Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

prirodzený príd.

1. daný prírodou, vyplývajúci z prír. zákonitostí: p. vývin, p. priebeh udalostí, p-á inteligencia, p-á smrť

2. nevytvorený ľudskou činnosťou, prírodný, op. umelý: p-é hranice, p-é svetlo, p-é prekážky, p-á vodná nádrž

3. nie strojený, nenútený, bezprostredný: p. úsmev, p-é správanie

4. obyčajný, bežný, všedný: pokladať niečo za p-ú vec;

prirodzene

I. prísl.: p. nadaný; p. utvorený; správať sa p.;

prirodzenosť -i ž.: p. človeka, veci; p. vo vystupovaní; filoz. zákl. podstata bytostí a vecí

zvyk je druhá p.

II. prirodzene čast. vyj. uistenie, samozrejme, pochopiteľne: má z toho, p., radosť; p., nebolo mi to po vôli

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
prirodzený; prirodzene prísl. i čast.; prirodzenosť ‑i ž.

prirodzený -ná -né 2. st. -nejší príd.

-ený/256058±41 2.27: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 12938±12 skúsený/2834 nadšený/1627 červený/1238 šialený/588 zelený/523 osamotený/497 studený/431 vznešený/407 urastený/372 prvorodený/321 neskúsený/281 novozvolený/265 prirodzený/236 (111/3318)

-ený/256058±41 2.26: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 19349±30 červený/3266 prirodzený/2665 zelený/2420 studený/1990 drevený/1802±30 kožený/589 šialený/479 sklený/456 vytúžený/455 vznešený/326 nadšený/298 medený/279 nadprirodzený/275 (127/4049)

-ný/1305277±925 2.22: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 653703→653818
+508
−504
vlast/12251 pl/8692 sil/7507 podob/7378 voľ/6431 hlav/6219 medzinárod/5826 spoloč/5761 pracov/5515 základ/5264 národ/5174 pek/5145 osob/5112 samot/4777 skutoč/4549 život/4535 vnútor/4446 súčas/4417 posled/4157 pôvod/4129 jas/3913 roč/3888 vhod/3822 význam/3759 potreb/3757 dneš/3755 výraz/3632 pres/3614 ústav/3509 finanč/3468 zdravot/3421 červe/3266 mož/3237 rodin/3040 príjem/2952 trest/2913 duchov/2895 cestov/2872 dol/2837±325 nádher/2747 več/2719 prirodze/2665 priemer/2660 úspeš/2614 koneč/2540→2541
+0
−1
staveb/2490 výbor/2484 zele/2420 bež/2387 samostat/2338 dostatoč/2330 kvalit/2304 verej/2270 okres/2237 osobit/2233 tradič/2168 všeobec/2164 víťaz/2131 vianoč/2127 hudob/2105 súkrom/2104 nebezpeč/2102 jem/2059 nepríjem/2055 obchod/2046 moder/2046 let/2037 pev/2026 nároč/1997 stude/1990 noč/1988 úžas/1903 zásad/1895 percent/1887 obyčaj/1878 pokoj/1840 schop/1837 znač/1829 dreve/1802±30 odbor/1782 odliš/1737 výnimoč/1730 každoden/1705 chlad/1699 opač/1692 informač/1685 úpl/1683 prítom/1664 šťast/1648 mesač/1610 voleb/1598 čud/1596 hor/1468→1584
+110
−107
prísluš/1576 povin/1573 slávnost/1553 zim/1528 straš/1518 študij/1509 jedineč/1494 zahranič/1469 den/1458±41 jednot/1435 nevyhnut/1428 vzájom/1424 závereč/1421 úvod/1406 krv/1398 smut/1377 slneč/1355 komplex/1340 jednoznač/1319 pravidel/1310 doprav/1303 mobil/1299 kamen/1290 hroz/1290 sluš/1277 vod/1259 podstat/1257 striebor/1221 (3312/322028)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bezprostredný 1. ktorý nie je sprostredkovaný • priamy (op. nepriamy) • nesprostredkovanýosobný: bezprostredný, priamy účastník bojov; mať bezprostredný, priamy, nesprostredkovaný, osobný kontakt s niekým; bezprostredná, osobná prítomnosť prezidentakniž. direktný

2. vyznačujúci sa veľkou priestorovou al. časovou blízkosťou, tesnosťou • blízkynajbližší: bezprostredné, blízke, najbližšie okolietesný: v bezprostrednej, tesnej blízkostipriamy: priamy dotykmomentálny: momentálny dojem, momentálna potreba

3. prejavujúci sa prirodzene, nenútene, priamo (o človeku); svedčiaci o tom • priamyúprimný: bezprostredný, priamy, úprimný človekprirodzenýnenútenýnestrojený: prirodzené, nenútené správanie; nenútený, nestrojený úsmevuvoľnený (obyč. o správaní) • srdečnýzastar. prostosrdečnýdomácky (ako doma): domácke ovzdušie


bežný veľmi rozšírený, všeobecne známy, ničím nie výnimočný • zvyčajnýkniž. obvyklý (op. nezvyčajný, neobvyklý): bežný, zvyčajný, obvyklý postupkniž. uzuálny: uzuálny spôsobobyčajnýkaždodennývšednýprozaický (často sa vyskytujúci, používaný): obyčajné, každodenné, všedné, prozaické starosti, potrebyobligátnykonvenčný (spoločensky bežný): obligátny prípad; obligátny, konvenčný názorbanálnytriviálny (bežný svojou častosťou a jednoduchosťou): nepozná také banálne, triviálne vecičastýexpr. tuctový: častý, tuctový zjavnormálnyprirodzený: niekdajšie tabu je dnes normálnym, prirodzeným javompravidelný (bežný vzhľadom na svoje pravidelné opakovanie): pravidelný príznak chorobyvžitýzaužívanýtradičnýzabehanýzabehnutý: vžitý, zaužívaný úzus; tradičný, zabehaný, zabehnutý postupbezpríznakovýneutrálny (bez charakteristického príznaku; op. príznakový): bezpríznaková, neutrálna lexikajednoduchýprostýdrobnýmalý (o človeku)


jednoduchý 1. ľahko, bez námahy riešiteľný, zvládnuteľný a pod. (op. zložitý) • ľahký (op. ťažký) • nekomplikovaný (op. komplikovaný): jednoduchá, ľahká hra; jednoduchý, ľahký, nekomplikovaný vzorecnenáročný (op. náročný): nenáročná gramatikazákladnýelementárnytriviálnyprimitívny (samozrejmý pre svoju jednoduchosť): nevedieť základné, elementárne, triviálne veciexpr. škôlkarskýškolskýpren. učebnicový: škôlkarské počty; školský, učebnicový príklad

p. aj pohodlný 2

2. ktorý žije, zmýšľa jednoducho (o človeku); svedčiaci o jednoduchosti; založený na jednoduchosti • prostýobyčajný: prostý, obyčajný človek; prostá rečradovýkniž. pospolitý (ktorý je súčasťou spoločenskej väčšiny, bez výnimočného postavenia): radový občan, pospolitý ľudskromnýnenáročný (op. neskromný, náročný): skromné pomery; skromná, jednoduchá stravadiogenovský (akým sa vyznačoval staroveký grécky filozof Diogenes): diogenovský spôsob životahovor. ľudový (nenáročnosťou, jednoduchosťou dostupný pre väčšinu; typický pre väčšinu ľudí): jednoduché, ľudové bývanie; ľudová rečstrohýtriezvy (bez ozdôb, prehnanej zložitosti): jednoduché, strohé, triezve tvary (op. zložité, komplikované) • kniž.: simplicitnýsimplexný; prirodzenýcivilný (jednoduchý v prejave; op. strojený, neprirodzený): prirodzený, civilný prednesprimitívnynedokonalý (odrážajúci jednoduchosť na najnižšom stupni vývoja): primitívne jaskynné kresby; primitívne, nedokonalé nástroje pračlovekaprostoduchýprostodušnýprostomyseľný (vyznačujúci sa jednoduchým myslením; o človeku) • expr.: prostučkýprostunkýprostulinkýjednoduchučký


nenútený ktorý nie je vynútený; ktorý je bez obmedzení, bez upätosti, strohosti (op. silený; násilný) • nenásilný: učiteľ zvolil nenútený, nenásilný spôsob presviedčaniaprirodzenýnestrojenýbezprostredný (bez vynútenej pretvárky): reagoval prirodzeným, nestrojeným smiechom; očarovala nás svojím nestrojeným, bezprostredným správanímspontánny: diváci prejavovali nenútené, spontánne nadšeniedôvernýfamiliárnydomácky (op. oficiálny, škrobený): nadpriadol s nami dôverný, familiárny rozhovor; utvorili mu domácke prostredieuvoľnenýležérnynedbanlivýkniž. nonšalantný (op. upätý): neskôr sa rozprúdila uvoľnená zábava; imponoval mi jeho ležérny, nedbanlivý, nonšalantný spôsob vyjadrovania; mať uvoľnený, ležérny výraz tváreneviazanývoľnýslobodný (bez obmedzení): neviazaná debata; rozhodol sa pre voľné, slobodné umenie; žili vo voľnom, slobodnom zväzku


normálny 1. ktorý sa neodlišuje od priemeru al. od stavu, na ktorý sme zvyknutí (op. nenormálny) • pravidelnýriadny: dýchanie je normálne, pravidelné; prísť v normálnom, riadnom časeobyčajnýobvyklýzvyčajnýbežnýprirodzený (op. výnimočný, mimoriadny): je to taký obyčajný človek; obvyklý, zvyčajný spôsob liečenia; je to v spoločnosti zvyčajný, bežný javzabehanýzaužívanýstarý (op. nový): vybočiť zo zabehaných, zaužívaných, starých koľajíregulárny (zodpovedajúci ustáleným pravidlám): dosiahnuť niečo regulárnym postupomnormalizovaný (upravený do potrebného stavu): spoločnosť je opäť normalizovaná

2. p. zdravý 1


obyčajný 1. ktorý sa bežne, často vyskytuje; ktorý nie je ničím príznakový (op. zvláštny, výnimočný, nezvyčajný) • obvyklýbežnývšednýčastý: obyčajný, obvyklý spôsob obživy; obyčajný, všedný príbeh; všedné šaty (op. sviatočné); je to obvyklý, bežný, častý javzvyčajnýpravidelnýnepríznakový: zvyčajný, nepríznakový priebeh choroby; prísť vo zvyčajnom, pravidelnom časenormálnyprirodzený (v medziach normy): všetko je v normálnom, prirodzenom stavekaždodennýdenný (vyskytujúci, opakujúci sa každý deň): každodenné starosti; každodenná, denná dávka potravyprozaický (naplnený všednosťou): žiť obyčajný, prozaický život; mať prozaické túžbyrutinnýrutinový (spojený s rutinou): prekonávať prekážky sa stalo pre neho rutinnou, rutinovou záležitosťoupejor. ordinárny: podávať ordinárny rumtriviálnybanálny (svojou všednosťou vzbudzujúci až nevôľu): zaťažoval všetkých svojimi triviálnymi, banálnymi historkami; začínať vždy od triviálnych poučiekexpr. tuctový (bez akejkoľvek výnimočnosti): tuctová tvár, akých sú tisícezaužívanýtradičný (spojený so zvykom, s tradíciou): obyčajný, zaužívaný postup; zaužívaný, tradičný poriadokjednoduchýprostýradovýnevýznačnýnevýznamnýdrobný (o človeku bez vyššieho postavenia, bez funkcie a pod.; o veciach, ktoré nie sú exkluzívne, vyberané): obyčajný, jednoduchý, prostý, drobný človek; prostý, radový vojakpospolitýzastar. obecný: pospolitý ľudhocijakýbársakýledajaký (v zápore): to nie je len taký hocijaký, bársaký umelecbezvýznamnýbezcennýexpr. mizernýhovor. expr.: sprostýhlúpy (op. významný, cenný, hodnotný): bezvýznamná udalosť; trápiť sa pre bezcenné, mizerné peniaze; hnevať sa pre sprosté, hlúpe peroexpr. praobyčajný

2. p. jasný 2


organický 1. týkajúci sa živočíšneho al. rastlinného organizmu (op. anorganický): organická hmota, prírodaústrojný (op. neústrojný): ústrojné látkyprírodný (op. priemyselný, umelý): organické hnojivoživý (op. neživý): živé tvorstvo

2. vzájomne spätý, tvoriaci zložku usporiadaného celku; súvisiaci s usporiadaným celkom • ústrojný: organický, ústrojný celok; ústrojný prvok štruktúryprirodzený: organický, prirodzený dôsledok niečoho

3. týkajúci sa orgánu ako časti živého organizmu • biologický: organická, biologická porucha srdca


prírodný pochádzajúci z prírody • kniž. naturálny: prírodné, naturálne produkty; kozmetika na báze prírodných, naturálnych látokprirodzený (op. umelý; syntetický): prírodné, prirodzené farbivo; prírodný, prirodzený kaučukhovor. neškolený: neškolené víno

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

prirodzený príd.

1. daný prírodou, vrodený: p. pud, p-á ostýchavosť; p-é mravy (Jes.); p. rozum (Urb.);

2. vyplývajúci zo zákonitostí prírody, nerušený ľudskými vplyvmi: p-í nepriatelia škodcov prírody; náuka o p-om vývoji, o p-om výbere; umrieť p-ou smrťou; p. priebeh vecí, udalostí; gram. p. rod (podstatného mena) daný pohlavím označenej bytosti;

3. nevytvorený umele, ľudskou činnosťou (op. umelý): p-é svetlo, teplo; p-á tvrdosť ocele; p-é hnojivo; geogr. p-é hranice tvorené horstvami al. vodami; hosp. p-é liahnutie kurčiat; obch. p-é straty na tovare; vodohosp. p-á nádrž utvorená prírodou (napr. jazero, morské oko);

4. nestrojený, nenútený: Vonku obliekol prirodzenú tvár. (Kuk.) Vyruší ju z veľmi prirodzenej divadelnej hry nešťastná Emmy. (Ráz.)

5. obvyklý, bežný, obyčajný, všedný: Títo zurvalí chlapi porušili celý prirodze-ný denný poriadok mesta. (Gráf) Púplava to pokladá za vec prirodzenú. (Heč.); mat. p. rad čísel usporiadaný podľa veľkosti

prirodzený [-(d)ze-] príd
1. pôvodný, vlastný: z matkú swú pryrozenú y z ginimi mnohimi tohože mesta (ZVOLEN 1637 E); germanus: wlasny, prirozeny (KS 1763); germanus: wlastny, prirozený bratr (AP 1769)
L. p. priateľ pokrvný príbuzný: kdyz by sie pak przed prawem stalo a rzekl by tak, ze gest gemv przirozeny przietel; erbuge take dwu wozu kolesa a ten erb na nayblyzssiho sweho przyrozeneho przytele a k tomu mecz (ŽK 1473); p. jazyk materinská reč: proč se swata msse w prirozenem gedneho kazdeho narodu y yazyku nesluzy a nečte (ŠV 1675); odoslane su (listy) nektere latinskem, nektere pak nasim prirozenim jazikem (N. PRAVNO 1788); lide spily ani swjm wlasnim a prirozenim gazikem nemohu mluwjtj (CS 18. st); p. hriech dedičný hriech: aby gsy (Bože) racžil na toto detiatko milostiwe wzhliadnuti a k praweg wiere prywiesti, aby ten pryrozeny zgewny hriech potopy wycžistil (BAg 1585); gako se delj hrjch? Na hrjch prirozeny a skutečny (LKa 1736)
2. obyčajný, bežný, všedný: pamety hodne gest, že ten wjter nebjl tychy, ale prudky, ano nebjl prirozenj, ale zazračnj (CS 18. st)
3. kt. nebol vytvorený umelo, ľudskou činnosťou, prírodný: ucho slyssj zwuky, tak prirozené hlasy a slowa, gako kunsstowne hlasy muzicke (OP 1685); sanytr rozlyčny, geden pryrozeny a druhy dielany (HL 17. st); na včenj prirozene muže hned prirozene naboženstwy nasledowati, ktere w poznanj Boha a powinosti gak ktere sme gemu podlužni, gak (!) y w blahoslawenstwy, kterež mame od neho očekawaty, zaležj (UD 1775); skze wodu mame rozumetj nie wodu nekteru prepalowanu anebo kunsstem udelanu, ale wodu prirozenu (CS 18. st); murina umiwag z midlom kolko chcess, nezmigess s neho černosti prirozeneg (MiK 18. st)
4. daný prírodou, vyplývajúci zo zákonitostí prírody: žaden gazik prirozeny nemame, neb kdy se djte narodj, nižadny gazik newy (LKa 1736); podle prirozeneho behu wssecko kwiti, ktere z gary nebo w lete spatrugeme, na zimu opadawa (MS 1758); rozpamatugme se len na prirozené wlastnosti tehoto stworeni (ovce) (VOv 1779); (sv. Mikuláš) smrti prirozenu umrel (CS 18. st)
L. prirozenych weci spisowatele (MS 1758) prírodovedci; wydel fatens gistu nadobu, do ktereg prirodczenu potrebu wykonawaly (LIPTOV 1749) fyziologický úkon vyprázdňovania čriev al. mechúra; crepitus ventris emittere: prirozeny wetr wypustiti (KS 1763) vetry; (Pinchás) prebodel obúh dwoch spolu, muža, totižto y ženu na mjstách prirozenych (KB 1757) na prirodzení; p. tok, p-á vec, nemoc menštruácia: když (žena) težkost cytý pro zastawu prirozeneho toku (MT 17. st); ket geg uš ženska prirodczena wecz prestala (VELIČNÁ 1724); žeňi a ďjewki w gegich prirozeňeg nemoci k ňjm (ku koňom) nepustag (PL 1787); -e prísl k 1: naturaliter: prirozeňe (KS 1763); on (hriešnik) hríchi gediňe pod spúsobem dobrého (:kdiž bez pochibi zlé prirozeňe nenáwiďíme:) páchá (BA 1789); zlato dolu a plameň ohňa hore, kdiž sa odnjmá prekážka, prirozeňe sa nese (BlR 18. st); k 4: genuine: prirozeňe, wlásňe (KS 1763)

Zvukové nahrávky niektorých slov

prirodzený: →speex →vorbis
čas bez odmeny, prirodzenej temps sans récompense, naturelle
prirodzené, bol som mladý naturel, j'étais jeune
prirodzené, že sa ten statočný naturel que ce brave
tieto cnosti prirodzené ces vertus sont naturelles
to je celkom prirodzené c'est tout naturel
viacerých prirodzených schodoch, ktoré plusieurs marches naturelles, qui
z jeho prirodzeného živlu de son élément naturel
že je to prirodzené que c'était naturel
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu