proces -u m.
1. súdne konanie: p. s rozkrádačmi; prehrať p.
2. plynulý priebeh deja: spoločenský, historický p.; vyučovací p.; chemický p. reakcia; transformačný p. transformácia
● urobiť s niekým, s niečím → krátky p.;
procesný príd. k 1: p-é predpisy
procesný -ná -né príd.
proces -u m. ‹l›
1. zákonité, postupne na seba nadväzujúce a vnútorne vzájomne spojené zmeny javov, vecí a systémov: historický, spoločenský p. vývoj; tvorivý p.; výrobný p. postup chemický p. postup, reakcia; kyb. matematický model v čase sa vyvíjajúcej náhodnej veličiny
2. súdne konanie (spravidla závažnejšie), spor vedený pred súdom: súdny p.; vyhrať p.
● hovor. urobiť s niekým, niečím krátky p. rýchlo s ním skončiť, skoncovať; práv. súhrn zásad konania v určitých veciach pred určitými orgánmi: trestný, civilný p.;
procesný príd. k 2: p-á strana; p-é konanie, zásady; práv. p-é právo súhrn predpisov upravujúcich konanie v určitých veciach; p. poriadok legislatívna úprava konania; p-á spôsobilosť spôsobilosť konať pred súdom samostatne;
procesuálny príd.: kniž. p-e zmeny; – práv. p. výkon procesný;
procesuálne prísl.;
procesuálnosť -ti ž.
procesný príd. práv. vzťahujúci sa na proces, týkajúci sa procesu: p-é predpisy; p-é stránky zúčastnené v konaní; p-é plnomocenstvo zmocnenie konať pred súdom; p-é zastúpenie zastupovanie účastníka konania zákonným zástupcom; p-á spôsobilosť právo účastníka súdu samostatne konať;
procesne prísl.: p. spôsobilý účastník ktorý môže konať pred súdom