prinútiť -i dok. násilím, mocou, nátlakom spôsobiť, aby niekto niečo urobil, donútiť: p-l ho odísť, aby odišiel; urobil to z p-enia; p-l sa vypočuť ho;
nedok. prinucovať
prinucovať -cuje -cujú -cuj! -coval -cujúc -cujúci -covaný -covanie nedok.
nabádať dávať podnet, popud na nejakú činnosť • pobádať: nabádal mladých na opatrnosť; pobádal žiakov do učenia • ponúkať • núkať: ponúkala, núkala hostí sadnúť si • podnecovať (niečo): podnecoval vzburu • povzbudzovať (zároveň dodávať odvahu): povzbudzoval ho, aby vydržal do konca • vyvolávať • prebúdzať • vzbudzovať (zároveň spôsobovať vznik niečoho): otec prebúdzal v deťoch lásku k národu • nutkať • kniž. pudiť (obyč. o pocitoch): čosi ho nutkalo, pudilo odísť • našepkávať • šepkať • nahovárať (nabádať na nejakú novú činnosť): čosi mu našepkávalo, šepkalo, aby prestal piť; nahovárali ho, aby prijal funkciu • navádzať • lákať • vábiť (zároveň presviedčať): navádzal ho na krádež; vábil ho na výlet • vyzývať (dôrazne nabádať): vyzýval ho, aby prehovoril • hovor.: ťahať • priťahovať: ťahal, priťahoval kolegu k robote • mať • viesť (zároveň ukazovať smer): mali, viedli nás k tomu, aby sme nikomu neubližovali • poháňať • naháňať • hnať • náhliť • súriť (nabádať na intenzívnejšiu, rýchlejšiu činnosť): musel syna naháňať, hnať do učenia; poďte už, súri otec • expr.: badúriť • duriť: duril všetkých do práce • nútiť • donucovať • prinucovať (nabádať príkazom): nútil syna študovať
nútiť 1. naliehavo al. násilím privádzať k činnosti • prinucovať • donucovať • pripierať • siliť: nútili, pripierali syna do učenia; často ho prinucovala umývať riad • nanucovať • kniž. oktrojovať: nanucovali, oktrojovali im spôsob výroby • poháňať • tisnúť • potískať: treba ho do všetkého tisnúť • hovor. tlačiť • expr. hnať • kniž. pudiť: tlačil ho, aby povedal pravdu; čosi ho pudilo odísť • naliehať (zároveň žiadať): naliehal na priateľa, aby mu pomohol • pobádať • nutkať • povzbudzovať • podnecovať • viesť (nútiť v malej miere): pobádal kolektív do roboty; k výskumu ho viedla túžba po poznaní • nabádať • vyzývať • ponúkať (vyzývať bez násilia): nabádali ho na opatrnosť; ponúkal, vyzýval priateľa do reči
2. p. dráždiť 2
prinucovať p. prinútiť
prinútiť, -i, -ia dok. (koho, čo k čomu, na čo, do čoho, s neurč., so spoj. aby) pohnúť niekoho (niečo), aby niečo vykonal (obyč. proti svojej vôli), donútiť: K láske neprinútiš Aničku ani hrozbou ani prosbou. (Urbk.); p. nepriateľa na ústup; Hrdých mešťanov prinútia zaplatiť i mýto. (Škult.) Prinúti osud, aby jej bol prajný. (Jégé) Veľká bieda ho predsa prinútila, že zazvonil i na zamrežovanej bráne nábytkovej továrne. (Ondr.) To nebolo naschvál, ale z prinútenia. (Kuk.);
nedok. prinucovať, -uje, -ujú
|| prinútiť sa (s neurč. i do čoho) premôcť nevôľu, nechuť do niečoho; proti svojej vôli, nasilu sa donútiť urobiť niečo: Násilím sa prinútila vstať, ale hlava sa jej zakrútila, nohy podlomili. (Min.) Prinútila sa do úsmevu. (vaj.)
prinútiť dk koho k čomu, na čo nátlakom spôsobiť, aby niekto niečo urobil, donútiť niekoho: prosym, žebi mne Wasse Oppatrenost s teho dluznika račili dost učinit a geho k tomu prinutit, abi mne zaplatil (SIELNICA 1574); welmy welika vskost gich niekdy na to prinuty, ze wice wezmu (HOLÍČ 1611); Zaborszky Daniel powraz na Pučkowich sanach pretal a geho brwna dolu zwalati prinutil (ZÁBORIE 1732); prosim, aby oznamenich panuw exactoruw ku predanj doloženeho prieloha prynutity račil (KRUPINA 1738); facere alicui necessitatem: ňekoho na ňečo prinútiti (KS 1763); prinucovať, prinúcať ndk: adigo: prinucugem (VT 1648); (matka) prinuczala sestru geho, odbiwati ten grunt (ŽIAR n. H. 1699); wčil pohanú prinucugess, aby po židówsky žili (KB 1756); urgeo: nútjm, prinucugem; adigo arbitrum: prinúcám (KS 1763)