Slovenské slovníky

blížiť sa dostávať sa do blízkosti (priestorovej al. časovej) • približovať sa • prichádzať: vojská sa blížia, približujú k mestu; jar sa už blíži, prichádza • nadchádzať • nadchodiť (blížiť sa v čase): nadchádza, nadchodí pôstne obdobie • prikrádať sa • vkrádať sa (opatrne, ticho sa blížiť): prikrádajú sa spoza humna; večer sa k nám už vkráda • pristupovať • kráčať (blížiť sa krokom, chôdzou): pristupuje, kráča k nám s rozosmiatou tvárou

súhlasiť 1. byť s niekým rovnakej mienky, rovnakého názoru, prejavovať súhlas • dávať súhlas • vyjadrovať súhlas: súhlasím s riešením, aké ste navrhli; dávam na to súhlas; iba počúva a so všetkým súhlasí, vyjadruje súhlas • stotožňovať sa (mať rovnaký názor): nestotožňoval sa s rozhodnutím predstavenstva • obyč. pejor. prikyvovať (horlivo al. mechanicky súhlasiť): na schôdzke na všetko prikyvoval, so všetkým súhlasil • prisviedčať • prisvedčovať • pritakávať (slovne prejavovať súhlas): na otázky iba prisviedčal, pritakával • zastaráv. svedčiť: kto mlčí, ten svedčí • pristávať • pristupovať • privoľovať (častejšie v dokonavom vide): už pristávajú, pristupujú, privoľujú na naše požiadavky • podvoľovať sa • podrobovať sa (prestávať odporovať a prejavovať súhlas): už sa podvoľujú, podrobujú, že rozkazy splnia • sympatizovať (vyjadrovať kladný postoj, obyč. vnútorne): s jeho konaním sympatizujeme • kniž. aklamovať (nahlas, hromadne prejaviť súhlas)

2. byť rovnaký, zhodný s niečím al. navzájom • zhodovať sa: súhlasiť, zhodovať sa s originálom • zodpovedať (byť totožný s niečím): vyhlásenie zodpovedá pravde • kniž. korešpondovať (byť v súlade): korešponduje to s mojou predstavou • hovor.: hrať • sedieť • štimovať (byť v poriadku): niečo tu nesúhlasí, neštimuje; to akosi nehrá, nesedí

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

pristúpiť¹, -i, -ia dok.

1. (ku komu, k čomu) krokmi, chôdzou, zried. i iným pohybom sa priblížiť, prikročiť, prísť: Pristúpila ku Katici a podala jej ruku. (Kuk.) Horovič pristúpil k nemu a predstavil sa mu. (Urb.) Pristúpila na prstoch ku dverám. (Tim.) Naša loď pristúpila k brehu (Kuk.) prirazila. Furman sa túlal po Čiernej Hore, kam sa môže kočom pristúpiť (Kuk.) dostať sa.

2. vstúpiť, nastúpiť do nejakého dopravného prostriedku ako ďalší cestujúci: Do vlaku (do autobusu) pristúpili noví cestujúci.

3. (bezpredm. i ku komu, k čomu) vstúpiť do nejakého spolku, organizácie, ústavu ap., stať sa jeho novým členom; pripojiť sa, pridať sa k nejakej spoločnosti: 22 nových členov pristúpilo do družstva; pristúpilo 5 nových žiakov; p. k obchodnej spoločnosti, k utváranému bloku; aby premysliac vec, k nám pristúpili (Štúr);

4. (k čomu) pribudnúť: K úlohám výboru pristúpila ešte i sociálna starostlivosť o žiakov.

5. (k čomu) začať sa zaoberať s niečím: p. k veci, k rokovaniu, k štúdiu, k uskutočneniu niečoho;

6. (na čo) súhlasiť s niečím, pristať, privoliť: p. na návrh, na kúpu; Chcú nás rozdvojiť, aby nemuseli pristúpiť na nový kontrakt. (Smrč.)

7. cirk. (k čomu) podrobiť sa cirkevným obradom predpísaným pri udeľovaní sviatostí: p. ku krstu (Hviezd.);

nedok. pristupovať, uje, -ujú

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

pristúpiť dk
1. kam prísť, priblížiť sa: kdy by kolwek kerakoly strana w tem staty nechtela a zrussyty by smela, aby prepadla dwanastie budynskych hrywen a moczne dolu polozyla przweg, ness by k prawu pristupyty mela (L. JÁN 1480 SČL); plamen uderil na Wassy Welikomoznosty dum, a hnedkj se wssecek zapalil, ani sme nemohlj blize pristupitj k ohniu (M. JÁN 1621); striga sem a diabel ke mne pry brezinach babinskych pristupil (KRUPINA 1675); tedy opustil ho (Ježiša) ďabel, a hle, angelé pristúpili a posluhowali gemu (KB 1756); prywoz, do ktoreho ale wetsse hayowy nemúžu prystúpit pro dno wody, anebožto ze woda nehluboka gest (KrP 1760); ga pak pred obličeg čloweka tochto gsem pristupil (PT 1796)
2. k čomu pripojiť sa, pridať sa k niečomu: aby (majster) zaseg k poctiwemu cechu slobodne mohel pristupit (S. TURÁ 1676); (luteráni) powinni gsu od lutheranskég (viery) odstupiti a k katolickému naboženstwú pristupiti (IA 1708); prirozenj hrjch, ktery pristupyl k telu po padu Adama a Ewj (CS 18. st)
3. k čomu získať niečo do vlastníctva: Ssteffan Hniezdo k Marussy, niekdy ku pozustaleg wdowe Janka Hniezda, k zuplnemu statku pristupil gest; aby giž napotomnie zaden z bratow ani sestar k tomu (majetku) pristupiti ani prigiti nikoli nemohl, než Yakub Surženy aby vplnie a swobodnie s swogow manželkow y z dietkamy diedicžnie vžiwal (P. ĽUPČA 1561; 1587); gestlj bj nekdo z negakjch dlužnikuw chtel pristupit k domu (BOŠANY 1645); v tom ponižene suplikujeme, aby sme mohli (k) predešlym užitkom pristupiť (NOVOŤ 1776 LP)
4. k čomu začať robiť niečo, prikročiť k niečomu: dussicka sotwa gest skrz nerest k swatemu pokanj prystupila (PoP 1723-24); a kdiž wssecy byly powjdali amen, pristupili k hostiňe (KB 1757); gysty mladenec pristupel k s. spowedy (MiK 18. st)
5. k čomu, na čo privoliť, pristať na niečo, súhlasiť s niečím: tymto spusobem znyesli sa a dobrowolnye k tomu strana y strana prystupila (TRENČÍN 1596); timže poradkem a prawem meho wnuka Michala pohnul, aby k stawu manzelskemu pristupil (RUŽOMBEROK 1605); na to zadnim spusobem Nemcžansky pristupiti nechtiel (SKALICA 1675); králowna k temto prudkým, prchliwym a nerozmyslným raddám pristúpila (ŽS 1764); assensio: priwoliti, pristupiti (AP 1769)
6. práv pred koho, ku komu obrátiť sa na niekoho (so žiadosťou, prosbou ap.): za rychtarstwy Bakalere, sedycz z raddu vplnu, pristupil gest Janko Sskrynar a prosyl gest ty penize (P. ĽUPČA 1521); pristupila pred nassu zuplnu radu Cathrena Michalowa, dyewka Pagaczowa, oznamugicze nam, ze predala swu zem (RUŽOMBEROK 1574); pristupil ke mne welikomožneho pana Emericuse Balassa poddani s Turiho Pole Beno Beniacž ponižene a pokorne prosice, abych gemu listowny pomocy napomocny byl (D. STRHÁRE 1615); wssecky penize guž progedlj Egipčane y pristupilj s prosbu pokornu k Jozephowj, abj gim nedal od hladu zahinutj (KT 1753); kdiž se pritrefi potreba, wždicky k Bohu pristupit máme z duwernosti (BlR 18. st)
7. čo nohou pritlačiť, prišliapnuť niečo: gak po schodech na neywissy stupeň wissla, sama sy pristupila suknj swú a dolu twárj spadla (VP 1764); pristupovať, pristúpať ndk
1. k 1: (Jano Belan) žeby k nemu (k Prasejkovi) any nepristupowal, že mu ubližy (BLATNICA 1734); žádny člowek k žene bljskég w krwi swég pristupowat nebude (KB 1757) (o pohlavnom akte); prywos, ku kteremu hayowy ze zlatom a stribrom prystupugu (KrP 1760);
x. pren ya hřjssny prystupugem k stolu Pana meho Gežysse Krysta (BAg 1585) (o večeri Pánovej)
2. k 2: assentio: držim s někým, pristupugi k někomu (WU 1750)
3. k 3: uznawa sa, aby žaden pred hodinu osmu z czuzenich ku kupe nepristupowal (P. ĽUPČA 1697); aggredior: pristupugem, do nečeho sa dáwám, začjnám (KS 1763); w kterem (katechizme) sa wssecy skratka wiučugu, gak magu užitečne k spowedy prystupowaty (MiK 18. st)
4. k 4: conditionem nen accipit: do toho neswoluge, k té primluwě, smluwě nepristupoge (WU 1750)
5. k 5: kdiz by pak syroty dorostnutie chtieli k tym statkom przystupowati (ŽK 1494)
6. k 6: (Melchior) przistupowal gest niekolikrat przede wsseczku obecz (ŽK 1482); mi hriessny a biedny lide, prystupugycze k tobe, prosyme twu bosku milost (BAg 1585); častokrat sme pred poct. mesto pristupowali a žadali (P. ĽUPČA 1625); w mem nedostatku prystupugem s tauto mau vniženu prosbu pred laskawy oblyčeg W. N. M. (DRAŽKOVCE 1714)
7. k 7: pren kďi bi bili tenkrát hnedki, kďiž ti ewangélia spísané a hlásené počnúli biťi, odporuwali žiďé nadewssecko, u kterích sa weci ti stali, to bi pati nasse pristúpalo (BN 1789) omínalo
8. prichádzať bývať do domu manželkiných rodičov: statek, kterj zustawa po manzelky geho, (k) kteremu Michal nebohj pristupal (HRNČIAROVCE 1603); w tom take hospodarstwy, kde bil (Matias Socovský) pristupowal, mela taže Sophia Horwath čtyri woly; od toho pak času, gako totižto se tam (Juris Matúš) oženil a pristupowal, kolko by rokou byti mohlo (TURIEC 1717; 1741); tretia (sestra) Barbara, ku ktoreg pristupowal Jano Szlanczi (MARTIN 1754)