osudu • subšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: darmo sa šprajcuješ, nič nedosiahneš • zdráhať sa (váhavo sa priečiť): zdráha sa prijať úlohu • hádať sa • škriepiť sa • prieť sa (v reči): hádajú sa, škriepia sa, prú sa, kto z nich má pravdu • vadiť sa (prudko) • dohadovať sa: vadia sa, dohadujú sa, ale nik nechce ustúpiť • hašteriť sa • pejor. handrkovať sa (pre bezvýznamné veci) • naťahovať sa: naťahujú sa o dedičstvo • zastaráv. potýkať sa • subšt. cvancigovať sa • nár. priekať sa (Vansová) • fraz. expr. ťahať sa za prsty: ťahajú sa za prsty pre maličkosti
protirečiť 1. hovoriť proti niekomu, niečomu, vyjadrovať opačný názor (op. súhlasiť) • oponovať: rečníkovi z prítomných nik neprotirečil, neoponoval • odporovať • nesúhlasiť: v tejto veci ti musím odporovať, musím s tebou nesúhlasiť • polemizovať • viesť polemiku • hovor. kontrovať (hovoriť protiargumenty, ostro stavať opačný názor): rád s každým polemizuje, vedie polemiku • namietať • mať námietky (uvádzať dôvody proti niečomu, niekomu): proti takémuto názoru musím namietať, musím mať námietky • protiviť sa • vzdorovať • vzpierať sa (v reči): maminým výčitkám sa neprotiví, nevzpiera sa; jeho dohováraniu vzdoruje ďalšími argumentmi • expr. pätiť sa (slovne): nechce súhlasiť, stále sa pätí • subšt. šprajcovať sa: Čo sa toľko šprajcuješ?
2. byť v rozpore s niečím • odporovať: tento názor protirečí, odporuje pravde, zdravému rozumu; najnovšie správy si protirečia, odporujú si • protiviť sa • priečiť sa: mojim zásadám sa to protiví, prieči
protiviť sa1 p. protirečiť 1, 2, odporovať 2
protiviť sa2 vzbudzovať nechuť, odpor, hnus • byť protivný • byť odporný: protiví sa mi, je mi protivné ranné vstávanie; niektoré jedlá sa mu protivia, sú mu odporné • priečiť sa • príkriť sa: prieči sa, príkri sa mi znova prosiť o dovolenie • hnusiť sa • oškliviť sa • bridiť sa (vzbudzovať fyziologický odpor): zdochlina sa mu hnusila, ošklivila; bridí sa mi to jesť • mať odpor (proti niekomu, niečomu) • odpudzovať (niekoho): proti takej robote mám odpor; vaše spôsoby ma odpudzujú • nár. hudiť sa
štítiť sa pociťovať (prirodzený) odpor k niečomu, niekomu • mať odpor: štíti sa špiny, má odpor k hmyzu • odťahovať sa: odťahuje sa od páchnuceho jedla; odťahuje sa od namáhavej roboty • hnusiť sa • protiviť sa • oškliviť sa • hudiť sa (vyvolávať prirodzený odpor): hnusí sa mu, protiví sa mu podlizovanie; oškliví, hudí sa jej kožka z mlieka
protiviť sa1, -í, -ia nedok.
1. (komu, čomu i bezpredm.) odporovať, stavať sa na odpor, nesúhlasiť s niekým al. niečím, odmietať niekoho al. niečo, byť v opozícii proti niekomu al. niečomu: Náš socialista v árešte skončí, lebo sa protiví pánom a stojí za chudobou. (Tat.) Ja sa neprotivím nikdy veci rozumnej. (Kuk.) Na rozkaz pánov sa bez protivenia vrátil. (Jes.) Vyničím ich, ak sa budú protiviť mojej vôli. (Barč) Morava nebola by vládala protiviť sa Nemcom (Škult.) stavať sa na odpor. Vyšle za mesto zbrojnošov pre prípad, že by sa kalvíni protivili. (Jégé) Telo sa začína protiviť. Čosi sa v ňom stavia na odpor. (Hor.) Dedina sa vôbec neprotivila. (Heč.)
2. (čomu) byť v rozpore s niečím, odporovať: S nechuťou bral sa do úlohy protiviacej sa jeho zásadám. (Vaj.);
dok. k 1 sprotiviť sa1
protiviť sa2, -í, -ia nedok. (komu) byť protivný, odporný; hnusiť sa, priečiť sa, odpudzovať niekoho: Dámam protiví sa Paľkovo žobranie. (Fr. Kráľ) Anči sa z duše protivili tieto výpravy. (Zgur.) Bolo chichotu, že sa to starším až protivilo. (Taj.) Protiví sa mi to povedať tak, ako by sa patrilo. (Jes.) Jemu sa protiví či pešo, či na voze. (Kuk.);
dok. sprotiviť sa2
protiviť ndk komu, čomu odporovať niekomu, niečomu: w teg sameg knjze hned na druheg folii (Luther) takto sobe protiwj (DuH 1723); yá powjdám wám, abyste neprotiwili zlému (KB 1756); kdo odporne w swogeg rečy sam sobe protiwy, ten nemuže y s ginymy spokogne byt žywy (GP 1782); p. sa ndk 1. komu, čomu, v čom stavať sa na odpor, vzpierať sa: (mládenec) komuz se gest protiwil (ŽK 1473); mily pane, yakoz mi pissete o toho czlowieka, abych mu zaplatil za to pivo, ya se v tom neprotivym (ČACHTICE 1545 SLL); kdyby se nektery z mistrow cechmistrowi protiwil, bude pokutowan (CA 1675); Renait sám jest sa dosť proťivil žádosťi Hadixinéj (BR 1785) F. nedobre se komarowj protiwitj welbludowy (M. ZÁTURČIE 1609) slabší ťažko môže odporovať silnejšiemu 2. komu vzbudzovať odpor, hnusiť sa: panu Madachanskemu protiwilo se tow husstyow choditi (TRENČÍN 1587); nasse hrychi se proťiwa Bohu (CDu 18. st)