proletár -a m.
1. príslušník proletariátu: p-i a dedinská chudoba
2. nemajetný človek, chudák;
proletárka -y -rok ž.;
proletársky príd. i prísl.: p-a demonštrácia; p-e umenie angažované za soc. (u nás najmä v 20. rokoch 20. stor.)
proletársky -ka -ke príd.
proletársky prísl.
proletár -a m. (proletárka -y ž.) ‹l›
1. príslušník proletariátu 2
2. úplne nemajetný, chudobný človek, bedár;
proletársky príd.: p-á revolúcia; lit. p-a literatúra (v 20. rokoch 20. stor. u nás) socialisticky angažovaná literatúra, predovšetkým poézia; marx. polit. p. internacionalizmus (v teórii) medzinárodná robotnícka solidarita, (v praxi) demagogický princíp na ovládanie robotníctva z jedného centra (Kominterny a pod.)
proletársky → proletár
proletár, -a m.
1. v kapitalizme príslušník triedy námedzne pracujúcich, ktorí nevlastnia nijaké výrobné prostriedky a pre svoje živobytie sú nútení predávať svoju pracovnú silu vlastníkom výrobných prostriedkov: revoluční p-i Ruska; Proletári všetkých krajín, spojte sa!
2. hovor. chudobný, nemajetný človek: Tí sa nenarodia v nálezinci ako bezmenní proletári. (Vám.)
3. hist. v starom Ríme príslušník triedy nemajetných, oslobodených od vojenskej služby a daní;
proletárka1, -y, -rok ž.;
proletársky príd. i prísl.: p. internacionalizmus p. internacionalizmus; p-a poézia, p-e umenie; p. pôvod; p-a štvrť v ktorej bývajú proletári
proletársky p. proletár