Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp ogs sss ssj hssj

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
protiviť sa ‑í ‑ia nedok.

protiviť sa -ví sa -via sa (ne)protiv sa! -vil sa -viac sa -viaci sa -venie (sa) nedok.

-viť/121945 26.56: verbá inf. nedok. 8652 baviť/1822 loviť/1577 tráviť/1514 živiť/1130 javiť/661 sláviť/598 plaviť/361 diviť/304 zdraviť/112 drviť/83 protiviť/82 mrviť/82 kotviť/80 (16/246)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

čeliť stavať sa na odpor (proti niečomu neželateľnému, nebezpečnému a pod.) • vzdorovať: čelili, vzdorovali útokomodolávaťprotiviť savzpierať sa: statočne odoláva chorobe; protiví sa, vzpiera sa násiliu


namietať uvádzať dôvody, výhrady proti niekomu, niečomu • mať námietky: nič nenamietal, nemal nijaké námietky; mal námietky proti vedeniu závodupripomínať (upozorňovať na niečo): pripomínal, že opravu nemôže platiť sámprotirečiťodporovaťoponovať (zároveň mať opačný názor): každému zásadne oponoval; vždy protirečil rodičomohrádzať saohradzovať saprotestovať (namietať s vyslovením nesúhlasu): ohradzoval sa, protestoval proti klamstvuhovor. predhadzovať: predhadzovali jej, že sa nestará o detiprotiviť sapriečiť sastavať sa (namietať s odporom): staval sa proti novej koncepcii; priečil sa učiteľovizastar. nadmietať (Timrava)


odporovať 1. prejavovať odpor použitím fyzickej sily al. rečou • klásť odporstavať sa na odpor: partizáni odporovali, kládli odpor, stavali sa na odpor ešte dva dnivzpierať saháčiť sa: vzpieral sa násilím; vzpierať sa proti argumentom; háčil sa, no napokon súhlasilexpr. pätiť sa: pätil sa, že neposlúchnefraz. expr. stavať sa na zadnézdráhať sa (váhavo odporovať): zdráhal sa nastúpiť do službybrániť sa (odporovaním si chrániť život, bezpečnosť, svoju mienku a pod.): odvážne sa bránili pred útokmi zvonkavzdorovať (prejavovať vzdor): dieťa vzdoruje vôli rodičovodolávať (prejavovaním odporu ostávať nepremožený): odolávať pokušeniu, presile, chorobeprotirečiťbyť protistavať sa proti (niečomu) • protestovaťnamietaťoponovať (prejavovať odpor rečou): protirečiť mienke niekoho; byť, stavať sa proti návrhu; stále mu oponujesubšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa (prejavovať odpor rečou)

2. byť v rozpore • nezhodovať sanezrovnávať saprotirečiť: uvedené fakty si odporujú, nezhodujú sa; argumenty tomu protirečiakolidovať (o časových údajoch): termíny kolidujú, odporujú siprotiviť sapriečiť sa: to sa protiví, prieči zdravému rozumu


priečiť sa 1. vzbudzovať odpor, byť proti vôli • byť odpornýbyť protivnýprotiviť sa: fajčenie sa mi prieči, protiví, je mi odpornépríkriť sa (byť príkry) • nepáčiť sa (oslabené): také veci sa mi príkria, nepáčiahnusiť saoškliviť sabridiť sa (vzbudzovať silný, až fyziologický odpor): hnusia, ošklivia, bridia sa jej oplzlé rečimať odpor (proti niekomu, niečomu) • odpudzovať (niekoho): proti takému jedlu mám odpor, také jedlo ma odpudzujenár. hudiť sa

2. byť v rozpore • odporovať: takýto postup sa prieči, odporuje zdravému rozumubyť protinezhodovať sa: je to proti môjmu presvedčeniu, nezhoduje sa to s mojím presvedčenímkolidovať (vzájomne si prekážať): schôdzky časovo kolidujú

3. klásť odpor (v skutkoch al. v reči), stavať sa na odpor • odporovaťvzpierať saprotiviť savzdorovať: priečiť sa, odporovať, vzpierať sa požiadavkám niekoho; škoda bolo priečiť sa, vzpierať sa osudusubšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: darmo sa šprajcuješ, nič nedosiahnešzdráhať sa (váhavo sa priečiť): zdráha sa prijať úlohuhádať saškriepiť saprieť sa (v reči): hádajú sa, škriepia sa, prú sa, kto z nich má pravduvadiť sa (prudko) • dohadovať sa: vadia sa, dohadujú sa, ale nik nechce ustúpiťhašteriť sapejor. handrkovať sa (pre bezvýznamné veci) • naťahovať sa: naťahujú sa o dedičstvozastaráv. potýkať sasubšt. cvancigovať sa • nár. priekať sa (Vansová)fraz. expr. ťahať sa za prsty: ťahajú sa za prsty pre maličkosti


protirečiť 1. hovoriť proti niekomu, niečomu, vyjadrovať opačný názor (op. súhlasiť) • oponovať: rečníkovi z prítomných nik neprotirečil, neoponovalodporovaťnesúhlasiť: v tejto veci ti musím odporovať, musím s tebou nesúhlasiťpolemizovaťviesť polemikuhovor. kontrovať (hovoriť protiargumenty, ostro stavať opačný názor): rád s každým polemizuje, vedie polemikunamietaťmať námietky (uvádzať dôvody proti niečomu, niekomu): proti takémuto názoru musím namietať, musím mať námietkyprotiviť savzdorovaťvzpierať sa (v reči): maminým výčitkám sa neprotiví, nevzpiera sa; jeho dohováraniu vzdoruje ďalšími argumentmiexpr. pätiť sa (slovne): nechce súhlasiť, stále sa pätísubšt. šprajcovať sa: Čo sa toľko šprajcuješ?

2. byť v rozpore s niečím • odporovať: tento názor protirečí, odporuje pravde, zdravému rozumu; najnovšie správy si protirečia, odporujú siprotiviť sapriečiť sa: mojim zásadám sa to protiví, prieči


protiviť sa1 p. protirečiť 1, 2, odporovať 2


protiviť sa2 vzbudzovať nechuť, odpor, hnus • byť protivnýbyť odporný: protiví sa mi, je mi protivné ranné vstávanie; niektoré jedlá sa mu protivia, sú mu odpornépriečiť sapríkriť sa: prieči sa, príkri sa mi znova prosiť o dovoleniehnusiť saoškliviť sabridiť sa (vzbudzovať fyziologický odpor): zdochlina sa mu hnusila, ošklivila; bridí sa mi to jesťmať odpor (proti niekomu, niečomu) • odpudzovať (niekoho): proti takej robote mám odpor; vaše spôsoby ma odpudzujúnár. hudiť sa


štítiť sa pociťovať (prirodzený) odpor k niečomu, niekomu • mať odpor: štíti sa špiny, má odpor k hmyzuodťahovať sa: odťahuje sa od páchnuceho jedla; odťahuje sa od namáhavej robotyhnusiť saprotiviť saoškliviť sahudiť sa (vyvolávať prirodzený odpor): hnusí sa mu, protiví sa mu podlizovanie; oškliví, hudí sa jej kožka z mlieka

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

protiviť sa1, -í, -ia nedok.

1. (komu, čomu i bezpredm.) odporovať, stavať sa na odpor, nesúhlasiť s niekým al. niečím, odmietať niekoho al. niečo, byť v opozícii proti niekomu al. niečomu: Náš socialista v árešte skončí, lebo sa protiví pánom a stojí za chudobou. (Tat.) Ja sa neprotivím nikdy veci rozumnej. (Kuk.) Na rozkaz pánov sa bez protivenia vrátil. (Jes.) Vyničím ich, ak sa budú protiviť mojej vôli. (Barč) Morava nebola by vládala protiviť sa Nemcom (Škult.) stavať sa na odpor. Vyšle za mesto zbrojnošov pre prípad, že by sa kalvíni protivili. (Jégé) Telo sa začína protiviť. Čosi sa v ňom stavia na odpor. (Hor.) Dedina sa vôbec neprotivila. (Heč.)

2. (čomu) byť v rozpore s niečím, odporovať: S nechuťou bral sa do úlohy protiviacej sa jeho zásadám. (Vaj.);

dok. k 1 sprotiviť sa1

protiviť sa2, -í, -ia nedok. (komu) byť protivný, odporný; hnusiť sa, priečiť sa, odpudzovať niekoho: Dámam protiví sa Paľkovo žobranie. (Fr. Kráľ) Anči sa z duše protivili tieto výpravy. (Zgur.) Bolo chichotu, že sa to starším až protivilo. (Taj.) Protiví sa mi to povedať tak, ako by sa patrilo. (Jes.) Jemu sa protiví či pešo, či na voze. (Kuk.);

dok. sprotiviť sa2

protiviť ndk komu, čomu odporovať niekomu, niečomu: w teg sameg knjze hned na druheg folii (Luther) takto sobe protiwj (DuH 1723); yá powjdám wám, abyste neprotiwili zlému (KB 1756); kdo odporne w swogeg rečy sam sobe protiwy, ten nemuže y s ginymy spokogne byt žywy (GP 1782); p. sa ndk
1. komu, čomu, v čom stavať sa na odpor, vzpierať sa: (mládenec) komuz se gest protiwil (ŽK 1473); mily pane, yakoz mi pissete o toho czlowieka, abych mu zaplatil za to pivo, ya se v tom neprotivym (ČACHTICE 1545 SLL); kdyby se nektery z mistrow cechmistrowi protiwil, bude pokutowan (CA 1675); Renait sám jest sa dosť proťivil žádosťi Hadixinéj (BR 1785)
F. nedobre se komarowj protiwitj welbludowy (M. ZÁTURČIE 1609) slabší ťažko môže odporovať silnejšiemu
2. komu vzbudzovať odpor, hnusiť sa: panu Madachanskemu protiwilo se tow husstyow choditi (TRENČÍN 1587); nasse hrychi se proťiwa Bohu (CDu 18. st)

proťiwiť sa_1 proťiwiť sa proťiwiť sa_2 proťiwiť sa

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu