prorok -a mn. -ci m.
1. náb. človek, prostredníctvom kt. Boh hovorí k ľuďom, príp. zjavuje budúcnosť: starozákonní p-ci
2. expr. kto predpovedá bez ved. základu, veštec: ľudoví p-i; p-i počasia
● expr. do roka p-a želanie mladomanželom, aby mali do roka dieťa;
prorokyňa -e -kýň ž.;
prorocký príd.;
prorocky prísl.
prorok -ka pl. N -oci G -kov m.
prorok 1. náb. hlásateľ budúcnosti riadenej Božou vôľou • kniž. proféta • kniž. zried. profét: starozákonní proroci, proféti
2. p. veštec
veštec kto predpovedá bez odborného základu • prorok: ľudoví veštci, proroci • hádač: hádač budúcnosti • kniž.: proféta • profét: starozákonní proféti • prognostik (kto sa zaoberá podmienenou predpoveďou možnej budúcnosti na základe vedeckého poznania) • jasnovidec (kto intuitívne predvída niečo v budúcnosti)
prorok, -a, mn. č. -ci m.
1. bibl. podľa náboženských predstáv boží tlmočník, predpovedajúci budúce veci: starozákonní p-ci; Si vraj múdry a prozreteľný ani prorok. (Hviezd.) Prisahal na bradu prorokovu i všetkých mohamedánskych svätých. (Záb.);
pren. arch. hlásateľ, učiteľ: p-ci slobody (Jes.); p. „nového učenia“ (Vaj.); falošní p-ci (falošný p.) ľudia hlásajúci nepravdivé, falošné idey;
2. hovor. expr. kto veštecky predpovedá budúcnosť, veštec: byť dobrým, zlým p-om; Bol prvým meteorológom a prorokom počasia. (Vaj.)
● žart. do roka p-a želanie novomanželom, aby sa im do roka po sobáši narodilo dieťa;
prorokyňa, -ne, -kýň ž.
prorok, prorokovač m 1. kto predpovedá budúcnosť, veštec: ffalessny prorocy činity budu diwy a zazraky tak, žeby zwedly y wiwolene (ZA 1676); augur: hádáč, prorok (WU 1750); vaticinator: prorok, prorokowač (KS 1763); (ľudia) pohanú, hadačú a prorokú posluchagú (BlR 18. st) 2. náb hlásateľ božej vôle: prorocy od dáwna prorokowali mesyasse Krysta (CC 1655); Buch račsil zkrze proroka napomenuti krale Iožiasse (PREŠOV 1678); co skrz proroky hlásáno bylo, to se w dnessnej den vskutku splnilo (MaK 1749) mluwy sam Pan Buch skrze proroka Ozeasse (MS 1758); -yňa, proročnica ž veštkyňa: musiss Hannu prorokinu nasledowaty, ona zanechala pekny obraz pannam (COB 17. st); byla Ánna prorokyna, dcéra Samuélowá (KB 1756); vates: prorokyňa (KS 1763); Barak z proročnicu Debora rečenu wojsko Sisarowe prewýssyl (PrW 1780); -cký príd k 1: prorockeho umenj znamosť z wule bohuw gsem dosahl (PT 1796); k 2: a tak podle pýsma prorockého wtelil se gest syn Boha žiwého (CC 1655); nekdy synowe prorocky o hrncy prewelmy horkem z kwilenim a s ponosowanim pred Elizeussem wikrikowali; to gest, co by sam Buch skrze prorocke usta mluwil (MS 1749; 1758); rozhláss w srdci swém tyto slowa prorocké (BlR 18. st); -cky prísl k 1: prophetice: prorocky (PD 18. st); -ctvo [-o, -í] s predpoveď budúcich udalostí, veštba: proroctwý splňit ráčil swú smrti predrahu (CC 1655); splnilo se proroctwy swateho Pawla (WO 1670); prophetae: proroctwo (KS 1763); (hada) že Foloen zamorduge, proroctwy predpowedelo (PT 1778)