prostoduchý, prostodušný príd. naivný, prostomyseľný: p-é dieťa;
prostoducho, prostodušne prísl.;
prostoduchosť, prostodušnosť -i ž.
prostoduchosť, prostodušnosť -ti ž.
prostoduchosť p. prostota
prostota vlastnosť toho, čo je (al. kto je) prosté (prostý) • jednoduchosť • prirodzenosť • nenútenosť: prostota, jednoduchosť oblečenia; prostota, prirodzenosť, nenútenosť správania • obyčajnosť • skromnosť: obyčajnosť, skromnosť pomerov • prostoduchosť • prostodušnosť • prostomyseľnosť: detská prostoduchosť • naivnosť • naivita • detinskosť: naivnosť, detinskosť otázky
prostoduchý i prostodušný príd. naivný, prostý, jednoduchý: prostoduchí, nenároční ľudia (Al.); prostodušné lichotenie (Vaj.); prostodušné vyznanie samého Palárika (Vlč.);
prostoducho i prostodušne prísl.;
prostoduchosť i prostodušnosť, -ti ž. naivnosť, naivita