Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

protestant -a m. príslušník niekt. z reformovaných cirk. spoločenstiev;

protestantka -y -tiek ž.;

protestantský príd.: p-á cirkev;

protestantstvo -a s.

1. protestantské vyznanie

2. hromad. protestanti

protestantský [-t-] -ká -ké príd.

protestant -a m. (protestantka -y ž.) príslušník niektorých evanjelických cirkví majúcich svoj pôvod v reformácii v 16. stor., stúpenec protestantizmu;

protestantský príd.: p-é cirkvi;

protestantsky prísl.

protestant¹, -a m. príslušník niektorej z protestantských cirkví al. siekt, ktoré sa v duchu reformácie odklonili od katolíckej cirkvi (u nás najmä ev. a. v.), evanjelik;

protestantka, -y, -tiek ž.;

protestantský príd.: p-á cirkev, p-é náboženstvo; p-é obyvateľstvo;

protestantsky prísl.: vychovávať (po) p.;

protestantstvo, -a str.

1. hromad. protestanti;

2. príslušnosť k niektorej z protestantských cirkví al. siekt