Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pripísať -še -šu dok.

1. napísaním, zapísaním pridať, pripojiť: p. do listu pozdrav

2. právne pririeknuť: p. majetok deťom

3. účt. zaznačiť peňaž. sumu: p. úroky; p. k dobru, na ťarchu

4. označiť za pôvodcu, príčinu, prisúdiť, pričítať: p. niekomu vinu za nedostatky

5. venovať, dedikovať: p. knihu manželke

6. dať niečomu istú hodnotu, priložiť, prisúdiť: p-l tomu väčšiu vážnosť, ako bolo treba

● p. niekomu niečo na konto, na vrub označiť za pôvodcu;

nedok. pripisovať

pripisovať -suje -sujú -suj! -soval -sujúc -sujúci -sovaný -sovanie nedok.

pripísať, -še, -šu dok.

1. (čo) k napísanému textu niečo pridať, dodatočne napísať (slovo, vetu, odsek, kapitolu ap.): Nikdy nezabudla pripísať pod svoje meno, že pozdravuje i mládenca. (Ondr.)

2. (komu, čomu čo) pririeknuť, prisúdiť, privlastniť; vyhlásiť niekoho al. niečo za pôvodcu, príčinu niečoho: Dane vbehali dosť riadne, čo pripísať načim lanskej výdatnejšej úrode. (Hviezd.)

3. (čo komu) zaznamenať nejakú peňažnú sumu v prospech al. na ťarchu niekoho: p. niekomu niečo k dobru, ako dlh; Pripíš trovu na dvere. (Zgur.); pren. Všetku škodu a nešťastie pripíšte si len sebe na vrub (Fel.) sami ste si zavinili;

nedok. pripisovať, -uje, -ujú

pripísať, čes pripsať dk
1. čo k čomu, do čoho napísaním, zapísaním pridať, pripojiť niečo: (Fogaš Hanes) kterj tu luku bude cuzit, musi mu k te sume pripisat petnac zlatich (s. l. 1669); tamže len pripiss (čo sa vypilo) nebože k dolewku meskimu anebože mezy droždie (KRUPINA 1671); k zwissedoloženeg summe zlatich petadwacat mne pripisaly (FOLKUŠOVÁ 1695); prespolni mistre, kteri se prigmu a pripissu do tehoto czechu, budu powinny zložity pul taxi urideneg (CA 1764)
2. čo komu dať niečo do vlastníctva, do právomoci niekoho, pririeknuť niekomu niečo: gest vecz vedoma, ze od Pana Boha takovato vecz gest przipsana vrchnosthi (H. JASENO 1590 E); nikdy predtym nebylo, aby ius terragii urečitemu panstvi prinaležalo, a to slavna stolice zhledem na naše všecko panstvu pripisala (V. ŠARIŠ 1773 LP)
3. čo čomu, komu označiť niekoho, niečo za príčinu, pôvodcu niečoho, pričítať, prisúdiť niečo niekomu: mogemu neprihodnemu horlenj to pripisaly a mogj nasledownjcy bily (WO 1670); onen syn ku ssibenicy wedeny otci swemu potupneg smrti pričinu pripisal (Káz 1781); mé vislobozeňí jemu (Renému) musím pripísať (BR 1785)
4. čo komu venovať, dedikovať niekomu niečo: krali gest pripsana kniha (LD 18. st); pripisovať ndk
1. k 1: že mi tehda (Ján Jób) menteku a ynssie wecy sprawil, to wssetko na predmenowanu summu fl 400 pripisuge (LIPTOV 1603); czo učyni čtyryatrycet zlatich, ktere se prypisugj wsseckj na zwrchupsane zeme (PRÍBOVCE 1652); takowe penize nebudu se ku capitalu prypisowati (ABRAMOVÁ 1718); zeby se to ssetko do obligatora tohoto pripisowalo a znacilo (KRUPINA 1734)
2. k 2: Katrena Sselerka nema sobe wycz zadneho dedycztwy prypysowat any potomkom swym (P. ĽUPČA 1578) si nárokovať; ze sa my vffame nyekterej czastkj z domu, kteryss prypjsugete k wassey moczy (ILAVA 1594); nema any cechmistr w kupowany a w prodawany swich obzwlastny predek a slobodu sobe pripisowaty (CA 1674) nárokovať si prednosť; to se wssecko pripisuge do užitku geho (GŠ 1758); petnast zlatjch za opatrowanj sweho testa a meho otce sobe pripisuge a vendicuge (MARTIN 18. st) nárokuje si
3. k 3: gestlyže sskodu neaku ten dobrj wass messtenin nebo kterikolwek wezme, nech ne mne, ness gemu se pripisuge (T. JASTRABIE 1598); ona w tegto wecj nemuže geg raddu datj, nebo prawdj, kdi bi te dobyl, mne bi si to pripisowala (ŠTÍTNIK 1697); prečuože techdy Pan Buch ten Adamow hrich wsseckim pripisuge (MS 1758); (Beniačova žena) kasslu wssecku swogu nemoc pripisowala (L. MIKULÁŠ 1760)
4. k 4: (knižku) Wassy Milosti připisugeme a dedykugeme (BK 1612); cožkolwek gsem a mam, wssecke dari dussy, tela meho tebe, Bohu memu, pripisugem (BD 1768)
5. za čo pokladať, považovať za niečo: hrjchy predzrizených v Boha se nepripisugj za hrjch (SPa 1716)

pripisovať p. pripísať