Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

priviesť -vedie -vedú -viedol dok.

1. vedením dostať niekam, doviesť: p. dieťa do škôlky, p. svedkov na súd

2. dostať niekam pomocou tech. prostriedku: p. vodu, plyn, elektrinu

3. spôsobiť, že sa niekto, niečo ocitne v istom stave, že niekto niečo urobí, doviesť: p. vodu do varu; p. niekoho k presvedčeniu, na dobrú myšlienku

4. zbaviť niečoho, pripraviť, priniesť: p. niekoho o peniaze, o zdravie

□ p. niekoho do pomykova, do rozpakov zmiasť; p. niekoho do nešťastia spôsobiť mu nešťastie; p. niečo do poriadku, na poriadok usporiadať

● p. niekoho na svet porodiť; p. niečo na svetlo odhaliť, odkryť; p. niekoho do hrobu utrápiť na smrť; p. niečo navnivoč, nazmar znehodnotiť; čo ťa, vás sem p-lo? kontaktová formula; p. to niekam dosiahnuť úspech, postavenie ap.;

nedok. privádzať -a

priviesť -vedie -vedú priveď! -viedol -viedla -vedúc -vedený -vedenie dok.

priviesť, -vedie, -vedú dok.

1. (koho, čo) zaviesť, doviesť, dostať niekam ako sprievodca, dozorca, spoločník ap.: p. dieťa do škôlky, p. kravu do maštale, na jarmok; Kývne na sluhov, aby i obžalovaného i svedkov priviedli. (Kal.) O chvíľu privedú zajatca. (Ráz.) Pre vojenské ciele určené kone má každý majiteľ priviesť pred krčmu. (Fig.)

2. tech. (čo) dostať niekam pomocou technických zariadení (vedením, prúdením ap.): p. vodu, elektrinu, vzduch niekam; pren. novú šťavu priviesť do suchej ratolesti (Vaj.) omladiť rod;

3. (koho, čo kam, do čoho, zried. i na čo, k čomu) spôsobiť, byť príčinou toho, že sa niekto (niečo) ocitne na nejakom mieste al. v nejakom stave, v nejakom postavení, že sa s niekým al. niečím niečo stalo, stane: Čo ťa sem priviedlo? Po čo si prišiel? — Nešťastná náhoda ma sem priviedla (Vaj.) nešťastnou náhodou som sem prišiel; p. vodu do varu, p. stroj do chodu

● p. niekoho na svet porodiť; p. niečo na svetlo odhaliť, odkryť, objaviť; p. niekoho na dobrú cestu polepšiť, napraviť ho; p. niečo na pravú (dobrú) cestu, na správnu koľaj správne usmerniť; p. reč na niečo usmerniť rozhovor, reč; p. niekoho do pomykova, do rozpakov, do zmätku, do úzkych popliesť, zmiasť; p. niekoho do (dobrej, lepšej) nálady spôsobiť mu dobrú (lepšiu) náladu; p. niekoho do vytrženia, do úžasu nadchnúť, uchvátiť; hovor. p. niekoho do hriechu zviesť na zlé; p. niekoho do zúfalstva spôsobiť, že si niekto zúfa; p. niekoho do hrobu trápením urýchliť jeho smrť; p. niekoho do nešťastia, do záhuby spôsobiť mu nešťastie, záhubu; p. niekoho na kraj záhuby takmer zahubiť; p. niekoho na posmech zosmiešniť ho; p. niekoho do biedy, na mizinu, na žobrácku palicu ochudobniť, ožobráčiť; p. niečo navnivoč, nazmar znehodnotiť, zničiť; p. niečo do rozkvetu spôsobiť rozkvet niečoho; p. niečo do súladu, do harmónie s niečím zladiť, zharmonizovať; p. niečo do zabudnutia spôsobiť, že sa na niečo zabudne; p. pozornosť niekoho na niečo upozorniť; p. niečo do poriadku, na poriadok dať do poriadku, urobiť poriadok s niečím, usporiadať niečo; p. svoje dielo k úplnému zavŕšeniu (Jes-á) úplne ho skončiť; p. deti do človečenstva (Tim.) vychovať ich, oženiť al. vydať, postarať sa o ich uplatnenie v ľudskej spoločnosti; hovor. p. to niekam dosiahnuť v živote úspech, uznanie, vážnosť ap.: Priviedol to natoľko, že dnes sa počíta medzi prvých v dedine. (Podj.) Dôverujeme vám a vieme, že to môžete priviesť veľmi ďaleko. (Gráf)

4. (koho k čomu i na čo) byť príčinou, že niekto dospeje k niečomu, nadobudne niečo, urobí niečo: p. niekoho k poznatku; p. niekoho k presvedčeniu presvedčiť ho; p. národ k vzdelanosti, k slobode; p. niekoho na dobrú, zlú myšlienku

● p. niekoho na stopu niekoho (niečoho) k objaveniu, nájdeniu; p. niekoho k sebe, k vedomiu prebrať z mdlôb, vzkriesiť; Život ho privedie k rozumu (Šolt.) naučí ho byť rozumným.

5. (koho k čomu, na čo) pohnúť, donútiť, prinútiť: Túžil silou-mocou priviesť ju k odpovedi. (Tim.) Vicišpán bol rád, že sa mu podarilo priviesť švagra na rozumovanie (Kal.) donútiť premýšľať. Matku privediem na to, že i ona musí zvoliť. (Urbk.)

6. (koho o čo) pripraviť, priniesť, pozbaviť niečoho: p. niekoho o peniaze, o rozum, o zdravie; Cudzie ženy a kartárstvo priviedli ma o bohatstvo. (J. Kráľ) Žabokrecký ho vraj okradol, priviedol o majetok. (Vaj.);

nedok. privádzať, -a, -ajú

viesť, vedie, -ú, rozk. veď, bud. povedie i bude viesť nedok.

1. (koho, čo) dávať smer (pohybu, cesty ap.), riadiť, usmerňovať pohyb niekoho, niečoho, napr. držaním, sprevádzaním: v. dieťa za ruku, do školy; v. slepca; v. niekoho pod pazuchou (pazuchu); v. školákov na výstavu; pôjdeme, kam nás povedieš (budeš viesť); Niektorý vedie pod rukou svoju polovičku (Kuk.) ide s ňou držiac ju pod pazuchou. Traja viedli jedného opitého. (Taj.); v. koňa (za uzdu); v. kravu na retiazke; Na šnúrke viedla mladé sŕňa. (Vaj.); v. dieťaťu ruku pri písaní; štetec, vedený rukou umelca; Otec ukázal, ako nakúvať, ako viesť kosu. (Rys.); v. dievča (ženu) do tanca; v. niekoho (obyč. vojsko) do boja; pren. kniž. v. niekoho životom žiť v manželstve (o mužovi vo vzťahu k jeho žene); ide, kam ho oči vedú bez určitého cieľa; Prečo ma kroky viedli popri Hrubom pľaci (Jaš.) prečo som musel tade ísť, čo ma nutkalo; hovor. expr. Čo ty vieš, ako ťa dievča vedie na povrázku (Jégé) ovláda ťa. Klamala ma, za nos viedla (Fel.) zavádzala.

2. (koho, kam) prichádzať s niekým niekam; privádzať: Mamička, vediem ti hosťa. (Tomašč.) Karol viedol ženu do Viedne, do kúpeľov. (Vaj.); zastar. viedol (si) dievča (ženu) k oltáru mal (cirkevnú) svadbu, ženil sa;

3. (koho) odvádzať, dopravovať pod ozbrojeným (vojenským, bezpečnostným) dozorom, eskortovať: žandári ho viedli (do väzenia); viedol ho príslušník Verejnej bezpečnosti; Bežali sme povedať jeho mame, že ho Nemci vedú. (Tomašč.) Ešte v noci viedli Jakuba a Tomáša z Dobroče do Brezna. Retiazky im hrkali na rukách. (Ráz.); v. niekoho na smrť, na popravu;

4. (čo, čím) dopravovať tekutinu potrubím, kanálom ap.: v. vodu zavlažovacími kanálmi; Z nádržiek sa mušt vedie kaučukovými cievami do sudísk. (Kuk.)

● v. niekomu vodu na mlyn pomáhať mu, podporovať ho;

5. (čo) určovať, vymedzovať smer pohybu niečoho pomocou nejakého zariadenia (najčastejšie o dopravnom prostriedku): v. auto, čln, loď, lietadlo; šport. v. puk, loptu usmerňovať, napr. palicou, korčuľou, nohou;

6. (čo, čo kam, kadiaľ) určovať, vymedzovať polohu niečoho, umiesťovať niečo tak, aby to niečo spájalo, rozvádzalo: v. potrubie, v. drôt elektrického vedenia; v. v stene inštaláciu (vodovodu, ústredného kúrenia); v. vývrt pod určitým uhlom; Keď videli popri Váhu železnicu, na Pohorelú zabudli (Krno) vytyčovali, stavali; geom. v. priamku bodom rysovať al. určovať priamku prechádzajúcu pod určitým uhlom

● v. ostré, presné hranice medzi niečím presne vymedzovať;

7. (koho kam) naznačovať, určovať niekomu smer k nejakému cieľu, do nejakého stavu, dostávať niekoho niekam, privádzať: cesta ho viedla do polí; Z Ameriky viedla ma cesta do Paríža. (Al.) Chcem odhadnúť, do akej budúcnosti ma povedie moja minulosť. (Bedn.) Povesť naša vedie nás do veľkého mesta. (Vans.)

8. (čo) riadiť, usmerňovať nejakú činnosť, nejaké záležitosti, starať sa o ne: v. štátne záležitosti, v. podnik, závod, obchod, agendu; v. práce (napr. na stavbe), v. prípravy; v. domácnosť, v. schôdzku; v. súbor, orchester; v. rubriku (v časopise); v. výcvik; Celé gazdovstvo viedla ona (Krista). (Urb.) Mlyn on (otec) viedol. (Taj.) Primerane svojim pomerom vedie veľký dom (Al.) okázalo žije, často prijíma hostí. Štefan prijímal hostí, on viedol poriadok v dome. (Kal.) Viedol všade osobný dozor (Šolt.) zastar. osobne dozeral; práv. v. pojednávanie (na súde);

9. (čo, čo proti komu, čomu) zameriavať nejakú činnosť istým smerom, vykonávať istú činnosť vo svojom záujme, proti niekomu, niečomu: v. vojnu (proti niekomu); v. boj, zápas o niečo, proti niekomu, niečomu; v. (súdny) spor (o niečo); práv. v. exekúciu (proti niekomu);

10. admin. (čo) obstarávať, vykonávať: v. o niečom presné záznamy; v. účtovnícke knihy; v. evidenciu (o niekom, niečom)

● hovor. v. niekoho, niečo v evidencii mať na pamäti, v evidencii;

11. (koho, čo; koho k čomu, ako) usmerňovať v konaní, v činnosti, pôsobiť na niekoho s istým zámerom: v. oddiel pionierov; Vy, dcéry moje, rozumne a rázne veďte svojich mužov. (Al.) Viedol ich k striezlivosti, čistote, poriadku. (Záb.) Títo jediní nás povedú po správnej ceste. (Tomašč.)

12. (koho) byť vodidlom niekomu v niečom, byť pohnútkou, popudom k niečomu: viedla ho túžba po poznaní; viedli ho vážne dôvody, vlastné záujmy; vedie ho inštinkt, sebeckosť, strach; Ani myslieť, že by ho taký ohľad bol viedol. (Škult.); vedenú náhlym popudom (napr. urobil niečo);

13. odb. (čo) byť vodičom (tepla, elektriny), odovzdávať (teplo, elektrinu ap.), vodiť: kov dobre vedie elektrinu; azbest nevedie teplo;

14. (bezpredm. i čo) byť prvý, na prvom mieste, mať vedúce postavenie, prevahu, prvenstvo, predčiť niekoho (obyč. v športe al. v inej súťaži): V súťaži o výkup obilia viedol Nitriansky kraj. — Najprv odhlasovali obce, v ktorých mal Formay väčšinu, takže okolo desiatej viedol silne; Bartoš mal len niekoľko hlasov. (Jégé); šport. domáce mužstvo vysoko videlo (proti hosťom)

● hovor. v. prím mať hlavné slovo, vynikať; hovor. trochu zastar. v. predok a) byť na čele, byť prvý: Koscom viedol predok plecnatý mladík. (Tat.); b) vynikať, mať prvenstvo: Za mladi som ja predok viedla ženám. (Tim.) Stará Katra rada viedla predok v našej domácnosti. (Tim.)

15. byť obrátený iným smerom, byť situovaný do istej polohy, ústiť, vyúsťovať, smerovať: okná vedú do dvora; Do jeho pivnice viedlo niekoľko schodov. (Letz) Tieto dvere vedú do komory. (Zát.) Medzi lesom a chalupou viedla cesta. (Tomašč.) Most vedie ponad kanál. (Tomašč.) Tade vedie pravá cesta. (Vaj.) Popri stene viedli z vody dve rúry. (Zúb.) Prvá cesta Joža Ráčka neviedla do otcovského domu. (Gráf); pren. Hľadá chodníčky, čo vedú ku šťastiu dcérinmu (Kuk.) spôsoby, ako ju urobiť šťastnou.

16. (k čomu) mať za následok niečo, pôsobiť k niečomu, smerovať, spieť, spôsobovať niečo: rozpory vedú ku kríze; to (niečo) vedie k rozporom, k nedorozumeniu, ku katastrofe; čo ťa viedlo k tomu rozhodnutiu; to poznanie ho vedie k záveru... (Chorv.); K čomu by to viedlo? (Vans.); to, niečo nepovedie, nebude viesť k (ničomu) dobrému;

17. (čo) obyč. v spojeniach viesť reč, rozhovor, debatu ap. rozprávať sa, zhovárať sa, mať rečový prejav: Viedli dlhé rozhovory. (Krno) Takéto reči vedie. Nemožno ho počúvať. (Jaš.) Páni viedli tuhú politickú debatu. (Vaj.) Rada reč robí a slovo vedie (Tim.) rada vyniká v rozhovore. Suseda viedla svoje, o bitke, o zabití (Taj.) rozprávala.

18. v. život istým spôsobom žiť, správať sa (nejako) v živote: v. vzorný, usporiadaný, spokojný, veselý, osamelý, nákladný, zlý, zhýraný život; Viedol veľkolepý spoločenský život. (Al.);

dok. k 2, 7, 16 doviesť, priviesť

|| viesť sa¹ (bezpredm. i s kým) ísť, kráčať spolu s niekým a držať sa pritom, napr. za ruky, okolo hrdla ap.: Herečky vedú sa s dôstojníkmi. (Ráz.-Mart.) S Terkou sa viedli popod pazuchy. (Letz) Nohy sa im podlamovali, že sa museli viesť za ruky, okolo hrdla. (Taj.)

|| viesť si arch. (bezpredm., zried. i čo) istým spôsobom sa správať, robiť niečo, počínať si nejako: Jano si vedie sťa hotový gazda. (Kuk.) Sadáme si na zem, vedieme si po domácky. (Taj.) Tak múdre a hlavato si nevedie ako Černok. (Kal.) Hrdo si viedla i hrdo sa nosila. (Vans.) Mládenec bol Vraniak súci, honor si viedol (Tat.) bol sebavedomý, dbal na svoj honor.

privádzať p. priviesť

priviesť [-vie-, -vé-] dk
1. koho, čo kam doviesť, dostať niekoho niekam: kdoz by gednoho vmrleho aneb ranieneho czlowieka yateho przywedl przed prawo (ŽK 1473); vkazal pan Hressdyowski chotar swuog od gineho kopcza, k kteremu nas byli priwedli wrchom czestu az k mostu (TRENČÍN 1587); w pondelok z wogska latwanskeho priwyedol Slnczensky pett salvagvardow (DUBNICA n. V. 1683); nekterý gazda swé koňe z role od pluhu priwédel (BPr 1787);
x. pren (Bože) po smrti nas priwed sam do wečneg radosti (PoP 1723-24) o spasení
2. koho, čo na čo, do čoho, k čomu spôsobiť, že sa niekto al. niečo dostane do istého (obyč. nežiadúceho) stavu: (matéria) do negwisseg čerwenosti se priwesti muže (OCh 17. st)
L. bil sem gich (farníkov) guž mnoho na dobru czestu priwedol (NEMŠOVÁ 1660) správne usmernil; p. na miernosť, na mier a pokoj koho zmieriť dve al. viac rozhnevaných osôb: prosym, žeby ste gych (otca a syna) na miernosť priwiedly (ŠÁŠOV 1586); predepsanych Joannesa Pinter, Michaela Szomoru a Joannesa Martonffiho na myr a pokog priwedlj (KRUPINA 1691); p. k (dobrému, zlému) koncu čo (dobre, zle) ukončiť niečo: o to vsylowat budeme a chczeme az (k) dobremu konczy prywesty a wassyho pacholka wyswobodyt (HLOHOVEC 1559); gegych ruoznycze ku konczy sme prywedly na tento spuosob (H. MIČINÁ 1570); (Anna) skazu a zahubeny wsseckeho mesta ku zlemu konczy priwesty mienila (PEZINOK 1656); officeredecori alicujus: ňekoho do haňbi priwésti (KS 1763) zahanbiť ho; p. do hriechu, k hriechom koho zviesť niekoho na hriech: (veštec) hrissnik a zločinec bil, y Moabskich a Izrahelskich pohorssil, k hrichom priwedl mnohim (KT 1753); dyábel w osobe dywky pobozného byskupa temer do hrychu byl by priwiedel (PeP 1770); p. do škody koho spôsobiť niekomu škodu: abi žaden dohanu kurity se nedopusstal, skrze ktereho kureni gsu se wipalily a do sskodi lidi priwiedli (P. ĽUPČA 1716); p. do chudoby, psoty, na psotu, na žobráctvo koho spôsobiť ochudobnenie, ožobráčenie niekoho: (syn) y swogu testinu guž na žebráctwo welkuo priwiedol; mna do chudoby a welikeho nesstésty priwedly (LIPTOV 1765; 1770); ze strašlivym statkuv našich dulem do velikej psoty sme tak privedeni (SIELNICA 1773 LP); (Pavol) starssjho brata temer na psotu priwedel (PUKANEC 1774); p. na nič, na skazu koho, čo celkom zničiť niekoho al. niečo: officir ho (mlynára) na skazu priwiedel (H. SÚČA 1725); po wihoreny burka pole nasse na nič priwesty račila (M. KAMEŇ 1755); p. do hrobu, do zahynutia koho urýchliť jeho smrť: vocare alique in discrimen: do zahynuťá priwésti ňekoho (KS 1763); nekterych i do hrobu ta panština privedla (VRBICA 1772 LP); p. do človectva, do človečenstva, do dospelého veku, k človečenstvu koho (o deťoch) postarať sa o ne, vychovať ich až po dospelosť: bratra mladssiho opatrowali a k czloweczenstwi priwedli a dochowali (ŽILINA 1617); geho očim Dworsky Yano od patadwacat rokou opatrowal a do člowečenstwa priwedl (TURANY 1710); kdiž Pan Buh prečtenich bratruw tohože Andrassa do dospeleho weku priwedie (SUČANY 1712); otec na teba tak pilnu starost až posawad mal, abi ta do člowectwa priwesti mohel (MiK 18. st); p. do spôsobu koho postarať sa o vydaj al. ženbu niekoho: takim spusobem abi ceru newidatu do spusobu priwgedol a gu opatril, gako swedčy (KRÁSNO 1790); p. do poriadku, k miestu, na miesto, na pľac čo dať do poriadku, usporiadať niečo: (pustý dom) na miesto priwesti a w nem swe obydleny mitj (OSTRATICE 1643); škodu a poprawu bude powynen predmenowany arendator k myestu prywyest a swu utratu sprawyt (DUBNICA n. V. 1719); (Kapka) zebi gazdoustwo do poradku priwiest mohol (L. MARA 1785); ac se gine causi, ktere pachal, zamlčga, aspon to se na plac priwesti a powažitj ma (PONIKY 1793); uminil sem nektere moge wecy do porgatku za ziwota meho priwgesti (PUKANEC 18. st)
3. čo na koho, na čo spôsobiť, že niečo neželané, ťažké postihne niekoho al. niečo: (Adam) na wssecky potomky hrich priwedl (TC 1631); nesslechetni had tak weliky pad priwedl na čloweka skrs okusseni gedneho gablka (KK 1709); ya priwedem potopu na zem (KB 1757); každe odaluwany skodu priwede (WL 1789); od wlkuw pokusanych koži wlchkost lachko hnilost priweďe (PR 18. st)
4. čo spomenúť, uviesť niečo: pre potwrzeni toho gen tento geden (príklad) chcem tu priwesty (WO 1670); farar bobrowecky podpisane swedectwi do konceptu priwgedol (BOBROVEC 1783)
L. p. na pľac čo predniesť zverejniť niečo: z toho wykladu mnohym a rozličnym wecem mohli by sme sa učiti, ale čas nedopustj wssecke nawky na plac priwestj (SP 1696); mohl by (som) na plac priwesti y nekterých hystoriku, kterižto kdykoli wyslowiti chtegj Slavi, to ohyzdné slowo Sclavi užjwagj (StN 1786)
5. koho k čomu byť príčinou, že niekto dospeje k niečomu: aby gsy racžil na toto detiatko milostiwe wzhliadnuti a k praweg wiere prywiesti (BAg 1585)
L. p. si na pamäť koho spomenúť si na niekoho: na pamet si priwed lidi tych, mug čloweče krestanski, kteri w čas potopi sweta zahinuli (MS 1758); p. k pamäti, k žiwotu koho prebrať niekoho z bezvedomia: sinačka Geg Welkomožnosti zemdleteho težko prebrati a k žiwotu priwesti mohli (ŠTIAVNIČKA 1713); (kramár) spolu s predgmenowanim sinem swim k pamaty priwiesti ho (Kuzmu) usilowal (TURIEC 1729)
6. koho k čomu, do čoho pohnúť, prinútiť niekoho na niečo: potreba a pomoc gegjch (učeníkov) k tomu ho (Ježiša) priwedla a pohnula (MP 1718)
L. p. k poslušnosti, k rozumu koho prinútiť niekoho, aby bol poslušný: (bezbožníka) gako w bezrozumne howado obrateneho blazna z palicú a byťým k rozumu treba priwesťi (PP 1734); (aby kráľ) neposlussnych, odbogných, swogwolnych a slobodnych krotiti a k poslussnosti priwesti mohel (MS 1758)
7. koho o čo pripraviť niekoho o niečo, pozbaviť niekoho niečoho: prosil satanass nekdy Pana Boha za dowoleny, abi moho Yoba o wssecek statek priwgesti; odkut bi (Jezabel Nábota) ze sweta spisseg zhladiti a o žiwot priwesti mohla (MS 1758); (brat) mna pred s. panstwy mnoho dlužen, a tak mna chcel o mog statok priwgest (L. SIELNICA 18. st); privádzať [-(d)z-, -ď-], privodiť, privodzovať dk k 1: diabel powstawa a do prostretku priwaza a wtrasuge falessnich učitelow (TC 1631); stada wssak nepasete, zaplassene nepriwodite (COB 17. st); adduco: priwaďám, priprowáďám, dowáďám (KS 1763); dobitok z cudzich kragin priwádzaty (ŠkD 1775);
x. pren wssemu stworenj zrostu dáwáss a do staroby priwádáss (WP 1768); k 2: k welikemu hnewu popuzugeme a prywazame Pana nasseho Gežysse Krysta (BAg 1585); zebi tehdy ga do predesslich wistupkow se newypustil, do čeho mne obzwlasste opilstvo priwazalo (BARDEJOV 1696)
L. p. ku koncu čo dovršovať, končiť niečo: když co dobrého wlažný reholnjk začjná, sotwa to kdy ke koncy priwáďá (MPS 1777); dehonesto: do háňbi priwáďám (KS 1763) zahanbujem; p. do (ku) hriechu koho zvádzať niekoho na hriech: kteri ze swim prewracenym bezbožnym žiwotem aneb prikladem zlim druhich newinnych do hrichu priwadzagu (MS 1758); drak znamena djabla, ktery ku hrichu priwaza lidy (SJ 1783); a nepriwáďag nás w pokussenj, ale zbaw nás od zlého (KB 1756) neuvádzaj nás do pokušenia; p. k plaču, k slzám koho rozplakať niekoho: zla radost peklo dawa a k plaču priwadza (GŠ 1758); (Vaša Veľkomožnosť) nech at nas i naše ubohe ženy a ditky k vzdychani ani k žalosti a k slzam neprivada (PODLUŽANY 1797 LP); do gak welikeg skody nas priwadza y geden toliko hrich smrtedlni (MS 1758) spôsobuje škodu, škodí; redigo ad incitas: ochudobňugem ňekoho, do chudobi priwáďám (KS 1763); k 3: z nemocy gine zmerawenj, gine bolest priwadczegj (KoB 1666); kwet fioly chrkanie snadnegssie y slynu prywody (HL 17. st); radost, ktery z márnych wecy do srdca prochádza, tehdy isty člowekowi zarmutek priwádza (GV 1755); k 4: kwet fioly chrkanie snadnegssie y slynu prywody (HL 17. st); y Job toto w swogeg knize swedectwi priwadza (GŠ 1758); pan Hartmann, kteri findlansky dul dobitka spisal, priwadza ginssi priklad (ŠkD 1775); k 5: newiss, že dobrotjwost boži k pokánj tebe priwáďa (MP 1718); noto: na pamat priwáďám (KS 1763)
L. p. k pamäti, na pamäť čo pripomínať niečo: priwodi nam k pameti podobenstwi o niakowem čloweku bohatem (TC 1631); čloweku mnohokrate ku pameti priwázá prjsnost poslednjho súdu (IA 1708); p. k sebe koho preberať niekoho z mdlôb: ked sa zemdlenim ludom ten koren pod nosom drži, občerstwuge gych a k sebe priwádza (Zel 18. st); k 6: sstwrta naposledi wlastnost Dennice gest, že po zapudených a odehnatých nocnich tmach nebespečenstwa odekriwa, lupežnikuw a zlodeguw do utikani nuti, powzbudza a priwadza (MS 1749); k 7: Buh wssemohucy gich samých (služobníkov diabla) do smrtj a o žiwot wlastnj priwáďa (MP 1718)

privodiť p. priviesť

privodzovať p. priviesť