profesia -ie ž. povolanie (význ. 1): robotnícke p-ie;
profesiový, profesijný, profesionálny príd.: p-ové, p-ijné odbory; p-ová, p-ijná, p-álna orientácia mládeže
profesia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
profesia -ie ž. ‹l›
1. základný odbor, druh pracovnej činnosti vykonávanej ako zamestnanie, povolanie
2. cirk. rehoľný sľub;
profesiový, profesijný príd.: p-é zameranie; p-á orientácia špeciálne usmerňovanie a vedenie mládeže pri etapovitej príprave na voľbu povolania; – zastar. p. sľub rádový, rehoľný
povolanie 1. trvalá činnosť, na ktorú sa človek pripravil učením al. štúdiom a ktorú obyč. vykonáva za mzdu • profesia: robotnícke povolania, profesie; hudobník z povolania, z profesie • zamestnanie (pravidelná práca za mzdu): zmenil veľa zamestnaní • expr. remeslo: lekárske remeslo, vyznať sa vo svojom remesle • kniž. stav (súhrn osôb s rovnakým povolaním): učiteľský stav
2. p. úloha 1 3. p. pozvanie 1
profesia p. povolanie 1
profesia, -ie ž. kniž. povolanie, zamestnanie: herec, hudobník z p-ie; teoretické, praktické p-ie
profesia ž lat 1. činnosť, kt. človek vykonáva ako zamestnanie, povolanie: gesliby (učeň) za neschopneho a nedokonaleho remeselnika by uznaty byl, tehdy ma daleg wandrowatj a swogu professiu dokonalegssy skusytj a se wiucžitj (CA 1782); Ferdinand Kugler, s professiu bednar (Kur 1786); co se dotiče geho profezige, bjl on lekarem (CS 18. st) 2. rehoľný sľub: forma professie bratruw menších (RB 1713); odrjkánj swu platnost nemá, až po složeneg professý (PrV 1767); každý, který oblečen býti aneb professý složiti chce, má gednakým spúsobem se priprawiti (MPS 1777)