pripútať -a dok.
1. pripevniť putami, priviazať, priputnať: p. zajatca k stĺpu; p-te sa! (v lietadle)
2. kniž. pridržať natrvalo na istom mieste, v blízkosti niekoho, vo vzťahu k niekomu: byť p-ný k pôde, k domovu; žena ho p-la k sebe; p. niečiu pozornosť získať;
nedok. pripútavať -a
pripútavať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok.
pripútavať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.
pripútavať p. pútať 1, 2
pútať 1. kniž. niečím nevšedným, zaujímavým a pod. vzbudzovať zvýšenú pozornosť, záujem • priťahovať • upútavať • pripútavať: exponát púta, priťahuje, upútava všetkých návštevníkov • zaujímať • interesovať: obzerá sa v cudzom prostredí, všetko ho zaujíma, interesuje • fascinovať • uchvacovať (silno pôsobiť na zmysly): fascinujúci, uchvacujúci pohľad na more • očarúvať • oslňovať • kniž. okúzľovať (v dotyku s niečím príjemným, krásnym): žena ich očarúvala stále viac; krása hôr všetkých oslňuje, okúzľuje • subšt. rajcovať (dráždiť zmysly, predstavivosť) • lákať • vábiť • strhávať: láka, vábi, strháva ma myšlienka odísť do cudziny
2. kniž. na základe citu, spoločných zväzkov, zážitkov a pod. uvádzať do tesného vzťahu • kniž. spútavať • viazať • zväzovať • spájať: púta, viaže ho k domovu láska; pútaný, spútavaný horúcim citom k žene odišiel z domu; zväzuje, spája nás so susedmi úprimné priateľstvo • pripútavať: nič ma k domu už nepripútava • tiahnuť: cit ho tiahne k rodine
viazať 1. uzlom spájať • zaväzovať • zväzovať: viazala, zväzovala konce šatky; viazal kravatu, mašľu • kosíliť: kosílil roztrhnutý povrázok • zauzľovať • zried. uzliť
2. omotávaním al. ináč pevne spájať • zaväzovať • zväzovať • sťahovať: viazali, zväzovali obilie do snopov; sťahovali drevo do zväzkov • šnurovať (navliekaním šnúrok): viazal, šnuroval si topánky • hovor. zastar. gurtovať
3. pevne pripájať k niečomu • priväzovať • pripútavať: viazali, priväzovali vinič; zajatcov priväzovali, pripútavali k stĺpu
4. obmedzovať v konaní • zaväzovať • zväzovať: viaže ho prísaha • kniž.: spútavať • sputnávať: spútava ho termín dokončenia, daný sľub
5. p. pútať 2
pripútať, -a, -ajú dok.
1. (koho, čo) pripevniť putami, reťazou, povrazom ap., priviazať, priputnať: praniere, ku ktorým nešťastníci boli železnými obručami za hrdlo pripútaní (Jégé); hrubý povraz, ktorým je parník pripútaný k brehu (Vlč.);
2. (koho, čo na čo, k čomu, ku komu) pridržať natrvalo na nejakom mieste, v blízkosti niekoho, urobiť závislým od niekoho, od niečoho, priputnať, upútať: byť pripútaný (chorobou) na posteľ; byť pripútaný k hrude, k pôde, k pánovi; Pripútal k sebe veselú spoločnosť. (Jes.)
● p. pozornosť niekoho k niečomu, na niečo upútať, sústrediť;
nedok. pripútavať, -a, -ajú
|| pripútať sa
1. pripevniť sa putami, reťazou, povrazom ap., priviazať sa, priputnať sa: Pri vzostupe a zostupe lietadla treba sa pripútať.
2. (ku komu, k čomu) primknúť sa: Musel sa pripútať k žene, ktorú neľúbi. (Král.); p. sa k sovietskej literatúre (Mráz);
nedok. pripútavať sa, -a, -ajú