pririeknuť -e -u -kol dok. prideliť, prisúdiť: sporné územie p-li štátu; prvú cenu p-la porota zbierke básní;
nedok. pririekať -a
pririeknuť -kne -knu -kni! -kol -kla -knuc -knutý -knutie, pririecť -riekne -rieknu pririekni! -riekol -riekla -rieknuc -rieknutie dok.
pripísať 1. označiť za pôvodcu, príčinu niekoho • pričítať • pripočítať • prisúdiť: všetku vinu pripísali, pričítali, prisúdili ošetrovateľovi; zásluhy napokon pripíšu, prisúdia iba predsedovi • privlastniť: všetky neúspechy privlastnil iným • nedok.: prikladať • podkladať: význam prikladať inému; podkladáte nám zlé úmysly • kniž. imputovať: Čo nám to chcete imputovať?
2. právne prideliť, dať nárok na niečo • pririeknuť: majetok pripísať, pririeknuť deťom; súd pririekol pozemok sestre • prisúdiť (prideliť súdnym rozhodnutím): domu prisúdili vysokú cenu • prirátať • priznať (dať niekomu právo, nárok na niečo): prirátať, priznať niečo niekomu k dobru; priznali mu náhradu za utrpenú škodu • venovať • dedikovať (obyč. literárne dielo na znak úcty, lásky): autor pripísal, venoval, dedikoval svoje dielo rodičom
3. pridať písaný dodatok • dopísať: pripísať, dopísať do listu prosbu
pririeknuť p. prisúdiť 1, priznať 2
prisúdiť 1. súdnym rozhodnutím dať (ako vlastníctvo, ako povinnosť a pod.), právne prideliť • priznať: dedičovi nárok neprisúdili, nepriznali; prisúdiť, priznať obžalovanému zníženie trestu • pririeknuť: medzinárodný súd napokon pririekol územie protivníkovi • pripísať • pričítať: celý majetok pripísal synovcovi; všetku vinu pripísal, pričítal nedorozumeniu • prirátať: prirátať niečo niekomu k dobru
2. dať ako úlohu, povinnosť • prideliť • uložiť: prisúdiť, uložiť, prideliť niekomu úlohu pozorovateľa • kniž. imputovať (neprávom, nespravodlivo niečo niekomu prisúdiť)
priznať 1. pravdivo vyjaviť niečo o sebe (obyč. niečo negatívne), nezatajiť, nezaprieť • priznať si: priznať (si) prehru, omyl, neúspech • uznať (prijať ako pravdivé, pripustiť po istom zdráhaní): uznal, že nepostupoval správne • kniž. doznať: doznať svoju vinu • priznať sa (potvrdiť svoju účasť na niečom, čo sa obyč. hodnotí ako prečin, vina): priznal sa ku krádeži • vyznať sa: úprimne sa vyznal zo svojej viny, priznal si svoju vinu; vyznať sa zo svojich citov, priznať svoje city • expr. vyspovedať sa: zo všetkého sa mi vyspovedala • prezradiť • vyzradiť (niečo tajné): nechce prezradiť, vyzradiť, čo ho trápi • zveriť sa (s niečím) • zveriť (niekomu niečo) (dôverne povedať): zveriť sa niekomu so svojím previnením, zveriť niekomu svoje hrozné tajomstvo • práv. deklarovať (priznať právne významnú skutočnosť)
2. právne, súdne prideliť • prisúdiť: dedičstvo mi priznali, prisúdili celé • pririeknuť • pripísať: zabraté územie im nechceli naspäť pririeknuť; majetok pripísať, pririeknuť deťom
pririeknuť, -ne, -nu, -kol dok. (komu čo) priznať, prisúdiť: Viedenská arbitráž pririekla susednému štátu pás zeme s dedinami a ich obyvateľstvom. (Gráf);
nedok. pririekať, -a, -ajú
pririeknuť [re-] dk čo (komu) prisľúbiť niečo: (Bystričania) toho poradku moczne zachowawaty prirekly a prislibili (P. BYSTRICA 1506); kdi gakowj yarmok biwa nebo hostina to mu (mýtnikovi) prireklj pomocznika daty (TURIEC 1565); o tych ostatnych 4O zlatych, czo my ostal dlvzzen a pryrekly ste, W. M., za neho (TREBOSTOVO 1576 E); -ať [-ré-, -rí-] ndk: wikary prawe poslussenstwy prislibugy a pririkam (ŠV 1675); condico: pririkám, pripowjdám (GrP 1771); ti ale gestli mú radu posluchat buďess, prirekam ti (:slibujem:), že oprawdiwá chwála twá bude Oblubeňica (DS 1795)