Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

pripomenúť -ie -ú dok.

1. oživiť v pamäti, pripamätať: p. (si) výročie príchodu vierozvestov; p-la mu príhodu z detstva

2. upozorniť na niečo: nezabudni mi to p.; p-ň deťom, aby sa najedli

3. vyvolať, vzbudiť predstavu niekoho, niečoho: pohľad na syna jej p-l muža; krajina mu p-la domov

4. poznamenať (význ. 1), podotknúť: nezabudni napísať, p-l otec; treba ešte p., že ...;

nedok. pripomínať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pripomenúť ‑ie ‑ú ‑ul dok.

pripomenúť -nie -nú pripomeň! -nul -núc -nutý -nutie dok.


pripomenúť sa -nie sa -nú sa pripomeň sa! -nul sa -núc sa -nutý -nutie sa dok.


pripomenúť si -nie si -nú si pripomeň si! -nul si -núc si -nutý -nutie si dok.

-núť/160036±19 2.31: verbá inf. dok. 155417 rozhodnúť/9077 stretnúť/8594 poskytnúť/7584 spomenúť/6751 zabudnúť/6283 vyhnúť/6060 pripomenúť/4501 dohodnúť/4169 vzniknúť/3380 pohnúť/2988 odhadnúť/2970 dotknúť/2760 uniknúť/2703 sadnúť/2697 spoľahnúť/2595 všimnúť/2329 preniknúť/2326 navrhnúť/1932 zdvihnúť/1929 ľahnúť/1797 posunúť/1776 vyzdvihnúť/1716 odtrhnúť/1501 nadobudnúť/1393 strhnúť/1351 zmiznúť/1338 padnúť/1295 presunúť/1282 rozvinúť/1270 podniknúť/1252 zvyknúť/1206 ukradnúť/1201 zhrnúť/1189 stihnúť/1033 rozbehnúť/1032 vyvinúť/1007 minúť/993 klesnúť/986 napadnúť/981 vytrhnúť/973 vypadnúť/963 zahrnúť/952 podotknúť/886 (636/44416)

-úť/162806±19 2.31: verbá inf. dok. 155417 rozhodnúť/9077 stretnúť/8594 poskytnúť/7584 spomenúť/6751 zabudnúť/6283 vyhnúť/6060 pripomenúť/4501 dohodnúť/4169 vzniknúť/3380 pohnúť/2988 odhadnúť/2970 dotknúť/2760 uniknúť/2703 sadnúť/2697 spoľahnúť/2595 všimnúť/2329 preniknúť/2326 navrhnúť/1932 zdvihnúť/1929 ľahnúť/1797 posunúť/1776 vyzdvihnúť/1716 odtrhnúť/1501 nadobudnúť/1393 strhnúť/1351 zmiznúť/1338 padnúť/1295 presunúť/1282 rozvinúť/1270 podniknúť/1252 zvyknúť/1206 ukradnúť/1201 zhrnúť/1189 stihnúť/1033 rozbehnúť/1032 vyvinúť/1007 minúť/993 klesnúť/986 napadnúť/981 vytrhnúť/973 vypadnúť/963 zahrnúť/952 podotknúť/886 (636/44416)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dodať 1. pomocou nových prvkov urobiť kompletným • daťpridať: dodať, dať, pridať k textu tabuľkydoložiťpriložiťpričleniťpripojiť: doložila, pripojila k žiadosti potvrdeniezapojiť: zapojili súčiastky do strojadoplniťvniesťvčleniť: doplnil, včlenil do výskumu meraniakniž. inkorporovať: inkorporovať nové prvky do projektunamiešať (dodať miešaním): namiešať sirup do nápojazried. nadložiť (Kukučín)

2. povedať navyše, na záver • doložiť: dodal, doložil pár vietpripojiťpriložiť: na dôvažok pripojil otázkupripomenúťpoznamenaťpodotknúť (so zdôraznením niečoho): pripomenul, podotkol veľký význam štúdiakniž. dotušiť: „Nie“, dotušila dôrazne.

3. p. dopraviť 1 4. p. poskytnúť


naznačiť čiastočne al. nepriamo dať najavo (obyč. v reči) • napovedaťnadhodiťzried. nadriecť: výzor veľa naznačí, napovie o charaktere človeka; naznačil, nadhodil nové otázkynačrtnúť (v hrubých črtách naznačiť): načrtol postup prácsignalizovať (naznačiť, čo sa má stať): v novinách signalizovali rast cienpripomenúťpoznamenaťpodotknúť (vysloviť poznámku): poznamenal, že je čas odísťexpr.: nadškrtnúťnaštrknúťnadštrknúťpodštrknúť: nadštrkol jej všeličo o priateľoviexpr. zried. naškrknúť


povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecťrieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne?prehovoriťprevravieťzavravieť: zavravel čosi ako odpoveďkniž.: preriecťprerieknuťozvať saohlásiť savysloviť savyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetcivysloviťvypovedaťkniž.: vyriecťvyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbuoznámiťvyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdávaexpr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdouvyjadriťkniž.: vyjaviťzjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčeniepren. vypustiť (slovo): slova nevypustíprezradiťvyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márnepredniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľexpr.: skríknuťvykríknuťzakričaťzavolaťzrevaťzrúknuťzavrieskaťzavrešťaťzahučaťzajačaťzaryčaťzahrmieťzaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieťzasyčaťvyšteknúťvybrechnúťzhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizliexpr.: precediťvrknúťzavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúťvybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš?expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvineniemuknúťmrauknúť (vydať hlas): ani nemukolzašepkaťpošepkaťzašeptaťzašepotaťzašuškaťzašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúťpošepnúťzašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomraťzašemotiťzahundraťzamrmlaťzabrblaťzabručaťzabľabotaťzadudraťzahuhlaťzahuhňaťzafufnaťzachuchmaťzachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nosexpr.: zaštebotaťzašvitoriťzaševeliťzahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúťpoznamenaťpodotknúťspomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola rečhovor. prehodiťnadhodiťzmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniťexpr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo sebavysúkaťvyjachtaťhovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiťexpr.: nadštrknúťnaštrknúťnadškrtnúťpodštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povrávapripojiťpridaťdoložiťdodaťdoplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenieexpr.: vyhŕknuťvytresnúťvytresknúťvyblafnúťvybafnúťvytrepnúťtrepnúťtresnúťtresknúťplesnúťsubšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúťvydrisnúťexpr.: vytáraťvytrepaťvytrieskaťvytliapaťvybľabotaťvykrámiťsubšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliťvysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údajeexpr.: zadrkotaťzaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

p. aj odpovedať1, osopiť sa


poznamenať 1. vysloviť poznámku • pripomenúťpodotknúť: bojazlivo čosi poznamenal, podotkol; dovolím si napokon poznamenať, pripomenúť, podotknúť, že…zmieniť saspomenúť (letmo, úchytkom poznamenať): v rozhovore sa zmienil, že z katedry odchádza; spomenúť aj isté nevýhody projektu, poznamenať čosi aj o istých nevýhodách projektuhovor. prehodiť: prehodil niečo o futbaleexpr. utrúsiť: utrúsila zlomyseľnú poznámkuozvať saohlásiť sa (vysloviť obyč. nesúhlasnú poznámku): v kúte sa ktosi ozval, ohlásilkonštatovať (poznámkou): v úvode konštatoval, že jeden člen je neprítomnýzduplikovať (poznamenať s dôrazom): ešte raz zduplikoval, že treba okamžite konaťnaraziť: obáva sa čo i len slovkom naraziť na háklivý problémpripojiť (na koniec poznamenať)

p. aj povedať

2. písomne v krátkosti, stručne zachytiť • poznačiťzaznamenaťzaznačiť: nestihla si všetko poznamenať, poznačiť; poznamenať, zaznamenať, zaznačiť si všetky detailyzapísať: zapísať si do notesa telefónne číslozaregistrovaťregistrovať: prístroj ne(za)registroval nijakú zmenu

3. zanechať stopu, znak na niečom, niekom • poznačiť: choroba ho psychicky poznamenala, poznačilazbrázdiť (zanechať za sebou stopu v podobe brázdy): tvár zbrázdená starosťamikniž. stigmatizovať: sväticu stigmatizujú Kristove rany; dielo stigmatizované dobou

4. p. označiť 1


pripomenúť si p. rozpamätať sa


pripomenúť 1. oživiť v pamäti; vyvolať predstavu niekoho, niečoho al. vyvolať spomienku na niekoho, niečo • pripamätaťzried. pripamätovať: pripomenúť, pripamätať niekomu staré sľuby, dlhy; dnes sme si pripomenuli, pripamätovali výročie básnikovho narodeniaupomenúť (pripomenúť splnenie povinnosti): upomenúť dlžníka na vrátenie dlhuupamätaťupamätovať: upamätal som ho, že sme sa už videliupozorniť (obrátiť niečiu pozornosť na niekoho, na niečo a obyč. vyzvať na isté konanie): návštevníkov treba upozorniť na zmenu programu; upozornite mládež, že sa tu nefajčínapomenúť: napomeň mi, že mám ísť na poštuspomenúť: nepríjemnú udalosť sme už nespomenulifraz. otrieť niekomu niečo o nos (pripomenúť s výčitkou): viackrát už otrela dcére o nos jej previneniepopripomínaťpospomínať (postupne, viac vecí)

2. vysloviť vecnú, okrajovú a pod. poznámku • poznamenaťpodotknúť: rečník pripomenul, poznamenal, podotkol, že východiskový materiál nie je úplnýzmieniť sa: o veci sa nik nezmienilexpr. utrúsiť (mimochodom, nenápadne): váhavo utrúsil niečo o našej povinnosti prísťhovor. prehodiť: prehodil čosi o danom sľubenadhodiť (v reči naznačiť): nadhodil starý problémexpr.: nadštrknúťnaštrknúťpodštrknúť (v reči naznačiť) • hovor.: zaduplikovaťzduplikovať (dôrazne pripomenúť): mať ešte raz z(a)duplikovala, čo máme urobiťhovor. pritlačiť (dôrazne pripomenúť)


rozpamätať sa vybaviť si v pamäti niečo zabudnuté • rozpomenúť saspomenúť si: rozpamätal sa, spomenul si na slová učiteľapripomenúť sipripamätať sipripamätovať si: pripomenul, pripamätal si príhodu z detstvaupamätať saupamätovať sa: nemohol sa upamätať, kedy známeho naposledy videlvybaviť si (znova vyvolať v mysli): vybavila si nebožtíkovu tvárpomyslieť (si)zmyslieť si (oživiť si v mysli): náhle si pomyslel, zmyslel na detstvozastaráv. spamätať sa: hneď sa spamätala na jej bratazried. rozchopiť sanár. rozpomnúť sa


spomenúť si oživiť si v pamäti, v mysli • zastar.: spomnúť sispomnieť si: na domov si ani nespomenul, nespomnelrozpamätať sarozpomenúť sa: spomenul si, rozpamätal sa, rozpomenul sa na zabudnutú príhodu; Spomeňte si na nás doma!pripomenúť (si)pripamätať (si): zrazu si jasne pripomenula, ako to bolo; pripamätal si rodičov i celú rodinuvybaviť si (znova vyvolať v mysli): živo si vybavil jej tvárpomyslieť sizmyslieť si (oživiť si v mysli): viem, že si už na mňa viac nepomyslíš; nik si už na mňa nezmyslíprísť na dačo (náhodou al. premýšľaním objaviť v mysli, v pamäti): prišiel už na to, kde je chybazastar. pomnúť (Botto, Vansová)pospomínať si (postupne si spomenúť na viac vecí, osôb): pospomínal si na všetky príhodyporozpomínať sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pripomenúť, -nie, -nú (nár. i pripomnúť, -mne, mnú, -mol, zastar. i pripomnieť, -mnie, -mnejú) dok.

1. (komu čo, koho) uviesť na pamäť, oživiť v pamäti, pripamätať: veci, ktoré netešia, keď ti ich niekto pripomenie (Kuk.); Ráztočania pripomli to raz i Sýkorovi. (urb.) Gazda mu so smiechom pripomnel, že ... (Taj.)

2. zried. (komu čo, koho) podobnosťou al. inou súvislosťou vybaviť predstavu niečoho al. niekoho známeho, vyvolať spomienku na niečo, na niekoho: Urdov krk mu pripomenul sliepku s pípcom, ktorej už niet pomoci. (Tat.)

3. (komu čo i bezpredm.) podotknúť, poznamenať, zmieniť sa o niečom, upozorniť na niečo: Matka mu bola pripomenula, aby sa na obed ponáhľal. (Bod.) „Až raz pôjdeš vlakom, dobre pozri na tie mosty,“ pripomenula stará mať. (Janč.);

nedok. pripomínať

|| pripomenúť si (nár. i pripomnúť si, zastar. i pripomnieť si) (koho, čo) vybaviť, oživiť si v pamäti, pripamätať si: Ondrej si ju pripomenul ležiacu v truhle ako polámaný kvet. (Ondr.) Pripomnela si ešte, že má mužove šaty vyčistiť. (Dobš.)


pripomínať, -a, -ajú nedok.

1. (komu čo, koho) privádzať na pamäť, oživovať v pamäti, pripamätúvať: Pripomínal im, že nie sú najnešťastnejší medzi nešťastnými. (Ondr.) Pripomínam vám vašu povinnosť. (Jil.) Prvý mesiac čo hodina žena muža pripomína. (Botto)

2. (čo; komu čo, koho) podobnosťou al. inou súvislosťou vybavovať v niekom predstavu niečoho al. niekoho známeho, vyvolávať v niekom predstavu niečoho al. niekoho známeho, vyvolávať v niekom spomienku na niečo, na niekoho: Jej krok pripomínal vždy cupot srnky. (Fr. Kráľ) Všetko jej na Jankovi (synovi) pripomínalo muža. (Krno)

3. (čo i bezpredm.) poznamenávať, zmieňovať sa o niečom, upozorňovať na niečo: „A bielizeň sme neporátali, čo ide do prania!“ pripomína Mandina. (Kuk.);

opak. pripomínavať, -a, -ajú;

dok. pripomenúť

|| pripomínať si (čo, koho) vybavovať si v pamäti, pripamätúvať si: Pripomínali si časy študentstva. (Tim.);

opak. pripomínavať si: S Emou sme si ho za dlhé roky pripomínavali. (Šolt.);

dok. pripomenúť si

pripomenúť dk
1. čo oživiť niečo v pamäti, spomenúť na niečo: (sused) w znamosty meczy gynymy rosprawkamy prypomenul, gako sa dely chotar hoštinsky a klještinsky (KĽÚČOVÉ 1724)
2. čo (komu) upozorniť na niečo: wass vrad vkazowal, abi ste samy prypomenuly, ze mame farbu w zalohu (B. BYSTRICA 1596); Jano pripomenul, že predessliho času tenže Lauro Telko prosil poctiwe mesto (P. ĽUPČA 1609); w tom testamente na mne nezabudly, než tolyko 25 rymskych mne prypomenuly (PRIBYLINA 18. st) poručili
3. čo poznamenať, podotknúť niečo: odpoved co by obsahowala, tu doložiti bylo by welmi obssjrne, wssak neco maličko toliko pripomeneme (SC 17. st); tracto: krátce, krátkými slowy, lehučce dotknuti, pripomenuti, krátce oznámiti (WU 1750); -mínať ndk
1. k 1: pak-li by (Žaludský) teho niekedy, bud trizliwe aneb w opilstwj, opakowal a pripominal, tedy mestu fl 25 pokutu powynen bude dolu položitj (S. ĽUPČA 1603); wlast geho (sv. Štefana), rodičowe a co by w swem mladem weku činil, w Pisme sw. se nepripomina (SP 1696); (Matej) ohawnie reči mluwil, ktere nechcy ani pripomjnati (PUKANEC 18. st)
2. k 2: Christoff Srnka dluhy niektere prypomynal a wyhledawal, ktere mestu byl požyčel (S. ĽUPČA 1603); Turek nam wždicki pripomina, že chotar winiczni welki mame (PEČENICE 1622); gak dass komu dar ňegaki, zustaness mu mily, wssak daru ňepripominag ňikdy w žadnu chwili (GV 1755); ewangelikom se pripomina, aby guz wedle wydanich rozkazu odprawowaly pohreby (Kur 18. st)
3. k 3: k temu y toto se pripomina, ze tize zetowe otci od dedicztwa prwe widali fl 10 (RUŽOMBEROK 1571)
4. koho upomínať, napomínať niekoho: Pagacz ten statek wyplatyl a geho ziadny s toho nema przypominacz (ŽILINA 1553); pred kterimožto osobamy pro lepssy swedomy on (Martin Seicz) prypominal zase z oswedcžowanym swey kriwdy pana vrednyka, predložiwssy gednostayne pred neho zase zocžy wocžy swu tessku žalobu, kteruž prwe vcžinil (RUŽOMBEROK 1576)


pripomínať p. pripomenúť

pripomenúť_1 pripomenúť pripomenúť_2 pripomenúť

Zvukové nahrávky niektorých slov

pripomenúť: →speex →vorbis
by sa takisto pripomenúť convient de rappeler également
francúzskych novinárov a pripomenul journalistes français et évoque
pán kancelár mi pripomenú dané slovo notre chancelier nous rappelleraient notre parole
pripomenúť, že antidumpingové opatrenia rappeler que des mesures antidumping
pripomenúť, že hospodársky rast rappeler que la croissance économique
pripomenúť, že podľa článku 4 rappeler que, selon l'article 4
pripomenúť, že tieto opatrenia rappeler que ces mesures
tiež pripomenúť, že výdavky également rappeler que les dépenses
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu