Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst

prospech -u m.

1. úžitok, zisk, osoh: osobný, verejný p.

2. výsledok práce žiaka v škole: mať dobrý, zlý p.

byť, slúžiť na p. prospievať (význ. 1);

v prospech predl. s G vyj. cieľový vzťah: zahraničná služba v p. štátu;

prospechový príd.: p-é štipendium za dobrý prospech

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
prospech ‑u m.; prospechový

prospech -chu m.

-ech/110792→110790±147 28.54: substantíva m. neživ. N+A sg. 48902→48557
+97
−67
úspech/15457 prospech/13208 smiech/7281 hriech/5876 neúspech/1851 plech/1038 posmech/933 neprospech/895 výsmech/773 orech/608 cech/257→306
+7
−15
mech/166→157
+7
−12
pelech/100 (3/74)

-ch/5579616→5579614±5984 27.49: substantíva m. neživ. N+A sg. 137479→136200
+425
−294
strach/20656→20691±14 úspech/15457 prospech/13208 vzduch/9835 dych/8799 smiech/7281 povrch/6267 hriech/5876 duch/3814±3 prach/3725 vrch/3531 ruch/3420 výbuch/2839 pach/2767 zápach/2157 oddych/2129 rozruch/2053 (75/22351)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

blaho 1. čo je prospešné, užitočné ľuďom • prospechdobro (op. zlo): podvody neprinášajú blaho, prospech, dobrozdarosohúžitokdobrodenie: urobila to na osoh, úžitok spoločnostiexpr. choseň

2. p. pôžitok, šťastie 1


dobro čo je v súlade s ľudskosťou, čo spĺňa mravné normy (op. zlo) • dobré: preukazovať ľuďom dobro, dobréprospech: všeobecný prospechblaho: verejné blahodobrodenie (prejav dobra): poďakovať sa za dobrodeniepožehnanie: práca je preňho požehnanímláskavosť (prospešný čin): ďakujem za láskavosť


prospech p. úžitok 1, zisk 1, dobro, blaho 1


ťažiť1 1. získavať (zo zeme) prírodné bohatstvá • dobývať: ťažiť, dobývať naftu, nerastydolovaťrúbať: baníci dolujú, rúbu uhliebagrovať (získavať bagrom): bagrovať piesok, rašelinuexploatovať: exploatovanie surovín

2. používať úplne vo svoj prospech • využívať: ťažiť z nešťastia inýchmať prospechmať zisk: má prospech, zisk zo všetkého, čo podniknekniž. profitovať: najviac z vojny profitovali obchodnícipejor. koristiť: koristia z dôvery kupujúcich


úžitok 1. výsledok práce, úsilia, ktorý možno využiť pre svoju potrebu • osoh: mať z niečoho úžitok, hmotný osoh; byť na úžitok, na osohprospech: verejný prospechzisk: to neprináša nijaký ziskzáujem: brániť svoje záujmyhovor. chosenchoseň: z mojej námahy mal chosen iný

2. p. blaho 1


v prospech p. za 5


za 1. (koho, čoho) vyjadruje čas, časové rozpätie, v ktorom sa niečo deje, uskutočňuje; za trvania niečoho • počasv priebehu (čoho): za, počas jeho vlády bol relatívny pokoj; vodič sa v priebehu jazdy nesmie rozptyľovaťcez (čo): cez dlhé zimné večery veľa rozmýšľal o budúcnostiv (čom): ešte za noci, v noci sa vytratil z domunespráv. behom

2. (koho, čo) vyjadruje smer na druhú, opačnú stranu • poza (čo): slnko zapadlo za, poza hory; nalial mu vodu za, poza golier

3. (koho, čo) vyjadruje časový rozsah, v rámci ktorého sa niečo uskutočňuje • počasv priebehu (čoho)cez (čo): za hodinu, počas hodiny ošetril štyroch pacientov; v priebehu dňa, cez deň tri razy pršalozastar. od (čoho): je toho veľa, čo od týždňa, za týždeň skúsil

4. (koho, čo) vyjadruje vzťah zástupnosti • namiestomiesto (koho, čoho): musel upratať za sestru, namiesto sestry; dal sa vylúčiť namiesto, miesto mňav mene (koho, čoho): poďakoval sa v mene všetkých, za všetkých ocenených

5. (koho, čo) vyjadruje prospech • pre (koho, čo)v prospech (koho, čoho): obetovala sa za deti, pre deti, v prospech detí

6. (koho, čo) vyjadruje príčinu, dôvod • zastaráv. od (čoho): za každý kus, od každého kusa dobytka zaplatil poplatok

7. (kým, čím) vyjadruje časovú al. miestnu následnosť, poradie, postupnosť; vyjadruje účel, cieľ, pôvod • po (kom, čom): jeden za druhým, po druhom vychádzali z úkrytu; odišiel za svojou robotou, po svojej robote; za ním, po ňom vždy zostane neporiadok

8. p. pri 7


zisk 1. čo bolo nadobudnuté, získané: to neprináša nijaký ziskúžitok: škody je viac ako úžitkuosoh: materiálny osohprospech: mať osobný prospech z niečoho

2. kladný výsledok podnikania, obchodu a pod.: predávať so ziskomvýťažok: výťažok hospodáreniavýnos: vysoké hektárové výnosypríjem: štátne príjmytržba (zisk z predaja): denná tržbadôchodok (pravidelný zisk): dôchodok vlastníka pôdykniž. al. hovor. profit: má z toho veľký profit

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

prospech, -u m.

1. zisk, osoh, úžitok hmotný al. mravný: majetkový, hospodársky p., osobný p. z niečoho; niečo je, slúži na p. niekomu osoží; robiť, urobiť niečo v p. niekoho; dbať len na svoj p.; majetok prepadá v p. štátu; práca v p. celku; zmeniť sa na svoj p., k svojmu p-u polepšiť sa; účt. pripísať v p. účtu;

2. škol. výsledok žiakovej práce v škole: mať výborný, dobrý, slabý, nedostatočný p.;

3. zastar. úspech: Celý deň sa bojovalo bez prospechu. (Kal.) Matiaš po dedinách s prospechom za Adama kortešuje (Kal.) úspešne.

prospech m
1. úžitok, zisk, osoh: když moc gegj (bylina) skussenim y gegj prospech zeznala Diana, swe gmeno gi dala (HL 17. st); progressus: prospech (KS 1763); (René) ňéjem doma z novinek chce slišaťi, čo bi jemu budúcňe k prospechu a úžitku bilo, než aj viďeťi mnoho (BR 1785); Cirill a Methodius znamenitý prospech učinili swím neustalím wíri wihlassuwáním (BPr 1787)
2. úspech, zdar: od Pana Boha zdrawi, prospiech wsseho, dobreho žiadame na čzasy dluhe (DEVIČANY 1584); nad sstestijm a prospechem ginich oprawdiwe nech se raduge (SK 1697); režowa huba dáwa sa daychawičnim z welykym prospechem (MT 17. st); gak twoge trestáňí nemá mať prospechu, radneg nechag (GV 1755); kdo bj se modlil za prospech zlodegstwa, neb smilstwa, neb lakomstwj, ten se zle modly (CS 18. st); prospešný príd užitočný, osožný: klokočzka gest wssemu dobytku prospiessna (KORYČANY 1560); tato nasse práce k wyvčowánj mládeže křestianské prospěssná bude (BK 1612); plewy pssenične u wode warene a prikladane gsau prospessne k prutržum (LR1 17. st); k zachováňí, rozšíreňí a vikrásňení jazika prospešňejšího prostredku ňeni nad pero (BR 1785); -e prísl: slowo me propessne to wykona, k čemuž ge posylam (SP 1696); cardus benedictus woda prospessne služi proty klani bočnimu (RN 17.-18. st); gazjkj aposstolske meli bitj gako ohniwe, kterežto meli slowo boske prospessne kazatj (CS 18. st)

Prospech Prospech
prospech
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) prospech
G (bez) prospechu
D (k) prospechu
A (vidím) prospech
L (o) prospechu
I (s) prospechom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) prospechy
G (bez) prospechov
D (k) prospechom
A (vidím) prospechy
L (o) prospechoch
I (s) prospechmi

Zvukové nahrávky niektorých slov

ad hoc v prospech ad hoc en faveur
a kôz v prospech et caprins en faveur
alebo postoj, v prospech ou une attitude en faveur
a to v prospech et cela au profit
pôsobiť v jeho prospech tournerait à son profit
premeny v tvoj prospech conversion en ta faveur
v prospech jej syna en faveur de son fils
výpočty, robené v prospech calculs faits au profit
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu