prostredník1 -a mn. -ci m. živ. sprostredkovateľ: p. medzi spornými stranami; náb. jediný p. medzi Bohom a ľuďmi Ježiš Kristus
prostredník2 -a mn. -y m. neživ. prostredný prst
prostredník -ka pl. N -ky m. (prst)
prostredník -ka pl. N -íci m. (človek)
agent 1. obchodný zástupca: poisťovací agent • sprostredkovateľ: sprostredkovateľ kúpy • prostredník • ponúkač • zastar. akvizitér
2. p. vyzvedač 3. p. policajt
prostredník1 p. sprostredkovateľ, agent 1
prostredník2 stredný prst na ruke • zastar. stredník (Karvaš)
sprostredkovateľ kto, čo niečo sprostredkúva: sprostredkovateľ predaja • prostredník: vyvoliť si niekoho za prostredníka • spojka (kto obstaráva styk): robiť spojku • dohadzovač • dohodca (kto sprostredkúva známosť, sobáš, obchod a pod.) • agent (obchodný zástupca): poisťovací agent • médium (sprostredkujúca osoba pri špiritistických a pod. javoch) • hovor. nahovárač (sprostredkovateľ svadby) • zastar. stredník (Hurban) • hovor. zastar.: šikovač • šikovník
prostredník1, -a, mn. č. -ci m. trochu zastar. sprostredkovateľ: (Hrkaľa) sa ku slečne obracia, vyvoliac si ju za prostredníka. (Tim.);
prostredníčka, -y, -čok i prostrednica, -e, -níc ž.: Neprichádzate azda ako prostredníčka v nejakej ľúbostnej veci? (Fel.); núkať sa za prostrednice (Vaj.)
prostredník2, -a m. prst medzi ukazovákom a prstenníkom;
prostredníček, -čka m. zdrob. trochu expr.
prostredník m kto niečo sprostredkúva, sprostredkovateľ: (Kristus) nassim prostrednjkem y primluwcem u otce sweho nebeskeho se wystawiti (ráčil) (Mod 1573); mediator: prostředník (VTL 1679); cysar mezy katolickými a ewangelickými stawy gako gegich prostrednik pusobiti ráčil (STo 1783); -ička, -ica ž: Gezu Krysta matko, rač prostredňice býťi (CC 1655); paňý má, která prostrednicú mezi mnú a mňa žadagícég osobú ucinena gsi (BR 1785); y wedle gmena nazywagi Pannu Marigy prostredničku (CS 18. st); -ícky príd sprostredkúvajúci niečo, sprostredkovateľský: ti si, Jezusu, Búh szpasenya nasoho, v tvojej prostrednyitzkej a rukojemnyitzkej povinnosztzi, tvoja krev jeszt kúpely nasoho otsisztzenya (AgR 1758); tu se poražy jesuite, ktery to učia, že bj se tu Kristus odrykal sweho uradu prostrednickeho (CS 18. st); -íctvo [-í] s sprostredkovanie: cýsař chtěl wssak předce skrze prostřednjctwj wogně, kterau nenáwiděl, vhnauti (SH 1786); Grecia podwracenj sobe neprjtelskeho mesta prostrednjctwj twemu pripisowala (PT 1796)