privilégium -ia D a L -iu s.
1. za feud. právna výsada; listina potvrdzujúca toto právo: mestské p-iá, p-iá šľachty
2. výhoda, výsada: vydobyť si p-iá v rodine, v práci
privilégium -ia D a L -iu pl. N -iá G -ií D -iám L -iách s.
privilégium -ia s. ‹l›
1. čast. mn. p-iá hist. (v stredoveku) panovnícka al. vrchnostenská listina dávajúca príjemcovi trvalé právo al. výsadu, výsadný list; výsada uvedená v listine
2. právne nepodložená výhoda, prednostný nárok, výnimka zo všeobecného právneho stanovenia, výsada
privilégium p. výsada
výsada výhoda, obyč. právne podopretá: diplomatická, obchodná výsada; zrieknuť sa výsad • privilégium (právna výsada za feudalizmu): stavovské, šľachtické privilégiá • kniž. preferencia: daňová preferencia
privilégium, -ia, mn. č. -iá, -ií, -iám, -iách str.
1. právne uprednostnenie niekoho, výsada, výlučné právo: národnostné, triedne, obchodné p-iá; p-iá šľachty, zemianstva; dostať, stratiť p-iá;
2. hist. listina právoplatne potvrdzujúca nejaké výsady: p-iá kráľa Belu IV.; odpis mestských p-ií;
privilegiálny príd. k 2: p-a listina
privilégium [-gium, -jum] s lat práv 1. právne zvýhodnenie, výsada: yak my tez pyssete strany wassych prywylegy, teho sem wyrozumel (NOVÁKY 1564 KL); mate, W. M., takowye prybylegyge (!), ze se nema odynat pywo wozyty nykda do mesta (B. BYSTRICA 17. st); a tože privileium aneb artykule tymto poradkem nasledugy; ti rownym spusobem tgeto slobody, priwjlega vžywaty budu (CA 1700); Pan Buh wssech nowich manželuw prywilegiamy a slobodamy welikimy w Starem zakone bil obdaril (AgS 1708); dohodek gurmacsny my bereme wedle dawneho obicsagu z priwilegiuma kralowskeho (BREZOVICA 1771) 2. listina potvrdzujúca nejaké výsady: kdi sa wihledawali przivilegia na hori a na garmaki (TRENČÍN 1580); dalo se pre Gich Milostj panov piwa, kdi dobroniuske privilegia opačowalj (KRUPINA 1695); kancelár neb kancelárna, mjsto kde se obecné knjhy, listowé a priwilegia chowagi (WU 1750); zdali pak nebo contracti nebo urbare anebožto privilegia predesslima časmy bily, to oznamit newime (P. BYSTRICA 1770); privilegiálny, -iátny, -iálsky, -iársky, -iátsky, -iovaný príd k 1: podle ktereho priwilegialneho listu dwa lany pro sobe na soltistwo wimeraly (ORAVA 1663 MŽ); aby sme my gegich artikule do privilegiowaneho listu nasseho poznamenati a zapsati dagice wydati ráčili (MYJAVA 1716 E); garmarčzne a trhowe duchodky gakozto priwilegialskym slobodam prynalezegiczy panum se zadržawagu (BELÁ 1773); po nebohem zesnulem Mikulássowi Zzisske, nekdegssjm privilegiatskeho mestečka tohoto Hybbe odbiwateli pozustala wdowa (HYBE 1781); fundus privilegiatny a chotar rečeny naš belušsky aby v celosti i z užitky swymy vždycky zustaval (BELUŠA 1782 LP); v rečenem slobodnem a privilegiarskem mestečku Parvanskem (CA 1794 CM)