Slovenské slovníky

pricicať sa cicajúc sa pevne zachytiť; expr. využiť niečiu náklonnosť a natrvalo ostať s ním v zištnom vzťahu • prisať sa: mláďa sa pricicalo, prisalo k matke; pricicať sa k rodine • prilipnúť • kniž. priľnúť • primknúť sa • pritisnúť sa • pritlačiť sa (tesne priľahnúť al. citovo sa k niekomu priviazať): šaty prilipli, primkli sa na mokré telo; ruka sa pevne pritisla, pritlačila k pásu; prilipnúť, primknúť sa k rodine • pripútať sa (citovo)

pripomenúť 1. oživiť v pamäti; vyvolať predstavu niekoho, niečoho al. vyvolať spomienku na niekoho, niečo • pripamätať • zried. pripamätovať: pripomenúť, pripamätať niekomu staré sľuby, dlhy; dnes sme si pripomenuli, pripamätovali výročie básnikovho narodenia • upomenúť (pripomenúť splnenie povinnosti): upomenúť dlžníka na vrátenie dlhu • upamätať • upamätovať: upamätal som ho, že sme sa už videli • upozorniť (obrátiť niečiu pozornosť na niekoho, na niečo a obyč. vyzvať na isté konanie): návštevníkov treba upozorniť na zmenu programu; upozornite mládež, že sa tu nefajčí • napomenúť: napomeň mi, že mám ísť na poštu • spomenúť: nepríjemnú udalosť sme už nespomenuli • fraz. otrieť niekomu niečo o nos (pripomenúť s výčitkou): viackrát už otrela dcére o nos jej previnenie • popripomínať • pospomínať (postupne, viac vecí)

2. vysloviť vecnú, okrajovú a pod. poznámku • poznamenať • podotknúť: rečník pripomenul, poznamenal, podotkol, že východiskový materiál nie je úplný • zmieniť sa: o veci sa nik nezmienil • expr. utrúsiť (mimochodom, nenápadne): váhavo utrúsil niečo o našej povinnosti prísť • hovor. prehodiť: prehodil čosi o danom sľube • nadhodiť (v reči naznačiť): nadhodil starý problém • expr.: nadštrknúť • naštrknúť • podštrknúť (v reči naznačiť) • hovor.: zaduplikovať • zduplikovať (dôrazne pripomenúť): mať ešte raz z(a)duplikovala, čo máme urobiť • hovor. pritlačiť (dôrazne pripomenúť)

pristaviť 1. dodatočne postaviť • pristavať • pribudovať: k domu pristavili, pristavali, pribudovali ešte jedno poschodie • primurovať: k stavbe primurovať garáž • popristavovať (postupne, viac vecí)

2. dať, postaviť do tesnej blízkosti niečoho • prisunúť: vlak pristaviť k nástupisku č. 2; k obloku treba pristaviť, prisunúť stoličku • pritisnúť • pritlačiť: skriňu pritisli, pritlačili ku gauču • pritiahnuť (pristaviť ťahaním): sudy pritiahnuť bližšie k sebe • priraziť (prudko pristaviť): prirazila si stolček k nohe • popristavovať (postupne, viac vecí)

3. spôsobiť, aby niekto, niečo prestalo postupovať, ísť • zastaviť: pristaviť, zastaviť na ulici známeho; vodiča pristavila, zastavila polícia; koňa pristavili, zastavili až na konci dediny • zadržať: zadržať bežiaceho zlodeja • zavrátiť (zahnať späť): zavrátiť čriedu • popristavovať • pozastavovať (postupne, viac jedincov)

prisunúť 1. posúvaním dostať do blízkosti niečoho • pritiahnuť: prisunúť si, pritiahnuť si stolček pod nohy • pristrčiť: pristrčila mačke misku s mliekom • pristaviť (dať do tesnej blízkosti niečoho): pristaviť vozík ku vchodu • priraziť (prudko prisunúť): nahnevane prirazil stoličku k stolu • priblížiť (dať trocha bližšie k niečomu): priblížiť lyžicu k ústam • pritisnúť • pritlačiť (tisnutím, tlačením): pritisli, pritlačili skrine do kúta izby • primknúť (tesne k niečomu): primkla si hlavu k dieťaťu • priložiť (položiť k niečomu): priložiť pušku k lícu • expr.: prišuchnúť • prišmyknúť (prisunúť šúchavým, šmýkavým pohybom): prišmykla pohárik na kraj stola

2. p. doviezť 1

pritisnúť sa tesne sa priblížiť k niečomu, niekomu • pritlačiť sa: v strachu sa pritisla, pritlačila k stromu • primknúť sa: primkli sa bližšie k sebe, aby sa všetci zmestili; líce k lícu primknuté • privinúť sa • pritúliť sa • stúliť sa • expr. prituľkať sa (nežne, s láskou sa pritisnúť): dieťa sa privinulo, pritúlilo k otcovi • expr. pricigániť sa: pricigáni sa k mužovi, aby jej odpustil • expr.: pričupiť sa • sčupiť sa • schúliť sa (pritisnúť sa so skrčeným telom): psík sa pánovi pričupil, sčupil, schúlil k nohám • naľahnúť (pritisnúť sa celým telom)

pritisnúť 1. vyvinúť tlak s cieľom niečo, niekoho k niečomu tesne priblížiť al. svojou váhou na niečo, niekoho zapôsobiť • pritlačiť: pritisnúť, pritlačiť si dlane na líca; pritisnúť, pritlačiť niekoho o múr • expr. pričľapiť: pričľapil si čiapku do čela • privaliť • expr.: primliaždiť • pripučiť • prikvačiť • pridláviť: chlapa v hore privalil, pridlávil, primliaždil strom • expr. prigniaviť: padajúci stožiar ťa prigniavi • priľahnúť (pritisnúť celým telom) • pristúpiť • pristupiť (nohou pritisnúť): pristúpiť chrobáka • prikľaknúť (kolenom pritisnúť): prikľakne mu šiju a spúta ho • priklopnúť • priklepnúť (nárazom pritisnúť): obločné krídlo tesne priklopol, priklepol • priprieť (silou potlačiť): vietor ma priprel k domu • popritískať • popritláčať (postupne, viac vecí, osôb)

2. nútením, okolnosťami spôsobiť neželaný stav • pritlačiť • priprieť: osud ho pritisol, priprel • hovor. expr.: priseknúť • privrznúť • privrieť • prištipnúť • priškripnúť • priškrieť: bieda ich prisekla, priškripla

3. p. stlačiť 4. p. prisunúť 1 5. p. pritúliť 1

pritlačiť sa p. pritisnúť sa

pritlačiť 1. p. pritisnúť 1, 2 2. p. stlačiť 3. p. prisunúť 1 4. p. zdôrazniť, pripomenúť 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

pritlačiť, -í, -ia dok.

1. (čo, koho k čomu, ku komu, o čo, na čo) vyvinúť fyzický tlak na niečo, pritisnúť: p. niekoho (niečo) k stene, o (na) stenu; Pritlačí (horiacu) cigaru k popolníku. (Al.) Turci boli hneď a zaraz na ňom a mocne ho (Obucha) pritlačili k zemi. (Hor.) Pritlačí nos na sklenú tablu a díva sa von. (Ráz.-Mart.)

● Pritlačil mu oči sen (Tim.) usnul, zaspal; p. niekoho k stene, k múru, k zemi zahnať, uviesť do nepríjemnej situácie, dostať do úzkych;

2. (koho, čo) (o niečom ťažkom) svojou váhou pritisnúť, privaliť: Ako ľahko mu mohlo nedajbože brucho pritlačiť alebo tak pripučiť. (Jes.);

pren. expr. doľahnúť, prísť na niekoho: Pritlačil ho akýsi smútok. (Letz)

3. (čo, zried. i na čo) tlakom dovnútra al. nadol vtlačiť, stlačiť, zatlačiť, potlačiť, pritisnúť: Pritlačila kľučku a šuch! už bola dnu. (Dobš.) Slečna pritlačila spruhu, dáždnik sa vystrel. (Kuk.) Pritlačila gombičku elektrického zvonca. (Čaj.) Ferdo pritlačil tým väčšou silou na pedál (v aute). (Jil.)

4. (čo, k čomu) tlačením, tisnutím dopraviť na určité miesto, prisunúť, priraziť, pritisnúť, dotlačiť: p. skriňu k stene, p. k chorému stolík; p. stôl pod oblok;

5. hovor. pousilovať sa v práci: Jano Kining, ten tisíckami vyloží stôl po výplate! Ale ten aj vie pritlačiť. (Skal.)

6. zried. dôrazne poznamenať, pripomenúť, zdôrazniť: Nech rozkradnú ich baranie heslá domáci zlodeji. — A zradcovia — pritlačil Radlák. (Jes.) To azda syn? — To je jedno — pritlačí Gáblik. (Ráz.);

nedok. k 1-4 pritláčať, -a, -ajú, zried. i pritlačovať, -uje, -ujú

|| pritlačiť sa (ku komu, k čomu, na koho, na čo, o koho, o čo) pritúliť sa, pritisnúť sa: (Syn) úsilne pritlačil sa k nej. (Šolt.) Pritlačil sa k obloku. (Kuk.) Ležal som pod svahom pritlačený o skalu. (Karv.);

nedok. pritláčať sa

tlačiť, -í, -ia, tlačený nedok.

1. (koho, čo, na čo, na koho i bezpredm.) pôsobiť vyvíjaním tlaku, vykonávať fyzický tlak, tisnúť: Zúfa, tlačiac ruku na čelo. (Kuk.) Oboma rukami mu tlačí na krk. (Min.) Miesto brzdy na plyn tlačí. (Šteinh.) Nuž ty laganisko, budeš nám ty žito tlačiť? (Kuk.) váľať; t. pri pôrode; pren. Kto nás bude tlačiť, dobre ho naperme (J. Kráľ) utláčať; expr. Z našich šiestich učbárov už len jeden tlačí zem (Lask.) žije. Vždy ma len haníte a tlačíte do zeme (Tim.) ubíjate; kniž. Tlačí mu plecia štyridsaťpäť služobných rokov (Jes.) slúži už ...; niečo mu dušu, srdce, hruď tlačí niečo ho trápi, sužuje; hovor.: mora ho tlačí má pocit úzkosti, niečo ho tiesni, trápi; niečo mu jazyk tlačí rád by niečo povedal;

2. (čo, koho) tlakom posunovať, tisnúť: t. vozík; t. kameň; t. niečo, niekoho pred sebou; pren.: t. súpera (v hre); t. nepriateľa (vo vojne); Oni tlačia im [deťom] do nevinných úst studené, cudzie slová (Vaj.) nútia ich hovoriť cudzou rečou; pren. Začal vtedy Števa cieľavedome tlačiť o múr (Karv.) dostávať do ťažkej situácie.

3. (čo) lisovať: t. mušt (Hviezd.); t. olej zo semien; Budú myslieť, že sme ho [vínko] tlačili za Bradovskou bránou. (Kuk.)

4. (koho, čo) tlakom, váhou pôsobiť telesnú bolesť, omínať: Tlači ma v topánke. (Šolt.) Chrbát ho bolí, na žalúdku tlačí. (Taj.) Rovnošata ich ešte tlačila a omínala. (Sev.) Hnev mu tlačil hrdlo kŕčovite. (Kuk.)

● Každý vie, kde ho topánka (čižma, krpec) tlači (prísl.) každý najlepšie sám pozná svoje nedostatky, trápenia, problémy.

5. (koho) pôsobiť niekomu tieseň, starosti, ťažkosti; trápiť, súžiť; skľučovať: Biedy všelijaké tlačia ich ustavične. (Tim.) I neporiadok v izbe ju tlači. (Kuk.) Tlačil ich pocit vlastnej chudoby. (Jégé) Povedz všetko, čo ťa tlači. (Karv.)

6. hovor. (koho, čo, na koho, na čo) dôrazne sa na niekoho obracať, naliehať, usilovať sa o niečo: Exekútor na rozkaz banky bol nariadil, aby tlačil a prinútil direktora i jeho ženu usporiadať si túto trápnu dlžobu. (Jes.) Ale musíme to predsa skúsiť, — tlači Julo otca. (Gráf)

7. (čo i bezpredm.) mechanicky prenášať znaky písma al. rozličných obrazov na papier, plátno ap., zhotovovať tlačou: t. knihu, t. bankovky, t. noviny, časopisy; Vedel i pätorakým perom písať, i ako keby tlačil. (Taj.)

8. (čo) uverejňovať, vydávať tlačou: Písal slovenské verše, ktoré sa málo delili od tých, ako sa obyčajne tlačia. (Záb.)

9. (čo) nanášať na tkaninu farebné vzory;

opak. tlačievať, -a, -ajú;

dok. k 7, 8, 9 vytlačiť, k 9 i potlačiť

|| tlačiť sa

1. tlakom, násilím sa niekam dostávať, niekam prenikať, vynucovať si priestor, tisnúť sa; hrnúť sa: [Nemci] sa tlačili od Ružomberka na Turiec. (Ondr.) Videla som náš autobus, do ktorého sa tlačili ľudia. (Zát.) Horúčava tlačí sa medzi múry mesta. (Al.); slzy sa mu tlačia do očí je mu do plaču, chce sa mu plakať; pren.: Ošiaľ sa tlači do hlavy. (Pláv.) Neúspechy sa tlačili do cesty. (Al.); kniž. t. sa do popredia snažiť sa získať vedúce postavenie;

2. byť pokope na malom priestore, tiesniť sa, tisnúť sa: Videl celé rodiny tlačiť sa v páchnúcich dierach. (Urb.) Na úzkom nástupišti sa tlačil kŕdlik ľudí. (Hor.) Tlačíme sa v dvoch malých prehnitých kabínach. (Al.)

3. (ku komu, k čomu, okolo koho. čoho) pritískať sa, tisnúť sa, pritláčať sa; túliť sa: Judka vždy znova tlačila sa k nešťastnému brvnu. (Vaj.) Štefan sa tlačí k dievčatku. (Heč.);

opak. tlačievať sa;

dok. k 3 pritlačiť sa

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

pritlačiť dk koho, čo (k) čomu, na čo tlakom spôsobiť priblíženie, pritisnúť niekoho, niečo k niečomu: apprimo: pritlačiti (AP 1769); twég bózskeg hlawe korunu s trňa upletenú pritlačili (BlR 18. st); zdaliss nie diabel zhodil dum skrz zburene powetri aneb powichricu a synuw y dceri pritlacil a pomordowal? (MK 18. st); potom, duša moja, oči zatlač a na moj hrob ťažký kameň pritlač (AD 18. st)
L. p. pečať, sekret na čo, k čomu práv potvrdiť pečaťou niečo na znak právnej istoty: ya nicz zleho do neho neuim, ani sem slychal, nez ze se dobre zachowal, a na to swoy sekreth pritlacity chcy (ŽABOKREKY 1567 KL); rukamy swymy sme se podepsaly a peczet nassy sme k temu lystu pritlaczyti daly (ONDRAŠOVÁ 1571); dľa pewneysseho swedectwa (list) y pan Korytnoky Ferencz swoyu ruku podpysaly y peczety prytlaczyly (S. HRHOV 1595); na ktery wosk pritlačili gednu pečat (PP 1734); pritláčať ndk: interpremo: pritláčám, prjtjskám (KS 1763); (učiteľ) zakril celeho toho čloweka tjm snehem krom vst a nosnjch djrek, snech take pritlacel na telo asy na tri palce hrubo (RPo 1790); (človek) Krysta nech wywoluge za sláwného ženicha dussi swég a geho z ranama popichaného srdcu swému nech pritláčá;
x. pren s kolikyma prjslowmi tuto též wec prjtláčal myslám nassym približoval (BlR 18. st)