prosím čast.
1. používa sa ako uvádzací zdvorilostný prostriedok: p., choďte tadiaľto; nastupovať, p.; nerozumel som, p.?
2. nadväzuje na situáciu a uvádza výraz s upozornením, výzvou ap.: a to nie je p. všetko; ako je to p. možné? ako sa to, p. ťa, stalo? nikdy jej, p. vás, neverte; pivo, p.! – zvolal hosť
3. vyj. úctivý súhlas, prihlásenie sa ap. (v dialógu): neprišli by ste zajtra? – p.! otec! p.!
voľno1 výzva adresovaná klopúcemu na dvere, aby vstúpil do miestnosti • slobodno • ďalej • vstúpte: Spoza dverí sa ozvalo: Voľno! Slobodno! Rázne zvolal: Ďalej! Vstúpte! • áno • prosím: keď sme zaklopali, z miestnosti sme počuli tiché áno, prosím
prosím používa sa ako modálne slovo
1. (často so 4. p. osob. zám. 2. os.) je súčasťou zdvorilého rozkazu, výzvy, upozornenia (= nech sa páči, ráč, ráčte): Nastupovať, prosím. — Postúpte do voza, prosím. — Dozri, prosím ťa, či sú hostia v panskej izbe dobre obslúžení. (Ráz.) Prosím, zhovárajme sa chladnokrvne. (Kuk.) Prosím vás, poďte so mnou. (Vám.) Tadiaľto prosím (Jes.) nech sa páči ísť tadiaľto.
2. ako súčasť otázky al. oznámenia je výrazom veľmi úctivého pomeru k adresátovi prejavu: Či je to váš sokol, prosím? (Sládk.) Tridsaťdva rokov učím, prosím pekne, na Hornej Nitre. (Laz.) Nič nepredávam, prosím. (Ráz.) „A prosím ponížene,“ opýtal sa môj starý otec, „ktorýže vrabec je hluchý?“ (Bedn.)
3. ako replika vyjadruje ochotu a) splniť rozkaz, výzvu niekoho, b) vypočuť niekoho, prijať od niekoho oznámenie o niečom (napr. v telefóne): Doneste už len toho koňaku! — Prosím. (Jes.) Dajte mi kilo chleba. — Prosím. — Ukážte mi moju izbu (v hoteli). — Prosím. — Anička! — Prosím.
4. ako vložka, vsuvka v reči (často so 4. p. osob. zám 2. os.) má upútať pozornosť počúvajúceho: Dnes, prosím vás, všelijaký svet, našli, by sa aj takí. (Taj.) Prosím ťa, ako tak sedím vo foteli, pristúpila ku mne a ma ako dieťa poťapkala po líci. (Jégé) A to všetko osnoval eminentný žiak, klerik, prosím. (Švant.) Mal jednu enormne hrubú bambusovú palicu, a prosím vás pekne, tak vedel ňou narábať, že mu to nič nebolo zbehnúť hen z Tichej priehyby. (Bedn.)
prosím, prosíme čast 1. je súčasťou zdvorilého rozkazu, výzvy, upozornenia; nech sa páči: bude-li Wassie Milosti vziteczne toto lekarstwi, prosim, raczte mi dati wedieti (UHROVEC 1545); prosym, ze raczite wdjecznie przigeti (KRASŇANY 1561) 2. ako súčasť otázky al. oznámenia s výrazom úctivého pomeru k adresátovi; súčasť rečníckej otázky: powaž, prosim, dusse werna krestianska, czo bi tobe bilo prospesane, že Kristus na tento swet prissel (TC 1631); ba, prosym, powec my, odkud pochazj z nebe hrmenj (SK 1697); počkag mňa, prosym, dokud tjto weci neoznámjm otcowi mému (KB 1757); Prosim, co gsu swatosti, co pokani swate? (MS 1758) 3. ako vsuvka v reči na upútanie pozornosti počúvajúceho: ba, jakoby, prosime, možne bylo, aby pet anebo šest osoby s petnactimi groši pres tyden zaopatriti se mohli (BOCA 1771-72 LP); naco vy to, prosím, jej len dovolíte (ASL 1780)