protiklad -u m.
1. úplná odlišnosť (vlastností), kontrast: povahové p-y, p. dobra a zla, stavať niečo do p-u
2. hlboký rozdiel, rozpor, kontradikcia: p. medzi slovami a činmi; odstránenie názorových p-ov; filoz. dialektické p-y; lingv. fonologické p-y;
protikladný príd.: p-é znaky, názory; p-é triedy;
protikladne prísl.;
protikladnosť -i ž.
protikladnosť -ti ž.
kontrast úplná nepodobnosť, odlišnosť vlastností • protiklad: povahový kontrast, protiklad • opak: opak pravdy je lož • protikladnosť • protichodnosť: protikladnosť, protichodnosť záujmov • zastar. protiva (Letz) • pren. protipól: je protipólom svojho brata
p. aj protirečenie
protikladnosť p. kontrast
protikladný príd.
1. vychádzajúci z opačného stanoviska, majúci protichodnú tendenciu, opačný, protichodný: p-é tendencie, p-é vlastnosti, mienky, záujmy; p-é typy;
2. filoz. vyjadrujúci, obsahujúci vnútorné protirečenia, navzájom sa popierajúci: p-é triedy (napr. buržoázia a proletariát); boj p-ých síl;
protikladne prísl. k 1;
protikladnosť, -ti ž.