proletariát -u m. v 1. fáze kapit. nemajetná vrstva robotníkov, bezzemkov ap.: priemyselný, vidiecky p.; diktatúra p-u forma vlády vydávaná za vládu robotníkov a roľníkov
proletariát -tu m.
proletariát -u m. ‹l›
1. najchudobnejšia vrstva, chudoba: starorímsky p.
2. (v období začiatkov kapitalizmu) nemajetná vrstva robotníkov, bezzemkov a pod.; (v marxizme) označenie pre tzv. robotnícku triedu: diktatúra p-u revolučná štátna moc tzv. robotníckej triedy a jej (samozvaných) zástupcov
chudoba 1. stav bez majetku (op. bohatstvo) • bieda • núdza • nedostatok: trpieť chudobou, biedou, núdzou, nedostatkom • hovor. mizéria: vojnová mizéria • expr.: psota: žiť v psote • žobrota • žobráctvo (úplná chudoba) • úbohosť • zastar. mizeráctvo (Sládkovič)
2. nemajetná vrstva obyvateľstva: dedinská chudoba • obyč. expr.: plebs • proletariát: mestský proletariát • expr. bedač • pejor.: žobrač • žobrota • holota • všivač: poddanská žobrač
3. p. prázdnota 2
žobrač úplne chudobná, celkom bezmajetná vrstva obyvateľstva živiaca sa obyč. žobraním; pejor. nadávka nemajetným ľuďom • žobrota • žobráci: na okraji mesta sa usídlila žobrač, žobrota • pejor.: holota • všivač • expr. bedač • obyč. expr. plebs • chudoba • proletariát (nemajetní ľudia)
p. aj banda 1
proletariát, -u m. trieda proletárov, príslušníci robotníckej triedy: priemyselný, robotnícky, roľnícky, mestský, vidiecky p.; uvedomelý, revolučný p.; svetový, medzinárodný p.; diktatúra p-u; uchopenie moci p-om; triedny boj p-u; osloboditeľské poslanie proletariátu (Štítn.)