Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pripraviť dok.

1. dať, priviesť do stavu vhodného na uskutočnenie, použitie niečoho, prichystať, prihotoviť: p. konferenciu, p. dielo na vydanie, p. si veci na cestu; p. študenta na skúšku; p. pôdu i fraz. utvoriť vhodné podmienky

2. istým spôsobom upraviť, spracovať, prihotoviť, prichystať: p. deťom obed, večeru, liek

3. spôsobiť, zapríčiniť: p. synovi radosť, p. manželke sklamanie

4. spôsobiť stratu niečoho, zbaviť, priniesť, priviesť: p. niekoho o peniaze, o majetok, p. dievča o česť; p. niekoho o život, o rozum

5. duševne uspôsobiť: p. niekoho na zlú správu;

nedok. pripravovať

// pripraviť sa

1. urobiť prípravu, prichystať sa: p. sa na dovolenku, p. sa na prijatie hostí; byť p-ený na všetko; dobre p-ení žiaci

2. vlastnou vinou sa niečoho zbaviť: p. sa o dôveru priateľa;

nedok. pripravovať sa

pripraviť sa -ví sa -via sa priprav sa! -vil sa -viac sa -vený -venie sa dok.

pripraviť -ví -via priprav! -vil -viac -vený -venie dok.

pripraviť¹, -í, -ia dok.

1. (čo) prichystať, prihotoviť: p. vodu, p. nocľah, p. si reč, p. voľby, p. vydanie básní; Rodičia mu všetko pripravia na svadbu. (Kuk.)

● p. pôdu niečomu, pre niečo vykonať potrebné prípravy na uskutočnenie niečoho; p. pôdu niekomu, pre niekoho utvoriť, prichystať mu vhodné podmienky (napr. pre prijatie do zamestnania);

2. (čo) vhodne upraviť, zhotoviť (najmä jedlo al. nejaký chemický prípravok): p. raňajky, obed, večeru; p. balzam; Priprav tieto utešené rybky! (Vans.)

3. kraj. (čo) pripevniť, zavesiť, zapraviť: Za tento klobúk mi ho (pierko) len nepripraví! (Kuk.) Obloky pripravili na kostol. (Jégé)

4. (koho) pomôcť niekomu pri učení, naučiť niekoho nejaké učivo (najmä na skúšku): p. žiaka na skúšku, na reparát;

5. (koho na čo) duševne uspôsobiť: p. niekoho na zlé zprávy, na zprávu o otcovej smrti;

6. zried. (koho) obliecť, vystrojiť, upraviť: To ti je mordovanie, keď ťa chcem pekne pripraviť? (Tim.)

7. (čo komu) spôsobiť, zapríčiniť: Peniaze jej pripravili najväčšie sklamanie. (Barč); (očistec), čo ľudia sami sebe pripravia (Jil.);

8. zried. (koho do čoho) uviesť, priviesť do nejakého stavu, pohnúť k niečomu: Skoro každý deň ju niečím do smiechu pripravil. (Šolt.) Hneď nás pripravia do dobrej vôle. (Šolt.) Sme ho, chudáka, do plaču pripravili. (Šolt.);

nedok. pripravovať¹ i priprávať¹

|| pripraviť sa¹

1. (na čo) urobiť prípravy, prichystať sa: Treba sa pripraviť na zvýšený výkon. (Hor.) V sobotu sa mu prichodilo pripraviť na vládnutie v obci. (Heč.)

2. naučiť sa predpísané učivo: p. sa do školy, na skúšku;

nedok. pripravovať sa¹ i priprávať sa¹

pripraviť², -í, -ia dok. (koho o čo) zbaviť, pozbaviť niečoho, olúpiť, priniesť, priviesť o niečo: p. niekoho o život, o zdravie, o rozum; p. niekoho o peniaze, o podiel, o majetok; p. niekoho o zamestnanie; p. niekoho o česť, o dôveru ľudí, o všetko;

nedok. pripravovať² i priprávať²

|| pripraviť sa² (o čo) pozbaviť sa, zbaviť sa niečoho: Chcú sa na jeho hrobe pripraviť o život (Vaj.) spáchať samovraždu;

nedok. pripravovať sa² i priprávať sa²

pripravovať¹, -uje, -ujú i priprávať¹, -a, -ajú nedok.

1. (čo) chystať, hotoviť: p. dielo do tlače; pripravovaný sjazd, pripravovaná konferencia; pripravované opatrenia; Ešte mnohé treba priprávať na cestu. (Kuk.) Kto pripravuje vzbury? (Stod.) organizuje; Pripravuje scenário pre film (Stod.) píšem.

● Guľku sme mu pripravovali (Stod.) chceli sme ho zastreliť; p. pôdu niečomu, pre niečo konať potrebné prípravy na uskutočnenie niečoho; p. pôdu niekomu, pre niekoho chystať, utvárať vhodné podmienky (napr. pre prijatie niekoho do zamestnania);

2. (čo) vhodne upravovať, hotoviť (najmä jedlo al. nejaký chemický prípravok): spôsob pripravovania baraniny; pripravovali sme huby (Taj.); Oddá sa do priprávania večere. (Heč.) Z formaldehydu pripravujú sa rozličné dezinfekčné preparáty.

3. kraj. (čo) pripevňovať, vešať, zaprávať: Práve si pripravuje drahé, briliantové náušnice. (Ráz.)

4. (koho) pomáhať niekomu pri učení, učiť niekoho nejaké učivo (obyč. na skúšky): p. žiaka na matúru, na prijímacie skúšky;

5. (koho na čo) pôsobením na vedomie duševne uspôsobovať: p. ťažko chorých na smrť; p. prvorodičku na pôrod; V svojich Slovenských národných novinách priprával obecenstvo na novú dobu. (Vlč.)

6. zried. (koho) obliekať, pristrájať, upravovať: Pripravoval som v svadobné rúcho jeho mladuchu. (Hviezd.)

7. zried. (koho do čoho), uvádzať, privádzať do nejakého stavu, pohýnať niekoho k niečomu: Z hnevu do smiechu ma pripravuje. (Šolt.);

dok. pripraviť¹

|| pripravovať sa¹ i priprávať sa¹

1. (na čo, zastar. i k čomu; so spoj. že, s neurč.) robiť prípravy, chystať sa: Nik sa nepripravoval na zimu. (Urb.) Pripravuje sa k jej vhodnému uvítaniu. (Kuk.) Klement sa pripravoval, že urobí útok. (Hor.) Priprávali sa vydať Plody sboru slovenského. (Škult.); šport. futbalisti sa pripravujú na zápas trénujú

● hovor. expr. p. sa do hrobu chystať sa umrieť;

2. učiť sa (obyč. na skúšku): p. sa na rigorózum, na skúšku zo špecializácie; Budem sa priprávať na učiteľskú skúšku. (Čaj.)

3. zried. obliekať sa, pristrájať sa, upravovať sa: Ani kráľovné, za hodinu sa pripravujú. (Tim.) Stojí pred zrkadlom a pripravuje sa. (J. Chal.);

dok. pripraviť sa

pripravovať², -uje, -ujú i priprávať², -a, -ajú nedok. (koho o čo) zbavovať, pozbavovať niečoho: Pálenka pripravuje ľudí o zdravie. — Jej mlčanie ju pripravuje skoro o rozum. (Tim.) Jed o život pripráva. (J. Kráľ) (Ľudia) ľudí pripravujú o život (Jil.) zabíjajú;

dok. pripraviť²

|| pripravovať sa² i priprávať sa² (o čo) zbavovať sa, pozbavovať sa niečoho;

dok. pripraviť sa²

priprávať p. pripraviť

pripraviť dk
1. čo (komu) prichystať, prihotoviť niekomu niečo: mlady mister powinnen bude dwa dobrie obedy mistrum daty a pryprawity (CA 1706); lodiu kázal priprawit král (PT 1778); Aman po chwilky na teg gisteg ssibenicy wisel, kteru priprawil Murdacheowy (SJ 1783); buduczu yar dam pri teg krczme priprawity pre kotyel palenyiczky mesto potrebne (NOROVCE 1787)
2. čo (z čoho) spracovať, zhotoviť niečo: gako se cuker oloweny priprawiti ma (RT 17. st); když se z tehoto cesto priprawi a statku podá (VOv 1779)
3. čo na čo pripevniť niečo na niečo: gednu kunu na klobuk priprawit, dwanaste penez (S. TURÁ 1676) Isakovi, kdi retas spolu zwaril a na studnu hore priprawil, wina 2 zagdle (KRUPINA 1706)
4. čo spôsobiť, zapríčiniť niečo: y priprawil Pán rybu prewelikú, aby pohltla Yonássa (KB 1756); ran a bolesty počatek laska gemu (Ježišovi) priprawila w zahrade Getsemanskeg (KP 18. st)
5. koho, čo k čomu, v čo priviesť niekoho do nej. stavu, (obyč. neželaného), uspôsobiť niekoho pre niečo: tiemi pieniezmi k hrobu mnie priprawil (ŽK 1489); Beno gey domlowal, že ho tak zavedly a y w praczu y w škodu pryprawyly (VRÚTKY 1572 E); pouedate, az vbohe mesto, a mne kdo pryprauyl, az nemam (B. BYSTRICA 1582); assistere moribundo: k smrti priprawiti (WU 1750); srdco swe ku oprawdiwemu pokany pohnul a priprawel (MiK 18. st)
6. koho o čo spôsobiť niekomu stratu niečoho, priniesť niekoho o niečo: eidem actorem obiecisset, ze ho o statky pryprawyl (TURIEC 1571); Žoffia o poctywost Daniele Zimu priprawity chtela a usilowala; k dcere geho sa zaliecžal, ale y pred niekterym cžasom gyu o poctywost pryprawyl (P. ĽUPČA 1688; 1692); pan uradnik krčmu naši pivnu zatraca, chtejice nas o všecku naši slibodu pripraviti (BÁNOVCE n. B. 1699 LP); omnia amico ademit: o wssecko ho (priateľa) priprawil (WU 1750); (sused) o žiwot priprawitj mne premisslel (BOBROVNÍK 1754); -ovať, priprávať ndk k 1: (slobodný človek) newj o temnicj, kteru panj welicy poddanim pryprawugj (BV 1652); (mravce) pro potrawu pod zemu pekne čyste mysto pryprawugj (PP 1734); k 2: drewo potrebugeme k stawenj, k palenj a rozlične nadobi z neho priprawowati (UD 1775); pansky bednar gak rády piwne tak ag wynne powinen bude naležite pryprawuwat (ORLOVÉ 1791); k 3: kowaczowj, gdj giator priprawowal w kostole okolo kanczly (ZVOLEN 1615); na orglmachera, kdy priprawal organy w kostole, 2 fl (S. ĽUPČA 1660); dalj sme mlinarom, kdi zwončok na meskom dome priprauwalj, wina (KRUPINA 1692); k 5: (Nestor) pripomjnal predessle wecy, aby mladež k maudrosty priprawal (PT 1796); (cirkev) nas k ginim milostem a k darom božim pomali priprawuge (KP 18. st); k 6: prypravugete mne o statki a o pocztywost (TURIEC 1570); detj, ktere swjch rodjčou nectia, ale o žiwnost gjch priprawagu (LIPTOV 1765); pripraviť sa dk
1. k čomu urobiť prípravu na niečo, prichystať sa na niečo: (naši predkovia) zdržowaly se od pokrmow a napogow, abi se bili mohli tim wrucnegssie k modleni priprawiti (TC 1631); protož se priprawme, wssech zlostý nechagme (CC 1655); ku namychany gedu krali potrebnica táto se dúwerne priprawila (PT 1778); jdi k hospodínovi tvému a priprav sa k cesťe (BR 1785)
L. sebralo se žen na trytisýc, které do zbroge se priprawili (ŽD 1799) ozbrojili sa
2. o čo vlastnou vinou sa zbaviť niečoho:
L. sám se chtěl o žiwot priprawiti; o hrdlo se priprawil (WU 1750) o samovražde
3. kde vypraviť sa niekde, niekam: (Jason) wesly se pryprawil na malj ostrow, kdež prystál k zemi, rychle z lody wyskočil a hned se k bohum pryprawyl, ssel k mjstu, kdež bylo rauno zlateho berana (HI 18. st); -ovať sa ndk
1. k 1: z milym Panom Bohom se zmerugeme a na czestu spaseny se pryprawugeme (BAg 1585); kedy sme se počaly pryprawowaty na wos brat, tu nam hned zlodjegy presskodyly (KOVARCE 1670); mnozy lide se welmi sprostne k nabožnostj priprawugj (SP 1696); Hilarion zeleznym klobúkem ozbrogeni a pancjrem wjri zaodenj k potikánj se priprawowal (VP 1764)
L. armo: ozbrogugem se, priprawugem se do zbrogi (KS 1763) ozbrojujem sa
2. komu pripodobňovať sa niekomu: pohane se domniwagi, že pro tu swu mnohomluwnost wislissanj budu, nepriprawugtež se gim tehdy, nebo wi Otec wass, čehož gest wam potreby (Le 1730)

pripravovať, pripravovať sa p. pripraviť