pripísať -še -šu dok.
1. napísaním, zapísaním pridať, pripojiť: p. do listu pozdrav
2. právne pririeknuť: p. majetok deťom
3. účt. zaznačiť peňaž. sumu: p. úroky; p. k dobru, na ťarchu
4. označiť za pôvodcu, príčinu, prisúdiť, pričítať: p. niekomu vinu za nedostatky
5. venovať, dedikovať: p. knihu manželke
6. dať niečomu istú hodnotu, priložiť, prisúdiť: p-l tomu väčšiu vážnosť, ako bolo treba
● p. niekomu niečo na konto, na vrub označiť za pôvodcu;
nedok. pripisovať
pripísať -píše -píšu pripíš! -písal -píšuc -písaný -písanie dok.
pripísať 1. označiť za pôvodcu, príčinu niekoho • pričítať • pripočítať • prisúdiť: všetku vinu pripísali, pričítali, prisúdili ošetrovateľovi; zásluhy napokon pripíšu, prisúdia iba predsedovi • privlastniť: všetky neúspechy privlastnil iným • nedok.: prikladať • podkladať: význam prikladať inému; podkladáte nám zlé úmysly • kniž. imputovať: Čo nám to chcete imputovať?
2. právne prideliť, dať nárok na niečo • pririeknuť: majetok pripísať, pririeknuť deťom; súd pririekol pozemok sestre • prisúdiť (prideliť súdnym rozhodnutím): domu prisúdili vysokú cenu • prirátať • priznať (dať niekomu právo, nárok na niečo): prirátať, priznať niečo niekomu k dobru; priznali mu náhradu za utrpenú škodu • venovať • dedikovať (obyč. literárne dielo na znak úcty, lásky): autor pripísal, venoval, dedikoval svoje dielo rodičom
3. pridať písaný dodatok • dopísať: pripísať, dopísať do listu prosbu
prisúdiť 1. súdnym rozhodnutím dať (ako vlastníctvo, ako povinnosť a pod.), právne prideliť • priznať: dedičovi nárok neprisúdili, nepriznali; prisúdiť, priznať obžalovanému zníženie trestu • pririeknuť: medzinárodný súd napokon pririekol územie protivníkovi • pripísať • pričítať: celý majetok pripísal synovcovi; všetku vinu pripísal, pričítal nedorozumeniu • prirátať: prirátať niečo niekomu k dobru
2. dať ako úlohu, povinnosť • prideliť • uložiť: prisúdiť, uložiť, prideliť niekomu úlohu pozorovateľa • kniž. imputovať (neprávom, nespravodlivo niečo niekomu prisúdiť)
priznať 1. pravdivo vyjaviť niečo o sebe (obyč. niečo negatívne), nezatajiť, nezaprieť • priznať si: priznať (si) prehru, omyl, neúspech • uznať (prijať ako pravdivé, pripustiť po istom zdráhaní): uznal, že nepostupoval správne • kniž. doznať: doznať svoju vinu • priznať sa (potvrdiť svoju účasť na niečom, čo sa obyč. hodnotí ako prečin, vina): priznal sa ku krádeži • vyznať sa: úprimne sa vyznal zo svojej viny, priznal si svoju vinu; vyznať sa zo svojich citov, priznať svoje city • expr. vyspovedať sa: zo všetkého sa mi vyspovedala • prezradiť • vyzradiť (niečo tajné): nechce prezradiť, vyzradiť, čo ho trápi • zveriť sa (s niečím) • zveriť (niekomu niečo) (dôverne povedať): zveriť sa niekomu so svojím previnením, zveriť niekomu svoje hrozné tajomstvo • práv. deklarovať (priznať právne významnú skutočnosť)
2. právne, súdne prideliť • prisúdiť: dedičstvo mi priznali, prisúdili celé • pririeknuť • pripísať: zabraté územie im nechceli naspäť pririeknuť; majetok pripísať, pririeknuť deťom
venovať 1. dať na znak úcty • kniž. dedikovať: autor venoval, dedikoval knihu svojej žene • pripísať: dielo pripísal matke
2. dať k dispozícii (v prospech niečoho) • poskytnúť • vynaložiť: venoval, poskytol mu pomoc; vynaložiť veľa času na štúdium • zasvätiť • obetovať (venovať veľa času niekomu, niečomu): zasvätil život vede; obetovala všetok čas deťom • hovor.: oferovať • reskírovať • kniž. zastar. obecať: oferoval, obecal mu celý majetok; reskíroval veľa peňazí na dovolenku • vložiť: vložil svoj um do literatúry
3. p. obdarovať, darovať
zvaliť 1. silou, prudkým nárazom spôsobiť pád niekoho, niečoho • zraziť • povaliť: zvaliť, povaliť chlapa na chrbát; zvaliť strom; zrazil psa na zem • zhodiť • strhnúť • sotiť: zhodil, sotil dieťa do bazéna; strhol ženu k sebe • prevrhnúť • prevaliť • prevrátiť • expr. prekotiť (niečo stojace): prevrhnúť, prevaliť vázu; prevrhol, prevrátil stôl • zváľať • pováľať • vyváľať • povyvaľovať • pozhadzovať (viacero vecí al. postupne): búrka zváľala, pováľala borovice
2. nárazom, silou zmeniť na trosky, silou zničiť • zrútiť • zboriť: lavína zvalila, zrútila, zborila dom • zváľať • zrúcať • zbúrať (nárazmi, váľaním, rúcaním, búraním): celú štvrť zváľali, zrúcali; zbúraná chalupa • vyvaliť (tlakom vytrhnúť zo základov) • rozvaliť • rozváľať • rozbúrať • rozrúcať • zdemolovať: rozváľané, zdemolované altánky; kolibu rozbúrali, rozrúcali • strhnúť: starú prístavbu dali strhnúť • pováľať • porúcať (postupne)
p. aj zvrhnúť
3. označiť niekoho za pôvodcu, príčinu niečoho • prisúdiť • pripísať • pričítať (komu čo): vinu zvalili na nás; krádež prisúdiť, pripísať, pričítať maloletému • fraz. expr. prišiť za golier: neúspech chcú zvaliť na mňa, mne ho chcú prišiť za golier • zviesť: všetko zviedli na iných • expr. potisnúť: rád potisol vinu na druhých • presunúť: zodpovednosť presunie na podriadených
pripísať, -še, -šu dok.
1. (čo) k napísanému textu niečo pridať, dodatočne napísať (slovo, vetu, odsek, kapitolu ap.): Nikdy nezabudla pripísať pod svoje meno, že pozdravuje i mládenca. (Ondr.)
2. (komu, čomu čo) pririeknuť, prisúdiť, privlastniť; vyhlásiť niekoho al. niečo za pôvodcu, príčinu niečoho: Dane vbehali dosť riadne, čo pripísať načim lanskej výdatnejšej úrode. (Hviezd.)
3. (čo komu) zaznamenať nejakú peňažnú sumu v prospech al. na ťarchu niekoho: p. niekomu niečo k dobru, ako dlh; Pripíš trovu na dvere. (Zgur.); pren. Všetku škodu a nešťastie pripíšte si len sebe na vrub (Fel.) sami ste si zavinili;
nedok. pripisovať, -uje, -ujú
pripísať, čes pripsať dk 1. čo k čomu, do čoho napísaním, zapísaním pridať, pripojiť niečo: (Fogaš Hanes) kterj tu luku bude cuzit, musi mu k te sume pripisat petnac zlatich (s. l. 1669); tamže len pripiss (čo sa vypilo) nebože k dolewku meskimu anebože mezy droždie (KRUPINA 1671); k zwissedoloženeg summe zlatich petadwacat mne pripisaly (FOLKUŠOVÁ 1695); prespolni mistre, kteri se prigmu a pripissu do tehoto czechu, budu powinny zložity pul taxi urideneg (CA 1764) 2. čo komu dať niečo do vlastníctva, do právomoci niekoho, pririeknuť niekomu niečo: gest vecz vedoma, ze od Pana Boha takovato vecz gest przipsana vrchnosthi (H. JASENO 1590 E); nikdy predtym nebylo, aby ius terragii urečitemu panstvi prinaležalo, a to slavna stolice zhledem na naše všecko panstvu pripisala (V. ŠARIŠ 1773 LP) 3. čo čomu, komu označiť niekoho, niečo za príčinu, pôvodcu niečoho, pričítať, prisúdiť niečo niekomu: mogemu neprihodnemu horlenj to pripisaly a mogj nasledownjcy bily (WO 1670); onen syn ku ssibenicy wedeny otci swemu potupneg smrti pričinu pripisal (Káz 1781); mé vislobozeňí jemu (Renému) musím pripísať (BR 1785) 4. čo komu venovať, dedikovať niekomu niečo: krali gest pripsana kniha (LD 18. st); pripisovať ndk 1. k 1: že mi tehda (Ján Jób) menteku a ynssie wecy sprawil, to wssetko na predmenowanu summu fl 400 pripisuge (LIPTOV 1603); czo učyni čtyryatrycet zlatich, ktere se prypisugj wsseckj na zwrchupsane zeme (PRÍBOVCE 1652); takowe penize nebudu se ku capitalu prypisowati (ABRAMOVÁ 1718); zeby se to ssetko do obligatora tohoto pripisowalo a znacilo (KRUPINA 1734) 2. k 2: Katrena Sselerka nema sobe wycz zadneho dedycztwy prypysowat any potomkom swym (P. ĽUPČA 1578) si nárokovať; ze sa my vffame nyekterej czastkj z domu, kteryss prypjsugete k wassey moczy (ILAVA 1594); nema any cechmistr w kupowany a w prodawany swich obzwlastny predek a slobodu sobe pripisowaty (CA 1674) nárokovať si prednosť; to se wssecko pripisuge do užitku geho (GŠ 1758); petnast zlatjch za opatrowanj sweho testa a meho otce sobe pripisuge a vendicuge (MARTIN 18. st) nárokuje si 3. k 3: gestlyže sskodu neaku ten dobrj wass messtenin nebo kterikolwek wezme, nech ne mne, ness gemu se pripisuge (T. JASTRABIE 1598); ona w tegto wecj nemuže geg raddu datj, nebo prawdj, kdi bi te dobyl, mne bi si to pripisowala (ŠTÍTNIK 1697); prečuože techdy Pan Buch ten Adamow hrich wsseckim pripisuge (MS 1758); (Beniačova žena) kasslu wssecku swogu nemoc pripisowala (L. MIKULÁŠ 1760) 4. k 4: (knižku) Wassy Milosti připisugeme a dedykugeme (BK 1612); cožkolwek gsem a mam, wssecke dari dussy, tela meho tebe, Bohu memu, pripisugem (BD 1768) 5. za čo pokladať, považovať za niečo: hrjchy predzrizených v Boha se nepripisugj za hrjch (SPa 1716)
pripisovať p. pripísať
pripsať p. pripísať