Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

pritiahnuť -e -u -hol dok.

1. ťahaním, posúvaním dostať niekam: p. stoličku k obloku; p. (si) čiapku na uši

2. pevnejšie zatiahnuť: p. skrutku; p. si kravatu; p. si opasok i fraz. uskromniť sa; p. opraty i fraz. začať byť prísnejší

3. magnetickou silou spôsobiť, že sa niečo k niečomu dostane: magnet p-l ihlu

4. hovor. prilákať, privábiť: zápas p-l tisíce divákov; zvedavosť ho sem p-la

5. hovor. získať pre niečo: p. ľudí do práce

6. expr. priviesť (význ. 1): p. domov hostí

7. expr. priniesť (význ. 1): p-l kopu kníh

8. kniž. prísť (vo veľkom množstve): vojsko p-lo do mesta

9. expr. zvýšiť úsilie: ak to chceme urobiť načas, musíme p.

10. obyč. neos. hovor. primrznúť (význ. 1): ráno trocha p-lo;

nedok. priťahovať

// pritiahnuť sa ťahaním, posúvaním sa dostať niekam: p. sa lanom na loď; p. sa ku kachliam;

nedok. priťahovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pritiahnuť ‑e ‑u ‑hol dok.; pritiahnuť sa

pritiahnuť -hne -hnu -hni! -hol -hla -hnuc -hnutý -hnutie dok.


pritiahnuť sa -hne sa -hnu sa -hni sa! -hol sa -hla sa -hnuc sa -hnutý -hnutie sa dok.

-uť/97707±47 2.25: verbá inf. dok. 62314 dosiahn/14749 ponúkn/4999 zvládn/4190 odmietn/2785 zasiahn/2528 vypoč/2521 vytiahn/2512 stiahn/2182 ovládn/1858 oddýchn/1687 siahn/1598 dotiahn/1234 pritiahn/1114 (197/18357)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

podchytiť 1. chytiť odspodu • podobraťpodbrať: opatrne podchytil, podobral debnu a odsunul ju ďalej

2. vzbudiť záujem a usmerniť • pritiahnuť: podchytiť, pritiahnuť obyvateľov k spolupráciprilákaťprivábiť: prilákali syna k hudbezaujaťzainteresovať: zaujať, zainteresovať všetkých o spoločnú vecupútať: upútať záujem detí o šport

3. počuť, vidieť a osvojiť si • zachytiť: hneď podchytili, zachytili melódiupostihnúť: postihnúť rytmus tanca


pristaviť 1. dodatočne postaviť • pristavaťpribudovať: k domu pristavili, pristavali, pribudovali ešte jedno poschodieprimurovať: k stavbe primurovať garážpopristavovať (postupne, viac vecí)

2. dať, postaviť do tesnej blízkosti niečoho • prisunúť: vlak pristaviť k nástupisku č. 2; k obloku treba pristaviť, prisunúť stoličkupritisnúťpritlačiť: skriňu pritisli, pritlačili ku gaučupritiahnuť (pristaviť ťahaním): sudy pritiahnuť bližšie k sebepriraziť (prudko pristaviť): prirazila si stolček k nohepopristavovať (postupne, viac vecí)

3. spôsobiť, aby niekto, niečo prestalo postupovať, ísť • zastaviť: pristaviť, zastaviť na ulici známeho; vodiča pristavila, zastavila polícia; koňa pristavili, zastavili až na konci dedinyzadržať: zadržať bežiaceho zlodejazavrátiť (zahnať späť): zavrátiť čriedupopristavovaťpozastavovať (postupne, viac jedincov)


prísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom sa niekam dostať (op. odísť) • dôjsť: prísť, dôjsť domov pešo, bicyklom, lietadlom; vlak už prišiel do stanice; prísť, dôjsť z návštevydostaviť sazastar. ustanoviť sadostanoviť sa (prísť z povinnosti, obyč. úradnej): dostavte sa, ustanovte sa na okresný úradexpr. naklusaťkniž. zavítať: Kto to k nám zavítal?, jar tohto roku do mesta zavítala skoropristúpiťprikročiťpriblížiť sa (k niekomu, niečomu): pristúpi, prikročí k mužovi a podá mu ruku; priblížili sa až k budoveexpr.: pribehnúťdobehnúťpriletieťdoletieťpritrieliťdotrieliťpripáliťdopáliťpriraziťdoraziťprikúriťdokúriťpriklusaťdoklusaťpricválaťdocválať (prísť rýchlo): pribehli, dobehli so zlým chýrom; chlapec pritrielil, dotrielil, prikúril, priklusal domov už naobed; k chate prirazili, dorazili turisti v rekordnom časeexpr.: prifrčaťdofrčaťprifrňaťprifučaťprifuňaťprifukotaťprihartusiťpriharcovaťhovor. expr. prifárať (rýchlo, obyč. znenazdania): hostia prifrčali, prifuňali, priharcovali veľmi skoroexpr.: prihnať sadohnať saprivaliť sadovaliť saprirútiť sadorútiť saprihrnúť sadohrnúť sadosypať sanahrnúť saprimlieť sadomlieť sapritiahnuťprirojiť sa (prísť prudko a obyč. vo väčšom množstve): rodina nič neoznámila a prihnala sa, prihrnula sa aj s deťmiexpr. navláčiť sa (prísť obyč. nepozvaný) • expr.: prihrčaťdohrčaťprirapčaťdorapčaťprihrkotaťdohrkotaťprihrmieťdohrmieťprihrmotaťdohrmotaťprihrmotiťdohrmotiťprirachotiťdorachotiťdohučať (prísť náhle a obyč. hlučne): prihrčať, dohrčať na koči, na aute; prihrmel, dohrmel nadávajúc na všetkýchzastar.: prijachaťdojachať (obyč. o dopravnom prostriedku): vlak prijachal do staniceexpr.: prikvitnúťdokvitnúťprikvačiť (znenazdajky): prikvitla k nám návšteva; do školy prikvačil inšpektorhovor. expr. prikonať sa (prísť ťažko, zďaleka): Kdeže si sa sem prikonal?expr.: privliecť sadovliecť sapritrepať sadotrepať sadopratať sapriterigať sadoterigať sapridrgáňať sadodrgáňať sapriredikať sadoredikať sapriteperiť sadoteperiť sanár. prikriatať saexpr.: prirepetiť sadorepetiť saprimotať sadomotať sapripantať sapriplantať sadoplantať saprihrabať sadohrabať saprikrbáľať sadokrbáľať sadotĺcť sa (prísť s námahou, ťažko a pomaly): domov sa privliekli, priterigali veľmi ustatí; muž sa pritrepal, prirepetil na schôdzku pripitý; starec sa sem ledva domotal, doplantalexpr.: pritárať sadotárať sapritmoliť sadotmoliť sapritúlať sa (náhodou prísť): ktovie, odkiaľ sa sem pritáral, pritúlal ten cudzinecexpr.: priknísať sadoknísať saprikolísať sadokolísať sapritackať sadotackať saprikľuckať sadokľuckať saprikyvkaťdokyvkať sadokývať sadošmatlať sa (prísť neistým, knísavým, kolísavým, tackavým a pomalým krokom) • pripotkýnať sadopotkýnať sa (prísť potkýnajúc sa) • expr.: prikrivkaťdokrivkaťdokrivkať sapribadkaťdobadkať (sa) (prísť krivkajúc, pomaly) • expr.: prikradnúť sapriplúžiť sadoplúžiť saprikĺznuť saprišmýkať sa (prísť ukradomky, potichučky): prikradol sa, priplazil sa k domu cez záhraduexpr. prišumieť (prísť so šumením, jemne): jar prišumela zavčasupriplaziť sadoplaziť saexpr. priplichtiť sapriliezťdoliezťprištverať sadoštverať sa (prísť plazením, pokorne a pod.) • expr.: pricupkaťdocupkaťpricapkaťdocapkaťpriťapkaťdoťapkať (sa)priťupkaťpriciepkaťpriskackaťpriskočiťprihopkaťprihopkovaťpridrobčiť (prísť drobným krokom): dievčatko pricapkalo, pricupkalo, priťapkalo k dedkovi bosými nôžkamiexpr.: pritancovaťdotancovaťprikrepčiť (prísť niekam tanečným krokom) • expr.: prišuchtať sadošuchtať saprišúchať sadošúchať saprišuchnúť sadošuchnúť saprišmotlať saprišmochtať sadošmochtať saprišmotkať sadošmotkať sa (prísť pomaly, šúchavým krokom) • pripochodovaťdopochodovaťhovor. zastar. primašírovať (prísť pochodovým krokom, expr. prísť vôbec) • pricestovaťdocestovaťhovor. expr. priputovaťexpr.: privandrovaťdovandrovať (prísť cestovaním): nevedno, odkiaľ sem turisti priputovali, privandrovalipoprichádzaťpoprichodiťpodochádzaťpodochodiť (postupne, vo väčšom počte): na svadbu poprichádzalo, poprichodilo veľa hostí

2. p. nastať 3. p. ocitnúť sa 4. p. získať 1, nadobudnúť 5. p. stratiť 2 6. porov. objaviť, zistiť 7. p. zmocniť sa 2 8. p. ujsť sa 9. p. vyskytnúť sa, naskytnúť sa 10. p. stáť2


prisunúť 1. posúvaním dostať do blízkosti niečoho • pritiahnuť: prisunúť si, pritiahnuť si stolček pod nohypristrčiť: pristrčila mačke misku s mliekompristaviť (dať do tesnej blízkosti niečoho): pristaviť vozík ku vchodupriraziť (prudko prisunúť): nahnevane prirazil stoličku k stolupriblížiť (dať trocha bližšie k niečomu): priblížiť lyžicu k ústampritisnúťpritlačiť (tisnutím, tlačením): pritisli, pritlačili skrine do kúta izbyprimknúť (tesne k niečomu): primkla si hlavu k dieťaťupriložiť (položiť k niečomu): priložiť pušku k lícuexpr.: prišuchnúťprišmyknúť (prisunúť šúchavým, šmýkavým pohybom): prišmykla pohárik na kraj stola

2. p. doviezť 1


pritiahnuť 1. ťahaním, posúvaním priblížiť niečo, niekoho k niečomu, niekomu (op. odtiahnuť) • prisunúťdotiahnuť: pritiahnuť si lyžicu k ústam; dotiahnuť, prisunúť stolík k posteli; dotiahla si, pritiahla si psíka k sebestiahnuť (smerom dolu): stiahnuť si šatku na čelo

2. ťahom zmenšiť (obyč. obvod) • stiahnuťzatiahnuťutiahnuť: pritiahnuť, stiahnuť si opasok; obväz pevne zatiahla, utiahla; pritiahnuť, utiahnuť kohútik skrutkouexpr. priškrtiť: slučku treba ešte viac priškrtiť; pren. priškrtiť rozpočetnár.: pritúžiť (Kukučín)potúžiť: potúžiť kosílku (Hviezdoslav)popriťahovaťpozaťahovaťpouťahovať (postupne, viac vecí)

3. hovor. neos. (o mraze) stať sa výraznejším, silnejším • primrznúťprituhnúť: nad ránom pritiahlo, primrzlo, prituhlopritŕpnuťnár. prichraptieť: pritŕplo, prichraptelo, na potoku je tenký ľadzamrznúť (stať sa tuhým od veľkého chladu): zem zamrzla

4. hovor. lákaním, vábením spôsobiť príchod niekoho, niečoho niekam • prilákaťprivábiť: obľúbená skupina pritiahla, prilákala, privábila na koncert veľa mladýchzlákaťzvábiťexpr. pripoďkať: nik ma ta nezláka, nezvábiupútať: film upútal mnohých pôsobivou hudboukniž. pripútať: našu pozornosť pripútali nezvyčajné hlasyzískať (niečím pozitívnym, zaujímavým a pod. dosiahnuť usmernenie záujmu al. činnosti): získať mládež na podnikanie, pritiahnuť ju k podnikaniu

5. p. priviesť 1 6. p. prísť 1


privábiť vábením, lákaním privolať niekoho, niečo niekam al. zabezpečiť účasť niekoho, niečoho niekde • prilákať: privábiť, prilákať voličov k voľbám; prilákal dieťa cukríkomprimámiť: kvet vôňou primámi hmyzhovor. pritiahnuť: výkon opernej hviezdy pritiahol do divadla mnohýchkniž. pripútať: moju pozornosť pripútal hlasný hovorzískať (niečím pozitívnym, zaujímavým a pod. dosiahnuť usmernenie záujmu al. činnosti): získať mladých na šport


priviesť 1. vedením (ako sprievodca, spoločník, dozorca a pod.) dostať niekam • doviesť: priviesť, doviesť pacienta k lekárovi; priviesť, doviesť obžalovaného pred súdhovor.: došikovaťdošupovať: zajatcov došikovali, došupovali do mestahovor. pošikovať: oni vás už pošikujú na správne miestoexpr. pritiahnuť: do bytu si pritiahol kamarátovpredviesť (priviesť mocou): zlodeja predviedli na políciuexpr.: privliecťdovliecť (obyč. násilím, mocou): privliecť, dovliecť trestancovexpr.: poprivláčaťpodovláčať (postupne, viac osôb)

2. spôsobiť, že sa niekto ocitne v istom stave, že niekto niečo urobí, že niekto k niečomu dospeje • doviesť: priviesť, doviesť spoločnosť k rozkvetu; priviesť, doviesť vodu do varukniž. privodiť: privodil mnohých do nešťastiauviesť (stať sa podnetom nejakej činnosti, nejakého stavu): uviesť prístroj do chodu; uviedli ste ma do pomykovadohnať: nedostatok ho dohnal k tomu, že kradol; Čo vás k tomu dohnalo?

3. p. prinútiť 4. p. pripraviť 3


skresliť podať, zachytiť odchodne od skutočnosti: skresliť štatistické údajeexpr. pristrihnúť (upraviť fakty podľa vlastnej predstavy): pristrihol rozprávanie podľa svojhoprikrášliťprifarbiťprimaľovať (urobiť krajším ako v skutočnosti): udalosť prikrášlil, prifarbil; skutočnosť trocha primaľovalfraz. pritiahnuť za vlasy (násilne prispôsobiť pravde) • deformovať (zmeniť skutočnú podobu): deformovať realitu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pritiahnuť1, -ne, -nu, -hol dok.

1. (čo, koho) potiahnutím, ťahaním priblížiť, posunúť k niečomu, prisunúť, dotiahnuť: Pritiahol som si k oknu lavicu. (Taj.) Poľan si ho pritiahol k sebe a štrngol si s ním. (Fr. Kráľ) Pritiahol ju k sebe a šeptal jej do uška. (Čaj.)

hovor. to je za vlasy pritiahnuté zveličené, skreslené, násilné, nepravdivé;

2. (čo) potiahnuť smerom dolu, trochu stiahnuť: p. (si) klobúk na oči, p. (si) čiapku na uši; p. knôt na lampe;

3. (čo) lepšie utiahnuť, pevnejšie stiahnuť: p. remeň, opasok; p. (si) vlniačik, obrúsok, plachtu; p. niečo skrutkou; Pretiahli pavuzu a dobre ju pritiahli. (Bod.)

p. opraty, uzdu niekomu byť k nemu prísnejší; Matka si s ním nevie rady. Ja si ho zďaleka tuhšie pritiahnem (Jes-á) budem k nemu oveľa prísnejšia.

4. (koho, čo) privábiť, prilákať, pripútať: Všetci prišli sem, pritiahlo ich mesto. (Tat.) Zvedavosť a Koreňovo žmurknutie pritiahli šuhaja za Javorčíkov chrbát. (Tim.) Sokoli si pritiahli obdiv v závodoch a hrách. (Kuk.) Mysleli si, že tak si šťastie pritiahnu. (Tim.)

5. hovor. (čo) spôsobiť si, zapríčiniť si nejakú chorobu, nešťastie, trest ap.: Pritiahol si neduh, lámku v nohách, hostec. (Škult.) Ale i teraz najviac trestu pritiahnu si moje deti svojou neznášanlivosťou. (Šolt.)

6. (koho) získať za spojenca, za priateľa, získať pre nejakú myšlienku, vec, prácu ap.: Čo si nepritiahnete zemianstvo? (Kuk.) Musí im byť vítané takú famíliu za každú cenu pritiahnuť k sebe. (Kal.) Všemožne usiloval sa bratranca svojho na svoju stranu pritiahnuť. (Kal.) Chcem si ich pritiahnuť do kamarátstva. (Gab.) Pritiahni aj iných do tej roboty. (Ráz.)

7. hovor. lepšie sa pousilovať, pridať vo výkone: Aj prvé poschodie sme prehrali iba o máčik. Keby sme boli trochu pritiahli, mohli sme ho mať. (Karv.)

8. hovor. obyč. neos. (o mraze) zosilnieť, primrznúť, zamrznúť: Mrázik pritiahol. (Kuk.); v zime, keď pritiahne alebo keď napadne snehu (Kuk.);

nedok. priťahovať

|| pritiahnuť sa

1. ťahaním sa dostať niekam, bližšie sa posunúť: Hodil mi linu a ja som sa za ňu pritiahla na plť. (Janč.)

2. (ku komu, k čomu, kam) posúvaním al. pomalými krokmi sa priblížiť, dotiahnuť sa: Senior sadol na stolec pri Maríne a pritiahol sa k nej. (Tim.) Sváko sa pritiahol k vatre za uhlíkom. (Švant.) Pritiahol sa na lakťoch a kolenách až k latke. (Gab.);

nedok. priťahovať sa


pritiahnuť2, -ne, -nu, -hol dok. expr. prísť vo väčšom množstve (obyč. v nejakom organizovanom útvare), dotiahnuť: vojsko pritiahlo; Pritiahli konečne i muzikanti s muzikou. (Kuk.)

priťahovať p. pritiahnuť


pritiahnuť [-tia-, -tá-, -ca-] dk
1. koho, čo kam ťahaním dostať, prisunúť niekoho, niečo niekam: Tomass chitil otce sweho obema rukama zaklenutimi za hlawu a pritiahlo ho až k lawicj (ZVOLEN 1638); negprw Jano až k zemy za wlasy ho (Tomáša) prytgahnul a tak ho ruwal (LIPTOV 1732); swatého Jakuba pred krále Herodesa pritáhli (WP 1768); pritachni mu (koňovi) chwost pres cherbet k herdlu co negtuss (RG 18. st); plawily techdy sa plawčzowe, silne tiahnuce a pracugice z weslamy, aby mohly ssiff k brehu pritahnut (WS 18. st)
2. čo pevnejšie utiahnuť, stiahnuť niečo: adducere lorum: uzdu pritahnuti, stahnuti (WU 1750); nebywágťe gako kuň a mulec, který nemagú rozumu, z ohláwku a z úzdú aneb kantárem pritáhni čzelistwi geych (KB 1757); treba zbrog dobre pritachnut (VoP 1760); contrahere vela: zásťeri pritahnúti;
x. pren tardare alvum: brucho pritahnúti uskromniť sa (KS 1763)
3. koho, čo nej. silou spôsobiť, že sa niekto, niečo niekam dostane: železo tež magnes aczprawe tesske gest, wlastnosty swu pritahne (BV 1652); (kamienky) rozpál a tak ohniwé hod do suda, tehdy prytáhnu mútnost k sebe a wezmú na spodek (VK 1764); bremeno (Egypťanov) tak wažne bilo, že gich až na dno mora pritahlo (SlK 1766-80); slanina tu nakazenost, čo ma vino dostati, ku sebe celkom pritahne (PR 18. st)
4. koho, čo (ku komu) pripútať, privábiť, prilákať niekoho, niečo: pan Jelenfi tu rolu pritahol k domu (ČACHTICE 1687) pripojil; powec, o, clowece hriessny, co te mohlo priwabiti a pritahnuti pod zastawu diablowu (MS 1758); (svokor) nas z lahodnima podwodnimy slibmi k sobe pritahel (PUKANEC 1767); (Boh sv. Jánovi) darunky podarowal, abi s tim geho srdce ku sebe pricahnul (SJ 1770)
5. čo k sebe, na seba privlastniť si niečo: gestli by sinowe Gerttliarkiny niekedy chteli swoge tale ginym prodawati, tehda Ferencz Liptak nema dopustiti, ale k sobe pritiahnuti (JELŠAVA 1595); gestly by zat Martin chtel na sebe kopaničku pritiahnuti aneb prywlastnyti, aby mogey manželky dolu tolar položil ((VYHNE) 1665); ya tento statok za muog wlastny a poctywe nadobiti uznawam, any ziadnim ffalssom a ffortielom k sebe prytahnuty nechcem (BARDEJOV 17. st); cokoli sem gá sobe z dluhjm učenjm nadobil, to Marcela se naučila, k sobe prjtáhla a priwlastnila (VP 1764); prisaham, (dôchodky) na meske pohodlj obratiti a z takowjch ani neymenssj wec k sobe nepritahnuti (PONIKY 1797)
6. koho, čím k čomu donútiť, prinútiť niekoho na niečo: manželka pritiahla ho (Janča Ožiba) k prawu žalugice na neho, prawo ho k tomu prytislo, aby gey tych fl 6 nawratil (S. ĽUPČA 1603); mestečka na watssy dan a činč (!) prytahnuty byly (L. TRNOVEC 1692); (Židia) y Pilata k tomu pritiahli, že y proti swedomj swemu Krysta Pana na ohawny krjž odsaudil (SP 1696); takowj ludia, ktery proti nassym deliberatiam anebo articulum winia, musia byt pritiahnutj prawom nassym, pokutowany a aggrawowanj (TURIEC 1737); perpellere ad deditionem: pritáhnúti, aby seba poddali (KS 1763); (cisárska vrchnosť neposlušných) mocou vojenskou k potrebnej poslušnosti pritiachnut a skrotit milostive rozkazala (D. KUBÍN 1786 DPB)
7. kam prísť, dostať sa niekam (obyč. s vojskom): v uteri pred svatu Margaretu pritahli (Turci) (BUDÍN 1541 SLL); velmi mnoho pritahlo k Banovcom Turku (ZLIECHOV 1663 LP); Atalanta takau odpowed dala, že žadnemu nemuže wdana a zasnubena byti, gen tomu, ktery by w behu gi k cyli prebehl, prw k nemu pritahl a prissel (SP 1696); bylo mesto male a w nem lidy malo, k nemuž pritahl kral mocny a obehnaw ge (CO 17. st); Egyptssťj powolali nas, abichom gjm proti krali na pomoc pritahli (PT 1796); priťahovať ndk
1. k 1: slon dluhjm swjm nosom potrawu pritahuge (KoB 1666); domnjwame se, že sobe dobre radjme, awssak s swau radu welike nesstesstj na swe hrdlo pritahugeme (SP 1696); dano dwam chlapom, ktery obecne buky pomahali na Waze pritahowat, na piwo (ŽILINA 1703); wino isopowé tráwí a na sebe prytahuge zlé wlchkosti (VK 1764); (sv. Peter) mel lid wiucowatj a slowem boskjm gako nekteru siety k brehu žywota wečneho pritahowaty (CS 18. st);
x. pren kacyri vsylugj se Pjsmo swaté k swemu smyslu pritahowati (SPa 1716) prispôsobovať
2. k 2: cingulam adstingo: popruh pripjnám nebo pritahugem; interstringo: pritahugem, stahugem, zadússám (KS 1763); (Mária Krista) z súknem sy obwynula, s pasečkama pritahowala, na loktoch sy nosyla (BlR 18. st)
3. k 3: (balšan) moc take ginu ma prytahowaty ged (HL 17. st); attrahit in se ferrum magnes: k sobe pritahuge železo magnes (LD 18. st); huba morska (:spongia:) octem nabrana komare na sebe priťahuge, ze se mozu pobiti (PR 18. st)
4. k 4: kdo chce lechku žiwnost, ten nema powinnost na sebe pritahowat (BV 1652); (manželka) ditky chowala a zaodiwala, k modlitbam swatim ge pritahowala (RUŽOMBEROK 1667); uprimnost Neoptalemowa welice ma k nemu priťahowala (PT 1796); dobra wec gest, kdiš gazda napog wolow mukow a solow často posipa, ponewač na tento spusob huť (!) ku potrawe sa priťahuge (PR 18. st); (Spasiteľ) roztahnutimi rukamy wola nas k sebe a pritahuge (SJ 18. st); odpoweďel Pán (Mechtilde): Natoliko bys srdco mé bózské z swú žádosťú wábila a pritahowala, že tebe, čo bys žádala, zapjrati bych nemohel (BlR 18. st)
5. k 5: aby žaden z prateluw k tomu lazu se nedomahal a na sebe nepritahowal (OČOVÁ 1655); komunjcy klasstersstj sem y tam se tulagj, mozole krwawe ubohych lidj skrz rozlične praktiky k sobe pritahugi (SP 1696); takowy gsu lakomcy, ktery slussne statek bližniho sweho k sobe pritahugy (COB 17. st); nepritahug sobe wěcý giných (MP 1718)
6. k 6: ya se poctiwemu prawu oswecugem, ze tento (Michal Richtarovič) neslussne mne k prawu pritahuge (NIŽNÁ 1635) žaluje; (hrnčiari) zatim nikdy na takowu pracu pritahowany nebudu (P. BYSTRICA 1679); na to nas pritahugu nasilne, aby sme s takowymi hoštaky zarovno platili a zbyvali (PÚCHOV 1742 LP); dary k milowanj obetownika pritahugu a prisilugu (KT 1753)
7. koho (o deťoch) lepšie, prísnejšie vychovávať, viesť k práci: wssak wam bol syn, mohli ste ho prytahowat, rowno ste tjahali, wssecy ste zle gazduwali (SUČANY 1757)
8. k 7: superveho: pritahugem (KS 1763); pritiahnuť sa [-táh-] dk ku komu dostať sa, uchýliť sa niekam: perfugere ad imperatorem: k cysaru se pritahnúti, uchyliti (KS 1763)

Zvukové nahrávky niektorých slov

pritiahnuť: →speex →vorbis
je jeho schopnosť pritiahnuť est sa capacité à attirer
ju pritiahol k sebe l'attira vers lui
pritiahne talenty a investície attirer les talents et les investissements
pritiahnuť priame zahraničné investície attirer les investissements étrangers directs
zopár kníh a pritiahne quelques livres, et tire

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu