prostredný príd.
1. kt. je v prostriedku (radu), stredný: p-á izba, p-é okno; p-é dieťa
2. majúci stred. mieru niečoho, priemerný, stredný: človek p-ej postavy, p. žiak;
prostredne prísl. k 2: p. nadaný študent
prostredný -ná -né príd.
priemerný ktorý je v kvalitatívnom al. kvantitatívnom hodnotení vyjadrením priemeru, stredu (op. nadpriemerný, podpriemerný) • prostredný • stredný: človek priemernej, prostrednej, strednej postavy; priemerný, prostredný žiak; výrobok priemernej, strednej kvality • obyčajný • všedný • expr. tuctový (ničím neprevyšujúci priemer): obyčajný, všedný, tuctový zjav; obyčajný, všedný, tuctový hlas
prostredný p. stredný 1, 2, priemerný
stredný 1. ktorý sa nachádza v strede, uprostred niečoho: stredná časť pozemku, záhrady • prostredný (stredný v poradí, obyč. v nepárnom počte): navliecť si prsteň na stredný, prostredný prst; prostredný syn • centrálny (tvoriaci centrum, obyč. územné; umiestnený v centre): centrálna Európa, centrálne oblasti kontinentov
2. ktorý má prostrednú mieru istej vlastnosti; ktorý je v poradí, v hodnotení uprostred • priemerný: výrobok strednej, priemernej kvality; byť stredným, priemerným žiakom • prostredný: človek prostrednej postavy
1. ktorý je v prostriedku, vyskytujúci sa, umiestnený medzi dvoma al. viacerými vecami (op. krajný): p-á izba; hovor. p-é dieťa, p-á dcéra, p. syn majúce(-a, -i) mladších i starších súrodencov; p. prst prostredník; p. kôň v ruskej trojke
● p-á cesta (je) najlepšia (prísl.) treba sa vyhýbať každému extrému;
2. čo do rozsahu, rozmerov ani veľký, ani malý: človek p-ej postavy, strom p-ého vzrastu; p-é hnojenie;
3. priemerný (z hľadiska hodnoty): p. román; p. štýl, p. výkon; dielo p-ých kvalít (Škult.);
prostrednosť, -ti ž. vlastnosť toho, čo je prostredné; priemernosť: až sa stratil svojou prostrednosťou medzi druhými mládencami (Kuk.)
prostredný [-s(t)r-] príd 1. umiestnený v prostriedku, stredný: yssba hevierska prosrednia (BOCA 1575); naystarssimu synowy rolu prostrednu poručam (ŽILINA 1601); (žila) na lachti nazjwa se hepatica, prostrednj mediana a negnižssi basilica (RT 17. st); pastier do prostredneg krčmi blatnickeg prissel (BLATNICA 1775) L. za pokutu ma gemu prostredny prst odotany bity (CA 1580) prostredník 2. majúci strednú mieru niečoho, priemerný: remeselnyk w dome chowal psika welikosti prostredneg (SK 1697); prostrednj postawj člowek gest neypeknegšie púsobený (KoA 17. st); litery gsau prostredné (BZ 1749); wssudy zachowati slussj prostrednj powahu (ZS 1795) L. bolenj hrdla yazjček prostrednj zapalugjce (KoB 1666) čapík; -e prísl k 1: kolik obily tá (zem) widawá w rokoch prostredne úrodných (PT 1778); (Kristína) mluwi polamano slowensky, dobre racky, prostredne uhersky (PUKANEC 1788); -osť ž stredná miera, priemernosť: cnost w prostrednosty zaležj (KoB 1666); k magnassum se prirownáwagú, kterych staw né gest wisse prostrednosty (PT 1778)