prokurátor -a m. št. zástupca v súdnom konaní: generálny, vojenský p.;
prokurátorka -y -riek ž.;
prokurátorský príd.
prokurátorský -ká -ké príd.
prokurátor -a m. ‹l›
1. (i prokurátorka -y ž.) práv. štátny zástupca v trestnom súdnom konaní; osoba poverená štátom vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonnosti: generálny p.; vojenský p.
2. hist. (v starovekom Ríme) cisársky úradník; (v stredovekých Benátkach a Janove) úradník;
prokurátor, -a m. admin.
1. štátny zástupca: generálny, hlavný, krajský, okresný, vojenský, finančný p.; poľný p. za vojny;
2. zastar. právny zástupca; iron. Tys, kmotre, tiež šošovičný prokurátor, čo sa do všetkého mieša. (Kal.)
3. hist. za rímskeho impéria správca provincie; vysoký úradník v býv. republike benátskej a janovskej;
prokurátorka, -y, -riek ž. k 1;
prokurátorský príd.: p. úrad