Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj

proti

I. predl. s D vyj.

1. smerovanie k tomu, kto al. čo je al. postupuje z opačnej strany, al. umiestnenie na opačnej strane, oproti: vykročiť, postaviť sa p. sebe; pozerať p. slnku; sedieť p. hľadisku; dvere p. vchodu; plávať p. prúdu i fraz. konať nekonvenčne; hladkať p. srsti

2. zreteľ, v porovnaní s, vzhľadom na, na rozdiel od: p. nemu je malý; úroda je p. vlaňajšku lepšia

3. spôsob (v ustálených prípadoch), v rozpore s: je mu to p. mysli, urobil to p. jej vôli, je to p. príkazu veliteľa

4. čas (v ustálených prípadoch): pustiť sa p. noci; stáť p. zime pred zimou

5. účel, na: liek p. chrípke, prípravok p. hnilobe; chystať sa p. nepriateľovi

6. prípustku, napriek: vypočul si to p. svojej vôli, šiel ta p. otcovmu zákazu

7. väzbu pri slovesách a menách s význ. nepriateľskej al. obrannej činnosti: vystúpiť p. nespratníkom, protest(ovať) p. neprávosti, byť p. niekomu zaujatý, ohradiť sa p. obvineniu

II. prísl. v ústrety, oproti: pobehol nám p.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
proti predl. s D i prísl.

proti prísl. i predl. s D

duch ducha D a L duchovi/duchu A ducha V arch. duchu pl. N duchovia m. 1. iba sg. D a L duchu ▶ vnútorný, myšlienkový svet, myšlienky, myseľ: nepokojný ľudský d.; povedať si niečo, usmiať sa v duchu; pookriať na duchu; je mladý, slobodný duchom; som duchom s vami; aristokrat ducha; krása ducha; cibriť si ducha vzdelávať sa; umenie povznáša ducha; Vtedy ešte netušil, že sa bude v duchu celé dni a noci vracať na tieto miesta. [I. Izakovič]
2. náb. ▶ (v kresťanskom náboženstve) Duch (obyč. v spojeniach) Duch Svätý, Svätý Duch, Boží, Pánov, Kristov Duch tretia osoba Najsvätejšej Trojice (Otec, Syn a D. Svätý): Zoslanie Ducha Svätého pohyblivý sviatok, ktorý sa slávi na päťdesiaty deň po Veľkej noci a desať dní po sviatku Vstúpenia Krista Pána na nebo; hovor. na Ducha na Turíce
3. cirk. iba sg.nadprirodzený princíp náboženského a morálneho života, duša: povzniesť ducha k Bohu; posilniť ducha proti pokušeniam; Otcov duch mu vraždu prezradí a poprosí ho, aby sa pomstil. [M. Zelinka]
4. náb. ▶ nadprirodzená stvorená bytosť majúca rozum a vôľu, ale nie telo: dobrý d. anjel; zlý d. padlý anjel, diabol
5. ▶ (v ľudových tradíciách, v rozprávkach) nadprirodzená netelesná bytosť, strašidlo, mátoha: veriť v duchov
6. iba sg. ▶ duševné schopnosti potrebné na vykonávanie niečoho; syn. nadanie, vlohy: byť obdarený duchom; vynikať duchom; rozvíjať si ducha; mať básnického, tvorivého, obchodného, podnikavého, športového ducha; Ja som prorockého ducha nemal. [M. Urban]; Nemá ti ten dar ducha na poľovačku. [P. Jaroš]
7. iba sg. ▶ povahové vlastnosti, založenie: byť rozvážneho, hĺbavého, veselého ducha; mať bojového, nezlomného ducha; Nezlomilo jej ducha to, že bola stále pod dozorom bachovských úradov. [KŽ 1954]
8.človek výnimočných duševných vlastností, osobnosť v duchovnej sfére: veľkí duchovia národa, ľudstva, doby; najväčší d. 19. storočia; bol to štátnický, vodcovský d.; osvietený d. múdry, vzdelaný človek; silní duchovia Makovický a Škarvan [Pd 1995]
fraz. byť/chodiť ako bez ducha bez života, bez záujmu, byť málo aktívny; chodiť/kráčať ako duch nečujne; prísť/zjaviť sa ako duch a) nečujne, nebadane b) nečakane, zrazu; zmiznúť/stratiť sa/vytratiť sa ako duch nebadane, nečujne odísť; hodina duchov polnoc; ríša duchov záhrobie; akoby ho osvietil Duch Svätý zrazu si uvedomil, zrazu mu napadlo; ani čo by doňho zlý duch vošiel al. posadol ho zlý duch zmocnila sa ho zlosť, zúrivosť, veľmi sa rozzúril; ani [živého] ducha al. nikde ani [živého] ducha niet/nevidieť nikoho; bohatý duchom/na duchu veľmi múdry, inteligentný; byť duchom neprítomný/inde/ďaleko myslieť na iné, nesledovať, o čom sa hovorí; byť jedno telo a jeden duch úplne sa zhodovať, byť vo vzájomnom súlade; dať sa do služieb ducha oddať sa duševnej práci; chudoba ducha duševná obmedzenosť; bibl. chudobní v duchu prostí; chudobný duchom/na duchu duševne obmedzený, hlúpy; ísť/kráčať s duchom času/doby prispôsobovať sa súčasnosti; odísť/pobrať sa medzi duchov zomrieť; vypustiť ducha zomrieť; vyvolávať duchov hovoriť o niečom nepríjemnom predčasne, strašiť možnosťou, že sa stane niečo nepríjemné; vyvolávať duchov minulosti hovoriť o niečom, pripomínať niečo (obyč. zabudnuté a nepríjemné), čo sa odohralo veľmi dávno; zodpovedať duchu i litere (zákona, zmluvy) byť v súlade (so zákonom, zmluvou a pod.) ◘ parem. v zdravom tele zdravý duch o telesnom a duševnom súlade; do Ducha nepúšťaj sa kožucha a po Duchu zas dobre v kožuchu okolo Turíc
v duchu predl. s G ▶ vyjadruje spôsob, zameranie v súlade s niečím; syn. v zmysle, podľa: postupovať v duchu zákona, pravidiel, tradície; v duchu vzájomného porozumenia; v duchu požiadaviek súčasnosti; v duchu kresťanskej lásky; obliekať sa v duchu módy; Mesto žilo cez víkend v duchu jesenného upratovania. [Vč 1982]; Stretnutie sa uskutočnilo v duchu fair play. [Sme 1995]; proti duchu predl. s G ▶ vyjadruje spôsob, zameranie namierené proti niečomu; syn. proti: proti duchu zmluvy, zákona, pravidiel; bojovať proti duchu podsvetia

-i/14021679±12186 30.90: prepozície nevok. 948925→948947
+21
−14
pri/467388→467398
+3
−6
medzi/232479→232491
+18
−8
proti/111961 voči/43598 kvôli/30986 popri/22678 oproti/21329 spomedzi/7711 pomedzi/5066 naproti/3568 vnútri/2149 zoči/12

-oti/140886±15 30.47: adverbiá 1. st. 2190 oproti/850 sprvoti/513 naproti/482 proti/313 odprvoti/32

-oti/140886±15 37.40: prepozície nevok. 136858 proti/111961 oproti/21329 naproti/3568

-roti/138553 37.40: prepozície nevok. 136858 proti/111961 oproti/21329 naproti/3568

-roti/138553 1.82: adverbiá 1. st. 1645 oproti/850 naproti/482 proti/313

-ti/1646551±871 37.40: prepozície nevok. 136858 proti/111961 oproti/21329 naproti/3568

-ti/1646551±871 1.57: adverbiá 1. st. 9727→8772
+159
−35
sčasti/4519 oproti/850 schuti/833 sprvoti/513 naproti/482 odnepamäti/324 proti/313 spamäti/311 nepamäti/145 nadosmrti/121 popamäti/97 flagranti/77 dochuti/56 (3/131)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

napriek 1. proti želaniu, očakávaniu, vôli, požiadavkám • napriekynavzdornavzdory: urobil to všetkým napriek, naprieky; išiel za mäsiara otcovi navzdor, navzdorynaprotiveňprotihovor. natruc: stále nám robí niečo naprotiveň, proti, natruczastar.: naprotinapriekornapriekory

2. (komu, čomu) vyjadruje prípustku • navzdornavzdoryzried. naprieky (komu, čomu): napriek, navzdor otcovmu zákazu išiel von; navzdory intenzívnej starostlivosti sa ho nepodarilo zachrániťnaprotiveňhovor. natruc (komu, čomu): naprotiveň, natruc rodičom sa oženil s Evouzastar.: napriekornapriekorynespis. vzdor (komu, čomu): vzdor tomu sa nevrátilproti (komu, čomu): aj proti rozhodnutiu komisie sa zúčastnil na súťažicez (čo): aj cez veľký hurhaj počul, že ho niekto volápri (čom): aj pri všetkej opatrnosti nešťastiu nezabránil

3. p. krížom, naprieč 1


naproti 1. na protiľahlej strane, na protiľahlú stranu • oproti: naproti, oproti postavili nový hotelhovor. zastaráv. vis-à-vis [vysl. vizavi; franc.]: sedeli vis-à-vis a ticho sa rozprávalizoči-voči (bezprostredne naproti): postavila sa jej zoči-voči

2. vyjadruje smerovanie k prichádzajúcej al. približujúcej sa osobe, veci a pod. • oprotizried. proti: išla na stanicu otcovi naproti, oproti; pes nám vybehol protiv ústretyzried. v stretky: deti jej išli v ústrety, v stretky

3. (komu, čomu) vyjadruje umiestnenie na protiľahlej strane, na protiľahlú stranu • oprotiproti (komu, čomu): naproti, oproti škole je veľký park; oblok proti dverám zostal zatvorenýzoči-voči (komu, čomu; vyjadruje postavenie bezprostredne naproti niečomu): mlčky stál zoči-voči otcoviv ústrety (komu, čomu; vyjadruje smerovanie k niečomu): vybrali sa naproti, v ústrety neistej budúcnostinár.: prostonaprosto (koho, čoho; Rázusová-Martáková, Gabaj, Hviezdoslav)

4. p. napriek 1


na 1. (koho, čo) vyjadruje smerovanie vôbec al. zasahovanie predmetu (osoby) z ktorejkoľvek strany (op. z, zo) • smerom na (koho, čo)smerom do (koho, čoho)smerom kku (komu, čomu): odišli na sever, smerom na sever; odleteli smerom do Bratislavy; rozbehol sa smerom k bráneo (koho, čo; vyjadruje miesto dotyku): pritlačil sa o stenu, na stenu

2. (čo) vyjadruje cieľ, účel: šaty na slávnostnú príležitosť, pripraviť sa na štartpo (čo): išiel po vodu, na voduod (čoho; pred názvami chorôb, neželateľných stavov): prášok od bolenia hlavyproti (čomu): liek proti chrípkepri (čom): potrebujem to pri skúške, na skúšku

3. (čo) vyjadruje mieru obyč. vo forme účinku • do (čoho): uvariť na mäkko, do mäkka

4. (čo) vyjadruje časové okolnosti • cez (čo)počas (čoho): stretnú sa na Vianoce, cez Vianoce; na budúci týždeň, počas budúceho týždňa pôjdu na výletv (čom): v budúcom roku, na budúci rok sa situácia zlepší

5. (čo) vyjadruje príčinu • s, so (čím): ležať na zápal pľúc, so zápalom pľúcz, zo (čoho): prišiel iba z príkazu, na príkaz

6. (čom) vyjadruje miesto na povrchu al. prostredie • navrchu (čoho): na kopci, navrchu kopca postavili rozhľadňupo (čom): po bokoch, na bokoch viseli farebné strapce

7. (čom) vyjadruje nástroj, prostriedok • o (čo): porezal sa na skle, o sklo


obrátiť sa 1. dať sa, dostať sa do opačnej al. inej polohy • otočiť sa: obrátil sa, otočil sa na chrbátprevrátiť saexpr.: prevaliť saprekotúľať saprekrbaliť sa: dieťa sa prevalilo, prekotúľalo, prekrbalilo na bruškoprehodiť sa (rýchlo): v spánku sa prehodil na druhý bokzastar. zaobrátiť sa (Dobšinský)poobracať sapootáčať sa (postupne) • pootočiť sapoobrátiť sa (čiastočne)

2. dať sa opačným al. iným smerom • otočiť sa: auto sa na námestí obrátilo, otočilozvrtnúť saskrútiť saskrútnuť sa: nahnevaná sa zvrtla, skrútla na opätku a odišla; vietor sa skrútil, skrútol na západvzoprieť sapostaviť sa proti (v názore, v činnosti a pod.): všetci sa vzopreli, postavili proti námzried. zavrtnúť sa: ešte sa stihneme zavrtnúť

3. nadobudnúť iný ráz (obyč. v zmýšľaní, morálke a pod.) • konvertovaťprestúpiť (obrátiť sa na inú vieru) • zmeniť sapremeniť saotočiť sa: počasie sa obrátilo, zmenilo; všetko sa na dobré obráti, zmení, premení; Kedy sa obrátiš, zmeníš?hovor.: preinačiť sapreonačiť sa: život sa nám celkom preinačilfraz. expr. prevrátiť kabát: naraz všetci v politike obrátili kabátobmeniť sa (sčasti sa obrátiť)

4. prísť k niekomu s prosbou, so žiadosťou o niečo • požiadaťpoprosiť (o pomoc, o vybavenie niečoho): obrátila sa v núdzi na rodinu, v núdzi požiadala, poprosila rodinu (o pomoc)uchýliť sakniž. utiecť sa (nájsť útočisko): uchýliť sa, utiecť sa v nešťastí k rodičom

p. aj osloviť 2


od (koho, čoho) 1. vyjadruje priestorové al. časové východisko a východisko poradia vôbec (op. do, po) • začnúczačínajúcpočnúcpočínajúc (kým, čím): od prvého januára, začínajúc, počínajúc prvým januárom sa zvýši nájomnézačnúc odzačínajúc odpočnúc odpočínajúc od (koho, čoho): začnúc od, počnúc od pondelka bude zavretézzo (koho, čoho): prišli z východu, od východusmerom od (koho, čoho; vyjadruje smerovanie z nejakého východiska): smerom od rieky zaznel výstrelspoza (koho, čoho; vyjadruje smerovanie z miesta za niečím): spoza dverí sa ozývali hlasy

2. vyjadruje príčinu, dôvod, pôvod, pôvodcu • po (kom, čom): od starého otca, po starom otcovi zdedil domza (koho, čo): zaplatil daň od záhrady, za záhraduz/zo (koho, čoho): nevie, čo má zo samej radosti robiťpod (kým, čím): od úderov, pod údermi sa zvalil na zem

3. vyjadruje účel, cieľ • proti (čomu): od smädu, proti smädu je dobrá minerálkana (koho, čo): prášok na bolenie hlavy

4. p. cez 5


odporovať 1. prejavovať odpor použitím fyzickej sily al. rečou • klásť odporstavať sa na odpor: partizáni odporovali, kládli odpor, stavali sa na odpor ešte dva dnivzpierať saháčiť sa: vzpieral sa násilím; vzpierať sa proti argumentom; háčil sa, no napokon súhlasilexpr. pätiť sa: pätil sa, že neposlúchnefraz. expr. stavať sa na zadnézdráhať sa (váhavo odporovať): zdráhal sa nastúpiť do službybrániť sa (odporovaním si chrániť život, bezpečnosť, svoju mienku a pod.): odvážne sa bránili pred útokmi zvonkavzdorovať (prejavovať vzdor): dieťa vzdoruje vôli rodičovodolávať (prejavovaním odporu ostávať nepremožený): odolávať pokušeniu, presile, chorobeprotirečiťbyť protistavať sa proti (niečomu) • protestovaťnamietaťoponovať (prejavovať odpor rečou): protirečiť mienke niekoho; byť, stavať sa proti návrhu; stále mu oponujesubšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa (prejavovať odpor rečou)

2. byť v rozpore • nezhodovať sanezrovnávať saprotirečiť: uvedené fakty si odporujú, nezhodujú sa; argumenty tomu protirečiakolidovať (o časových údajoch): termíny kolidujú, odporujú siprotiviť sapriečiť sa: to sa protiví, prieči zdravému rozumu


priečiť sa 1. vzbudzovať odpor, byť proti vôli • byť odpornýbyť protivnýprotiviť sa: fajčenie sa mi prieči, protiví, je mi odpornépríkriť sa (byť príkry) • nepáčiť sa (oslabené): také veci sa mi príkria, nepáčiahnusiť saoškliviť sabridiť sa (vzbudzovať silný, až fyziologický odpor): hnusia, ošklivia, bridia sa jej oplzlé rečimať odpor (proti niekomu, niečomu) • odpudzovať (niekoho): proti takému jedlu mám odpor, také jedlo ma odpudzujenár. hudiť sa

2. byť v rozpore • odporovať: takýto postup sa prieči, odporuje zdravému rozumubyť protinezhodovať sa: je to proti môjmu presvedčeniu, nezhoduje sa to s mojím presvedčenímkolidovať (vzájomne si prekážať): schôdzky časovo kolidujú

3. klásť odpor (v skutkoch al. v reči), stavať sa na odpor • odporovaťvzpierať saprotiviť savzdorovať: priečiť sa, odporovať, vzpierať sa požiadavkám niekoho; škoda bolo priečiť sa, vzpierať sa osudusubšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: darmo sa šprajcuješ, nič nedosiahnešzdráhať sa (váhavo sa priečiť): zdráha sa prijať úlohuhádať saškriepiť saprieť sa (v reči): hádajú sa, škriepia sa, prú sa, kto z nich má pravduvadiť sa (prudko) • dohadovať sa: vadia sa, dohadujú sa, ale nik nechce ustúpiťhašteriť sapejor. handrkovať sa (pre bezvýznamné veci) • naťahovať sa: naťahujú sa o dedičstvozastaráv. potýkať sasubšt. cvancigovať sa • nár. priekať sa (Vansová)fraz. expr. ťahať sa za prsty: ťahajú sa za prsty pre maličkosti


proti 1. (komu, čomu) vyjadruje smerovanie k tomu, kto al. čo je al. postupuje z opačnej strany; vyjadruje umiestnenie na opačnej strane • oprotinaproti (komu, čomu): sadol si proti, oproti nám; dvere do bytu sú rovno naproti vchodusmerom k (komu, čomu): obrátil sa smerom k slnku, proti slnku

2. (komu, čomu) vyjadruje zreteľ • oproti (komu, čomu): proti, oproti vlaňajšku je tohto roku teplejšievoči (komu, čomu): stále má niečo voči, proti mnena rozdiel od (koho, čoho)v protiklade kku (komu, čomu): na rozdiel od iných krajín, v protiklade k iným krajinám máme dostatok minerálnych prameňovv porovnaní s (kým, čím): proti bratovi, v porovnaní s bratom je silnejší

3. (čomu) vyjadruje účel • na (koho, čo): masť proti popáleninám, na popáleniny

4. (komu, čomu) vyjadruje prípustku • napriek (komu, čomu): začal trénovať proti, napriek lekárovmu zákazukniž.: navzdornavzdorykniž. zastar. vzdor (komu, čomu): navzdor(y) rozhodnutiu výboru odišiel do iného klubu

5. p. naproti 2, 3

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

proti

I. predl. s 3. p. vyjadruje

1. (obyč. pri slovesách pohybu) smerovanie k niekomu, k niečomu; smerom k, oproti: dívať sa proti slnku; Dym zavial proti nim. (Hor.) Richtár vytrčí proti nemu bradu. (Chrob.) Zahrozil rukou proti nemu. (Min.) Znalecky si obzerá proti svetlu víno. (Laz.)

ísť hlavou proti múru konať nerozvážne, tvrdohlavo;

2. postavenie, umiestenie osoby al. veci na opačnom konci, na opačnej strane vzhľadom na inú osobu al. vec, naproti niekomu, niečomu: Ako kohúty stáli proti sebe. (Kuk.) V zrkadle, visiacom na stene proti dverám, zazrela ženičky. (Ondr.) Hodí guľku chleba do družice, čo proti nemu sedí. (Kuk.)

3. smerovanie činnosti opačným smerom: Kráčali proti vetru. (Min.); hladiť psa proti srsti; plávať, ísť proti prúdu, i pren. myslieť, konať nekonvenčne; je mi (mu) to proti srsti nepáči sa mi (mu) to, je mi (mu) to nepríjemné; dúchať proti vetru (Zúb.) daromne sa namáhať;

4. nár. časové určenie, pred (začiatkom): p. ránu, p. jari; Sadá do saní a proti noci sa púšťa na cestu. (Urb.)

5. účel, cieľ (niečo odstrániť al. dosiahnuť): cukríky p. kašľu; prostriedok p. hmyzu; štepiť p. tetanu; Proti jedu nieto medu. (prísl.) Je to istý liek proti lámavici alebo proti úreku. (Jégé); hrnček s vodou, ktorý si každodenne prinášal proti smädu (Hruš.);

6. zreteľ, v porovnaní s, v pomere k, v protiklade k, vzhľadom na: je proti nej starý; slabý proti presile; Zvolili ho desiatimi hlasmi proti trom. — Ja si prichodím proti nej ako netrebná, neužitočná bábika. (vaj.) Jeden aj druhý úderníci, čo ja proti nim, mucha proti koňovi. (Laz.)

7. prípustku, v nezhode, v rozpore s niečím: p. (všetkému) očakávaniu; p. jeho (výslovnému) prianiu; p. (dobrému) zvyku, tónu; Ostal proti svojej obyčaji ticho sedieť. (Ráz.-Mart.) I proti otcovmu zákazu hrá synátor futbal. (Heč.); je mi to p. mysli nesúhlasím; Myslím tých nespokojencov, ktorým sú Duroška, Adásek a ich prívrženci proti mysli (Zgur.) ktorí ich nemajú radi, ktorí s nimi nesúhlasia; to je p. zdravému rozumu;

8. zasiahnutie osoby al. veci nejakou činnosťou (predmetový vzťah po slovesách nepriateľskej al. obrannej činnosti al. pri podstatných menách tohoto významu): útočiť, štvať, bojovať, stavať sa, vystúpiť, hovoriť, písať, protestovať, búriť sa proti niekomu, niečomu; chrániť, obhajovať, zastávať niekoho, niečo proti niekomu, niečomu; hnev, odpor, predsudky, výhrady, sankcie proti niekomu, niečomu; boj p. reakcii; protest proti nezmyselnej vojne (Jes.); Verejne ukazujú svoj hnev proti prišelcovi. (Vaj.); p. tomu nič nenamietam; Čo máš proti mne? — Čo zmôže jeden proti šiestim? (Zúb.); často s výpustkou: Som proti! nesúhlasím. Pri hlasovaní o prijatí nebol nikto proti. (Zúb.)

9. nespráv. používa sa niekedy nevhodne na vyjadrenie podmienky: „vydať lieky len proti lekárskemu predpisu“, správ. vydať lieky len na lekársky predpis;vydať tovar proti zaplateniu“, správ. vydať tovar za hotové;

II. prísl.

1. naprotiveň, napriek: Kde môže, robí mu proti. (Ráz.)

2. v ústrety, oproti: Pobehnú si proti, padnú do objatia. (Pláv.)


protizmyselný príd. nemajúci nijaký zmysel, nezmyselný, nerozumný: p-é sociálne protiklady (Piš.);

protizmyselne prísl.;

proti zmyselnosť, -ti ž.

prociv p. proti


proti
I. predl s D vyj.
1. smer k niekomu al. niečomu, smerom k, oproti: kocze proty bassowy posslu (ZVOLEN 1575); liď židowský s palmámy nábožňě proťi tobe wyssel (CC 1655); contraeo: proty ňekomu gidem (KS 1763);
x. pren yá pozdwjhnem ruku mú proty nym (KB 1756) potrestám ich
2. postavenie al. umiestnenie osoby al. veci na opačnom konci, na opačnej strane vzhľadom na inú osobu al. vec, naproti niekomu, niečomu: bratia kupili tretu cžiastku zeme, to gest pol quentina, ktery gest w strani nad Maletinom proti Kysselowy (P. ĽUPČA 1567); ya som chodywal do tych zahrad robywat, ktere boly proty skale (TRENČÍN 1613); more rostlo, y bylo se nadymalo proty nym (KB 1756); dwa penasski toliko dala wdowa ta, kteru uzrel Kristus sedici proti pokladnicy (SJ 18. st); napiš tato gmena na druhu stranu proťi ffigure (RG 18. st)
3. smerovanie činnosti opačným smerom: gestlj pany ode mne zadatie teho, to zadatie samy proty sobie (B. BYSTRICA 1596); Thébas nazywali králowskú rezidentiu, ku ktereg proti riece sslo se (PT 1778); kdi chcess osuti zehnati, wezmi dobri popel, deleg luch a tri mu (koňovi) po sersti y proti sersti (RG 18. st);
x. pren p. vode plávať, brodiť zbytočne sa namáhať: s panem gsaud mit, protj wode brodit welmi tessku pracy da (BV 1652); contra torrentem niti: darmo ge proti wode plawati (KrG 1704); anj prstem protj němu nehnutj (MP 1718) nič nepodniknúť
4. účel, cieľ niečo odstrániť: lekarstwj proty bolenj hlawj (KoB 1666); oleg proti zatrwrdeney slezine (RT 17. st); swiecze proti burcze na wežu 30 den (ŽILINA 1718); suffibulum: bjly oďew, kteri ženi proty déssťu na krk aneb na hlawu prikrywagú (KS 1763)
5. zreteľ v porovnaní s niekým, niečím v pomere, v protiklade k niekomu, niečomu: cžlowek swú múdrosti sspatný gest proťi twé welebnosti (CC 1655); proti lonejšiemu roku dežmy vyše pol štvrta zlateho nam pribulo (K. PODHRADIE 1725 LP); proťy gedneg hwezdy taka ge cela zem gak malý punctyk polachčeni in f 94 x 28 (B. BYSTRICA 1775 CM)
6. rozpornosť, v nezhode, v rozpore s niečím: o tych kterzi proti swe cztij czini (ŽK 1473); W. M. prossym, zeby proty W. M. mysly nebylo, ze sem chyru nedal, nebo odnykul sem chyru nemal (ANTOL 1571); skutky a učynky proti čistote a ssestemu prikazani božimu (TC 1631); violare amicitiam: proty pratelstwu činiti (KS 1763); syn sečku w den nedelny rezal, co gak proti prikazanj božjmu, tak y swetskemu znege (PONIKY 1793)
7. zasiahnutie osoby al. veci nejakou činnosťou (pri slovesách a menách nepriateľskej al. obrannej činnosti): muz gma gemu pomoczy proti wssiemu swym muzstwim (ŽK 1473); gednany czyneho gest proty Martynowy (SUČANY 1579); pan Repa proti Gelenie takowuto wedl žialobu (HLOHOVEC 1592); gedna nepoctiwa osoba proty šiestemu prikazanj bozkemu prestupila (KRUPINA 1642); gestly by ktery z bratuw proty swemu cechu swewolne a wssetečne učynyl, ma pokutowan byty (CA 1698); wssetka dedina bola sa zhovorila proti panom (RAKOĽUBY 1724); instans se declarowal, že on protj prawu njcz zleho nemluwy (MARTIN 1731)
8. vzťah, pomer k niekomu, niečomu: werym, ze thv krestyanskv laskv prokazete V. M. proty ney y mne (DIVIAKY 1595); oswyczeny pane, pane proty swým unyženym a poddaným služebnykom wždy laskawý (BYTČA 1615); lasku swu synowsku proty nyeg prokazaly (ZORKOVCE 1688); každy cechowny brater ma gity na offeru a swu wdecžnost proty kazatelowy swemu proukazaty (CA 1712); (Kristus) z welikeg lasky, kteru mal proty nam, rad umučzeny prigal (WS 18. st)
II. prísl
1. naproti: versus: proty (KS 1763); adversus: proti (ML 1779)
2. na odpor: od mophtiho jest namlúvan, dluho on a pevňejšéj stál proťi (BR 1785)

proťi_1 proťi proťi_2 proťi proťi_3 proťi proťi_4 proťi

Zvukové nahrávky niektorých slov

a ja, proti kapitánovi et moi, contre le capitaine
bojovať proti tejto meniacej lutter contre cette gelée
je všetko proti mne tout est contre moi
moje slová proti mne mes paroles contre moi
proti mne, alebo vlastne contre moi, ou plutôt
proti moru na palube contre la mer à bord
proti nemu, ktorého nikdy contre lui, dont jamais
proti tejto neopodstatnenej žiadosti contre cette injustifiable prétention
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu