Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

pripísať -še -šu dok.

1. napísaním, zapísaním pridať, pripojiť: p. do listu pozdrav

2. právne pririeknuť: p. majetok deťom

3. účt. zaznačiť peňaž. sumu: p. úroky; p. k dobru, na ťarchu

4. označiť za pôvodcu, príčinu, prisúdiť, pričítať: p. niekomu vinu za nedostatky

5. venovať, dedikovať: p. knihu manželke

6. dať niečomu istú hodnotu, priložiť, prisúdiť: p-l tomu väčšiu vážnosť, ako bolo treba

p. niekomu niečo na konto, na vrub označiť za pôvodcu;

nedok. pripisovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pripísať ‑še ‑šu ‑sal dok.

pripísať -píše -píšu pripíš! -písal -píšuc -písaný -písanie dok.

pripísať 1. označiť za pôvodcu, príčinu niekoho • pričítaťpripočítaťprisúdiť: všetku vinu pripísali, pričítali, prisúdili ošetrovateľovi; zásluhy napokon pripíšu, prisúdia iba predsedoviprivlastniť: všetky neúspechy privlastnil inýmnedok.: prikladaťpodkladať: význam prikladať inému; podkladáte nám zlé úmyslykniž. imputovať: Čo nám to chcete imputovať?

2. právne prideliť, dať nárok na niečo • pririeknuť: majetok pripísať, pririeknuť deťom; súd pririekol pozemok sestreprisúdiť (prideliť súdnym rozhodnutím): domu prisúdili vysokú cenuprirátaťpriznať (dať niekomu právo, nárok na niečo): prirátať, priznať niečo niekomu k dobru; priznali mu náhradu za utrpenú škoduvenovaťdedikovať (obyč. literárne dielo na znak úcty, lásky): autor pripísal, venoval, dedikoval svoje dielo rodičom

3. pridať písaný dodatok • dopísať: pripísať, dopísať do listu prosbu


prisúdiť 1. súdnym rozhodnutím dať (ako vlastníctvo, ako povinnosť a pod.), právne prideliť • priznať: dedičovi nárok neprisúdili, nepriznali; prisúdiť, priznať obžalovanému zníženie trestupririeknuť: medzinárodný súd napokon pririekol územie protivníkovipripísaťpričítať: celý majetok pripísal synovcovi; všetku vinu pripísal, pričítal nedorozumeniuprirátať: prirátať niečo niekomu k dobru

2. dať ako úlohu, povinnosť • prideliťuložiť: prisúdiť, uložiť, prideliť niekomu úlohu pozorovateľakniž. imputovať (neprávom, nespravodlivo niečo niekomu prisúdiť)


priznať 1. pravdivo vyjaviť niečo o sebe (obyč. niečo negatívne), nezatajiť, nezaprieť • priznať si: priznať (si) prehru, omyl, neúspechuznať (prijať ako pravdivé, pripustiť po istom zdráhaní): uznal, že nepostupoval správnekniž. doznať: doznať svoju vinupriznať sa (potvrdiť svoju účasť na niečom, čo sa obyč. hodnotí ako prečin, vina): priznal sa ku krádeživyznať sa: úprimne sa vyznal zo svojej viny, priznal si svoju vinu; vyznať sa zo svojich citov, priznať svoje cityexpr. vyspovedať sa: zo všetkého sa mi vyspovedalaprezradiťvyzradiť (niečo tajné): nechce prezradiť, vyzradiť, čo ho trápizveriť sa (s niečím) • zveriť (niekomu niečo) (dôverne povedať): zveriť sa niekomu so svojím previnením, zveriť niekomu svoje hrozné tajomstvopráv. deklarovať (priznať právne významnú skutočnosť)

2. právne, súdne prideliť • prisúdiť: dedičstvo mi priznali, prisúdili celépririeknuťpripísať: zabraté územie im nechceli naspäť pririeknuť; majetok pripísať, pririeknuť deťom


venovať 1. dať na znak úcty • kniž. dedikovať: autor venoval, dedikoval knihu svojej ženepripísať: dielo pripísal matke

2. dať k dispozícii (v prospech niečoho) • poskytnúťvynaložiť: venoval, poskytol mu pomoc; vynaložiť veľa času na štúdiumzasvätiťobetovať (venovať veľa času niekomu, niečomu): zasvätil život vede; obetovala všetok čas deťomhovor.: oferovaťreskírovaťkniž. zastar. obecať: oferoval, obecal mu celý majetok; reskíroval veľa peňazí na dovolenkuvložiť: vložil svoj um do literatúry

3. p. obdarovať, darovať


zvaliť 1. silou, prudkým nárazom spôsobiť pád niekoho, niečoho • zraziťpovaliť: zvaliť, povaliť chlapa na chrbát; zvaliť strom; zrazil psa na zemzhodiťstrhnúťsotiť: zhodil, sotil dieťa do bazéna; strhol ženu k sebeprevrhnúťprevaliťprevrátiťexpr. prekotiť (niečo stojace): prevrhnúť, prevaliť vázu; prevrhol, prevrátil stôlzváľaťpováľaťvyváľaťpovyvaľovaťpozhadzovať (viacero vecí al. postupne): búrka zváľala, pováľala borovice

2. nárazom, silou zmeniť na trosky, silou zničiť • zrútiťzboriť: lavína zvalila, zrútila, zborila domzváľaťzrúcaťzbúrať (nárazmi, váľaním, rúcaním, búraním): celú štvrť zváľali, zrúcali; zbúraná chalupavyvaliť (tlakom vytrhnúť zo základov) • rozvaliťrozváľaťrozbúraťrozrúcaťzdemolovať: rozváľané, zdemolované altánky; kolibu rozbúrali, rozrúcalistrhnúť: starú prístavbu dali strhnúťpováľaťporúcať (postupne)

p. aj zvrhnúť

3. označiť niekoho za pôvodcu, príčinu niečoho • prisúdiťpripísaťpričítať (komu čo): vinu zvalili na nás; krádež prisúdiť, pripísať, pričítať maloletémufraz. expr. prišiť za golier: neúspech chcú zvaliť na mňa, mne ho chcú prišiť za golierzviesť: všetko zviedli na inýchexpr. potisnúť: rád potisol vinu na druhýchpresunúť: zodpovednosť presunie na podriadených

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pripísať, -še, -šu dok.

1. (čo) k napísanému textu niečo pridať, dodatočne napísať (slovo, vetu, odsek, kapitolu ap.): Nikdy nezabudla pripísať pod svoje meno, že pozdravuje i mládenca. (Ondr.)

2. (komu, čomu čo) pririeknuť, prisúdiť, privlastniť; vyhlásiť niekoho al. niečo za pôvodcu, príčinu niečoho: Dane vbehali dosť riadne, čo pripísať načim lanskej výdatnejšej úrode. (Hviezd.)

3. (čo komu) zaznamenať nejakú peňažnú sumu v prospech al. na ťarchu niekoho: p. niekomu niečo k dobru, ako dlh; Pripíš trovu na dvere. (Zgur.); pren. Všetku škodu a nešťastie pripíšte si len sebe na vrub (Fel.) sami ste si zavinili;

nedok. pripisovať, -uje, -ujú

pripísať, čes pripsať dk
1. čo k čomu, do čoho napísaním, zapísaním pridať, pripojiť niečo: (Fogaš Hanes) kterj tu luku bude cuzit, musi mu k te sume pripisat petnac zlatich (s. l. 1669); tamže len pripiss (čo sa vypilo) nebože k dolewku meskimu anebože mezy droždie (KRUPINA 1671); k zwissedoloženeg summe zlatich petadwacat mne pripisaly (FOLKUŠOVÁ 1695); prespolni mistre, kteri se prigmu a pripissu do tehoto czechu, budu powinny zložity pul taxi urideneg (CA 1764)
2. čo komu dať niečo do vlastníctva, do právomoci niekoho, pririeknuť niekomu niečo: gest vecz vedoma, ze od Pana Boha takovato vecz gest przipsana vrchnosthi (H. JASENO 1590 E); nikdy predtym nebylo, aby ius terragii urečitemu panstvi prinaležalo, a to slavna stolice zhledem na naše všecko panstvu pripisala (V. ŠARIŠ 1773 LP)
3. čo čomu, komu označiť niekoho, niečo za príčinu, pôvodcu niečoho, pričítať, prisúdiť niečo niekomu: mogemu neprihodnemu horlenj to pripisaly a mogj nasledownjcy bily (WO 1670); onen syn ku ssibenicy wedeny otci swemu potupneg smrti pričinu pripisal (Káz 1781); mé vislobozeňí jemu (Renému) musím pripísať (BR 1785)
4. čo komu venovať, dedikovať niekomu niečo: krali gest pripsana kniha (LD 18. st); pripisovať ndk
1. k 1: že mi tehda (Ján Jób) menteku a ynssie wecy sprawil, to wssetko na predmenowanu summu fl 400 pripisuge (LIPTOV 1603); czo učyni čtyryatrycet zlatich, ktere se prypisugj wsseckj na zwrchupsane zeme (PRÍBOVCE 1652); takowe penize nebudu se ku capitalu prypisowati (ABRAMOVÁ 1718); zeby se to ssetko do obligatora tohoto pripisowalo a znacilo (KRUPINA 1734)
2. k 2: Katrena Sselerka nema sobe wycz zadneho dedycztwy prypysowat any potomkom swym (P. ĽUPČA 1578) si nárokovať; ze sa my vffame nyekterej czastkj z domu, kteryss prypjsugete k wassey moczy (ILAVA 1594); nema any cechmistr w kupowany a w prodawany swich obzwlastny predek a slobodu sobe pripisowaty (CA 1674) nárokovať si prednosť; to se wssecko pripisuge do užitku geho (GŠ 1758); petnast zlatjch za opatrowanj sweho testa a meho otce sobe pripisuge a vendicuge (MARTIN 18. st) nárokuje si
3. k 3: gestlyže sskodu neaku ten dobrj wass messtenin nebo kterikolwek wezme, nech ne mne, ness gemu se pripisuge (T. JASTRABIE 1598); ona w tegto wecj nemuže geg raddu datj, nebo prawdj, kdi bi te dobyl, mne bi si to pripisowala (ŠTÍTNIK 1697); prečuože techdy Pan Buch ten Adamow hrich wsseckim pripisuge (MS 1758); (Beniačova žena) kasslu wssecku swogu nemoc pripisowala (L. MIKULÁŠ 1760)
4. k 4: (knižku) Wassy Milosti připisugeme a dedykugeme (BK 1612); cožkolwek gsem a mam, wssecke dari dussy, tela meho tebe, Bohu memu, pripisugem (BD 1768)
5. za čo pokladať, považovať za niečo: hrjchy predzrizených v Boha se nepripisugj za hrjch (SPa 1716)


pripisovať p. pripísať


pripsať p. pripísať

Zvukové nahrávky niektorých slov

pripísať: →speex →vorbis
by sa mohla pripísať pourrait être imputée à
ktoré možno pripísať ich pôvodu imputables à leur origine
pripísať aspoň desať vrážd attribue au moins dix meurtres
pripísať najmä jeho pôvodu surtout imputables à son origine
pripísať tieto dve príhody attribuer ces deux incidents
rozpočtového roku a pripísať l'exercice et crédités
suma sa môže pripísať montant peut être imputé

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu