profesor -a m.
1. najvyšší vedecko-pedagogický titul vysokoškol. učiteľa, skr. prof.: univerzitný p.
2. prac. označenie stredoškol. učiteľa: p. dejepisu na gymnáziu;
profesorka -y -riek ž.
1. k profesor
2. hovor. manželka profesora;
profesorský príd.: p. diplom, p. zbor;
profesorstvo -a s. povolanie, titul profesora
profesorka -ky -riek ž.
profesor -a m. (profesorka -y ž.) ‹l› titul niektorých vysokoškolských al. stredoškolských učiteľov, skr. prof.: p. Univerzity Komenského; stredoškolský p.;
profesorský príd.: p. zbor; p-é správanie pren. vážne, dôstojné
učiteľka žena, ktorá z povolania vyučuje • pedagogička: učiteľka základnej školy • profesorka • slang. profka (stredoškolská, najmä gymnaziálna učiteľka) • štud. slang. učka: máme novú učku • guvernantka (domáca učiteľka)
profesor, -a m. vyšší titul vysokoškolského učiteľa; v staršej školskej sústave aj titul stredoškolského učiteľa s vysokoškolským vzdelaním: univerzitný p., p. techniky, vysokej školy technickej; staršie: riadny, mimoriadny p.; stredoškolský, gymnaziálny, suplujúci p.; p. zemepisu, matematiky; hovor. byť roztržitý, zábudlivý ako p.;
profesorka, -y, -riek ž.
1. žena vo funkcii profesora;
profesorský príd.: p. diplom, p-é pôsobenie, p. stav; p. sbor kolektív profesorov v škole;
profesorsky prísl.: p. zábudlivý ako profesor;
profesorstvo, -a str.
1. povolanie, hodnosť, stav profesora, profesúra;
2. hromad. súhrn profesorov, všetci profesori;
profesorík, -a, mn. č. -ci m. zdrob. iron. pejor.;
profesorko, -a m. fam. obyč. v oslovení