Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

prospieť -peje -pejú dok.

1. priniesť prospech, úžitok: po operácii ti p-e pokoj; p-lo by mu, keby sa viacej učil

2. dosiahnuť vyhovujúci prospech v škole: v matematike nep-l; p. s vyznamenaním;

nedok. prospievať -a

1. k 1, 2

2. prosperovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
prospievať ‑a ‑ajú nedok.

prospievať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok.

dariť sa 1. úspešne al. bez problémov sa vyvíjať • mať úspechbyť úspešný: práca sa mu darí, neos. darí sa mu v práci; má úspech, je úspešný v podnikanínapredovaťrobiť pokroky (kvalitatívne sa rozvíjať): napreduje, robí pokroky v učenírozvíjať savzmáhať sa: zahraničný obchod sa rozvíja, vzmáhaísťfungovaťhovor. klapať: nemčina mu ide; v podniku všetko funguje, klapeprosperovaťprospievať (obyč. hospodársky): firma prosperuje, prospieva už rokyrozkvitaťprekvitaťkvitnúť (výrazne sa dariť v nejakej oblasti): kultúra tu kvitne, prekvitá

2. p. vodiť sa 1


kvitnúť 1. mať kvety, byť plný kvetov • prekvitať (veľmi intenzívne, naplno): na balkóne kvitnú, prekvitajú muškátyrozkvitaťvykvitať (dostávať sa do kvetu): v lese rozkvitajú, vykvitajú prvé snežienkykniž. skvitať: V údolí ruža skvitá. (Botto)

2. v danej oblasti dosahovať značné úspechy, prosperitu • prekvitaťrozkvitaťrozvíjať sa: umenie, veda kvitne, prekvitá, rozvíja sakniž. zastar. skvitaťprospievaťprosperovaťdariť sarozmáhať savzmáhať savzrastať (obyč. hospodársky): obchodu sa darí; podnik prospieva, prosperuje; rodina sa dobre vzmáha


osožiť prinášať osoh, úžitok, prospech • byť na osohísť na osoh: pohyb osoží zdraviu; pitie mu nie je, nejde na osoh, neosoží muslúžiťpomáhaťprospievaťbyť na úžitokísť na úžitok: Komu také riešenie veci slúži, pomáha, prospieva? Komu je to, komu to ide na úžitok?byť cennýmať cenu: pre nás je cenné, pre nás má cenu, ak sa kúpa uskutočníbyť platný: vaša pomoc nám nie je platnáexpr. žíriť (ísť na úžitok, obyč. zdravotne): strava mu žírifraz.: byť k duhuísť k duhu (najmä zdravotne): pobyt pri mori šiel dieťaťu k duhu


prekvitať 1. úspešne prebiehať, mať intenzívne tempo, spád a pod. • kvitnúťrozkvitať: remeslá v stredoveku prekvitali, kvitli; spoločnosť prekvitá, rozkvitádariť sa (čomu): obchodu sa tu darírozvíjať sa: naše priateľstvo sa dobre rozvíjaprospievaťprosperovať: dievča rastie a všestranne prospieva; súkromný podnik od jesene výborne prosperujekniž. zastar. skvitať (Škultéty)vzmáhať savzrastaťveľadiť sa (obyč. hospodársky): podnik sa vzmáha, vzrastá

2. p. kvitnúť 1, 2


prospievať 1. prinášať osoh, úžitok, mať cenu pre niekoho (op. škodiť) • byť na osohísť na osohbyť na úžitokísť na úžitok: zmena vzduchu deťom prospieva, je/ide im na osoh/na úžitokosožiť: dovolenka by ti osožila; fajčenie zdraviu neosožífraz.: byť k duhuísť k duhuexpr. žíriť (najmä zdravotne): kúpele jej idú k duhu; jedlo mu žírislúžiť: čerstvý vzduch mu (dobre) slúži; Nech vám môj dar slúži!pomáhať (prinášať, spôsobovať zlepšenie): liečenie mu nepomáha

2. kladne, úspešne sa vyvíjať, dospievať k vyššej kvalite • prosperovať (obyč. hospodársky, materiálne): nový podnik prospieva, prosperujevzmáhať sa: obchod sa pomaly vzmáharozvíjať sa: ochotnícke divadlo sa sľubne rozvíjarozkvitaťprekvitaťkvitnúť: vedecký život rozkvitá, prekvitá; obec prekvitá; úplatkárstvo tu kvitnehýbať sa (prejavovať čulosť): hospodárstvo sa už hýbedariť sa: v podnikaní, v štúdiu sa mu darí; uhorky sa daria v ľahších pôdach


slúžiť 1. pracovať ako sluha, slúžka (najmä v minulosti): slúžil dva roky u bohatého gazdu; slúžila u pánov v mestehovor.: čeľadníčiťpaholčiťparobčiť (pracovať ako čeľadník, paholok): nechcel viac čeľadníčiť, paholčiť, parobčiťposluhovať: chodila posluhovať do domácnostizastar. sluhovať

2. vyvíjať činnosť v prospech niekoho • pracovať (pre niekoho, niečo): celý život slúžil vlasti, pracoval pre dobro ľudípomáhať (prispievať pomocou): pomáhať dobrou radou niekomu; objav pomáha, slúži ľudstvupejor.: prisluhovaťslužbičkovaťslužobníčkovať (slepo niekomu slúžiť): ochotne prisluhuje, službičkuje vrchnostipejor. prostituovať sa (slúžiť niekomu proti svojmu presvedčeniu)

3. byť v chode, v obvyklej činnosti • fungovať: televízor ešte dobre slúži, funguje; nohy mu už neslúžiapracovať: prístroj pracuje celý deň; srdce mu dobre pracujebyť v poriadku: zariadenie je v poriadku

4. byť na úžitok, byť užitočný (zdravotne, psychicky) • prospievaťosožiť: pohyb na čerstvom vzduchu mu slúži, prospieva, osožíexpr. žíriť: nová rodina mu žíri

5. mať funkciu, byť používaný na niečo • používať savyužívať sa: sklad slúži, používa sa ako byt; priehrada slúži, využíva sa na rekreáciu

6. vykonávať náboženské obrady • vysluhovať: slúžiť, vysluhovať omšu za mŕtvehocelebrovať (slávnostnú omšu)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

prospieť, -eje, -ejú dok.

1. (komu, čomu) priniesť osoh, byť na osoh, na úžitok, mať cenu pre niekoho: Čo ti prospeje rod, keď sme sa nevydali do famílie? (Kuk.) Dohovárala by mu, ale čo by prospeli výčitky? Málo alebo nič. (Taj.)

2. škol. skončiť ročník, školu, kurz ap. s úspechom, s vyhovujúcim prospechom: prospel, prospel s vyznamenaním, neprospel;

nedok. prospievať


prospievať, -a, -ajú nedok.

1. (komu, čomu, pre koho, pre čo) prinášať osoh, byť na osoh, na úžitok, mať cenu pre niekoho: Čo bolo pre pánov dobré, aj cirkvi prospievalo. (Fr. Kráľ) Tieto dni, ktoré inak remeslu prospievali, majstra dráždili. (Gráf)

2. mať dobrý prospech v učení, najmä v škole: žiak výborne prospieva;

3. (bezpredm., čím) vzmáhať sa, rozvíjať sa, prosperovať: Dievča prospievalo a rástlo ako z vody. (Vaj.); prospievate vekom i múdrosťou (Hviezd.)

prospieť dk
1. komu, čomu priniesť prospech, úžitok, osoh: gestli swiedczi czlowiek, tehdy prospiege tomu geho swiedomi s nim na geho sameho (ŽK 1473); wzacna gest nadege, gestlj ti prospege w tweg negwetssy potrebe (BV 1652); co nam prospela chluba bohatstwy (SK 1697); kdibi se y Ulises nawratil, co nam to gjž prospege (PT 1796)
2. dočkať sa úspechu, dobre pochodiť, uspieť: wida Pilat, že by nič neprospel, wzaw wodu, umiw ruce pred lidem (Le 1730); s powoláňím na wišší súd jsem ništ ňeprospela (BR 1785)
3. v čom dosiahnuť v niečom dobré výsledky, zdokonaliť sa v niečom: Kristuss skussil, gak ucedelnici w umenj a ucenj prospeli gsu (OKOLIČNÉ 1771); Maria w swatosti prospela a kwitla (SQ 1781); qvantum in studiis effecit: gak daleko mohl prospeti v umeni (LD 18. st); prospievať [-pí-] ndk k 1: co pak prospijwá takowé gedeny a pyti (BK 1581); gitrocelowa woda prospiwa proti čerwum (RN 17.-18. st); ústné winaučuwáňj bez príkladuw ništ neprospíwá (BN 1796); k 2: u lidj pissnich neprospiwa vmenj (BV 1652); Martin pak wydice, že any zlym, any dobrim nisst neprospiwa, zakrikl (PP 1734); k 3: facere progressum in studiis: prospivati v umeni (LD 18. st); osmnact let bude, gak sme se poznali, když sme spolu w gedne sskole y prospjwali (PoV 18. st)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu