prorokovať nedok.
1. náb. v Božom mene hovoriť k ľuďom, resp. predpovedať budúcnosť
2. veštiť, predpovedať: Sibyla p-la, že...; expr. p. niečomu skorý koniec
prorokovať -kuje -kujú -kuj! -koval -kujúc -kujúci -kovaný -kovanie nedok.
predpovedať 1. hovoriť čo a ako sa stane v budúcnosti, vyslovovať predpoveď: predpovedať úspech strany vo voľbách; predpovedať počasie • prognózovať (podávať vedeckú výpoveď o možnej budúcnosti istého javu): prognózovanie stavu hospodárstva • predvídať • odhadovať • predpokladať (očakávať, že sa niečo istým spôsobom stane): predvídať, odhadovať politický vývin v spoločnosti; predpokladať úspech hospodárskej reformy • veštiť (hovoriť o budúcich životných osudoch ľudí; vyslovovať predpoveď vôbec): veštiť z ruky; veštiť niečomu zlý koniec • prorokovať (predpovedať budúcnosť riadenú Božou vôľou; hovor. expr. vyslovovať predpoveď vôbec): proroci prorokovali príchod Krista; starý otec prorokuje, že bude tuhá zima • zastar. profetizovať (Škultéty) • kniž. zried. suponovať • zastar. predzvestovať: ťažké oblaky predzvestujú búrku
2. p. predriekať
prorokovať p. veštiť 1, predpovedať 1
veštiť 1. vyslovovať veštbu podľa istých znakov • predpovedať • hádať: Cigánka mu veštila, predpovedala, hádala z dlane, z karát • prorokovať (o starozákonných prorokoch; hovor. expr. vyslovovať predpoveď vôbec): proroci prorokovali príchod Mesiáša; ktosi mu prorokoval dlhý život • čítať osud • zastar. predzvestovať: jasnovidec mu čítal osud, predzvestoval nešťastie • zastar. profetizovať (Škultéty)
2. byť príznakom niečoho • byť predzvesťou • predzvestovať: ťažké mraky veštia, predzvestujú búrku; to je predzvesťou nových čias • predpovedať • zvestovať: to nezvestuje nič dobrého
prorokovať, -uje, -ujú nedok. i dok. (bezpredm. i komu, čomu čo) arch.
1. (o prorokoch) predpovedať budúcnosť, veštiť: Vraj splniť má sa do roka, čo v jasnovidnom predvídaní prorokovali proroci. (Podj.)
2. hovor. expr. predpovedať: p. niečomu skorý koniec; p. niekomu (niečomu) budúcnosť predpovedať, že sa niekto (niečo) v budúcnosti dobre uplatní, osvedčí; ondrejovské prorokovanie (Kuk.) ľudová povera predpovedať na Ondreja (30. novembra) z liateho olova o budúcnosti (vydaji) dievčaťa; „Veď ona privykne ku mne!“ prorokuje. (Tim.) Bude pripekať — prorokoval Savko. (Pláv.) Na jeho vyšlo, tak ako prorokoval (Kuk.) stalo sa, ako predpovedal.
prorokovať ndk 1. predpovedať, veštiť: praedicere qvo qvis fato natus sit: ňekomu o narozenég hodiňe prorokowati (KS 1763); po dlkšém sna svého rozjímaňí, o ťeškém svém a Renaitovém ňebezpečenstvý prorokovala panna (BR 1785); delfické knežňíčki, gak náhle sednúli na trognožný stolec, hňeď prorokuwali (BE 1794) 2. náb predpovedať božiu vôľu: prorokowati wiznamenawa take kazaty a oznamowaty czistotne slowo božy (TC 1631); Jakob, slauha boži, na smrtedlnem loži o času prorokowal (KK 1709); Zacharyáss naplnil sa Duchem swatým y prorokowal (KB 1756)