Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

protiva -vy -tív ž. slang.

protiva, -y, -tív ž. trochu zastar. protiklad, rozpor, protirečenie, kontrast, opak niečoho;

v mn. č. protivy navzájom si odporujúce, protikladné názory, veci, vlastnosti ap.: V protive a doterajšou zvyklosťou. (Letz) (Bratia) boli jeden druhému úplnou protivou. (Záb.) Tak idú protivy životom ľudským. (Vaj.) Smrť zmierila veľké protivy. (Bodic.) Protivy nebijú toľme do očí. (Kuk.) Kto by tie protivy, čo svetom vládnu, neskúsil. (Sládk.); tvoriť p-y protiklady; stavať niečo do p-y do protikladu; byť v p-e s niečím v rozpore; ostré protivy národnostné (Vlč.) rozpory; vyrovnať p-y (Jégé)

protiv, protiva, protivko predl s D vyj.
1. umiestnenie osoby al. veci naproti niekomu al. niečomu: kdez dwa susedy mezy sebu magi mezyrku a chtiel by geden z nich protiw druhemv obluk nebo okno vdielat (ŽK 1473); protiwa Jasenoweg w vbocžy zagali nam Domanižanie dobitky (V. ZÁLUŽIE 1618); zem pod cestou protywko brodu (KRUPINA 17. st)
2. účel, cieľ: lekarstwy wibornje protiw zoltacse (RO 18. st)
3. zreteľ, v porovnaní s, v protiklade k: supplikoval soltys predkladagice, žebi protiwa ginym lanu tolkeho nemel (TRENČÍN 1630 MŽ); jinšich vidiekuw obyvatele protivko nam všemi vecami jakožto v raji oplyvaju (ORAVA 1776 LP)
4. v nezhode, v rozpore s niečím: gdi bi se opovazili (olejkári) protivko roskazu ku predani tovaru do stolicy prigst (Kur 1786)
5. zasiahnutie osoby al. veci nejakou činnosťou: pany, mass-li ty czo protyw tomv mluwity (ŽK 1454); knez Ondreg prinesl nowý saud protiwko Martinowy (RUŽOMBEROK 1598); žaden se nenachazel, ktery by protiwko tomu postawowal se (P. ĽUPČA 1602); úrad všecek protiva mne vyšel (ASL 18. st)
6. vzťah, pomer k: Žoffya, pohnuce gsauce lasku obwzwlasstnu protiwko dcere sweg (P. ĽUPČA 1643); erga: k, protiw (VTL 1679)