Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

protestant -a m. príslušník niekt. z reformovaných cirk. spoločenstiev;

protestantka -y -tiek ž.;

protestantský príd.: p-á cirkev;

protestantstvo -a s.

1. protestantské vyznanie

2. hromad. protestanti

protestant [-t-] -ta pl. N -ti I -tmi m.

protestant -a m. (protestantka -y ž.) príslušník niektorých evanjelických cirkví majúcich svoj pôvod v reformácii v 16. stor., stúpenec protestantizmu;

protestantský príd.: p-é cirkvi;

protestantsky prísl.

protestant¹, -a m. príslušník niektorej z protestantských cirkví al. siekt, ktoré sa v duchu reformácie odklonili od katolíckej cirkvi (u nás najmä ev. a. v.), evanjelik;

protestantka, -y, -tiek ž.;

protestantský príd.: p-á cirkev, p-é náboženstvo; p-é obyvateľstvo;

protestantsky prísl.: vychovávať (po) p.;

protestantstvo, -a str.

1. hromad. protestanti;

2. príslušnosť k niektorej z protestantských cirkví al. siekt

protestant², -a m. práv. vlastník zmenky, ktorý dáva zmenku protestovať

protestant³, -a m. zried. kto protestuje proti niekomu al. niečomu, kto podáva protest, protestujúci: Hlavný protestant Kožák umrel. (Bodic.)

protestant m lat príslušník niektorej z nekatolíckych kresťanských cirkví: tento byl prwný základ smluwi a spiknutj mezi francuzkými hugenotmi a anglickými protestantmi (ŽS 1764); každý reholnjcký, rimanský, katoljcký Grek, protestant aneb gakémkolwěk giném náboženstwj gsucý knežj nechť se do tegto rubryky zapjssu (SO 1785)