protest -u m. prejav nesúhlasu, odporu: p. proti porušovaniu dohody; napísať p.
□ vysloviť, podať p. protestovať;
protestný príd.: p-á nóta, p-é zhromaždenie
protestný [-t-] -ná -né príd.
protestný → protest
protest -u m. ‹l› ústne al. písomné prednesenie námietok, nesúhlasu, odporu proti niekomu, niečomu, protestovanie, ohradenie sa, odpor, námietka: búrlivý p. proti porušovaniu slobody; práv. p. prokurátora právny akt, ktorý prokurátor vydáva s cieľom odstrániť nezákonnosť; ekon. zmenkový p. úkon, ktorým sa zisťuje odopretie prijatia al. nezaplatenia zmenky; verejná listina o tom, protestná listina;
protestný príd.: p. demonštrácia, prejav; práv. p. listina, protest; hud. p. pieseň protestsong;
protestne prísl.
protestný1 príd. vyjadrujúci protest, vykonávaný na znak protestu: p-á demonštrácia, p. štrajk, p-é hnutie; p-é hlasy (Jégé) prejavy protestu;
protestne prísl. na spôsob protestu, protestujúc: V tej chvíli vyletel Milučkého ukazováčik varovne a protestne do vzduchu. (Mňač.)
protestný2 p. protest2
protest2, -u m. práv. listinný dôkaz majiteľa zmenky o vykonaní predpísaných úkonov, vystavený notárom al. súdnym úradníkom: zmenkový p.; zmenka na p.; p. pre neplatenie;
protestný2 príd.: p-á lehota v ktorej musí byť vykonaný protest