prisťahovalec -lca m. kto sa prisťahoval;
prisťahovalkyňa -e -kýň ž.;
prisťahovalecký príd.;
prisťahovalectvo -a s.
prisťahovalec -lca pl. N -lci m.
osadník kto osídlil isté neobývané miesta • kolonista: nemeckí osadníci, kolonisti • osídlenec: osídlenci pohraničia • prisťahovalec: prisťahovalci vo vnútrozemí Austrálie • hist.: škultét • šoltés • šoltýs (zakladateľ novej slobodnej obce, ktorý získal určité privilégiá)
prisťahovalec kto sa prisťahoval • prišelec • pejor. privandrovalec: dedina sa postavila proti prisťahovalcom, prišelcom, privandrovalcom • imigrant (prisťahovalec z cudziny) • pejor. skaderuka-skadenoha • hovor. pejor. odkundes • kniž. parvenu [vysl. -nü] (kto pôvodne nepatrí do danej spoločnosti)
prisťahovalec, -lca m. kto sa prisťahoval niekam z iného kraja (op. domorodec): Dnu sme nenašli ani jedného „domorodca“, všetko prisťahovalci. (Kuk.);
prisťahovalectvo, -a str. prisťahovanie príslušníkov cudzích štátov na trvalý pobyt