Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

priniesť -nesie -nesú dok.doniesť (význ. 1 – 4): p. nákup, p. si knihu; p. dobrú správu, odkaz; práca p-la radosť; p. niekoho o peniaze

p. obeť niekomu obetovať sa; p. do poriadku usporiadať

hovoriť, čo slina na jazyk p-ie tárať; p. niekoho do hrobu spôsobiť niekomu smrť; p. niekoho na žobrácku palicu, na mizinu, navnivoč ožobráčiť; p. (dieťa) na svet porodiť;

nedok. prinášať -a donášať (význ. 1)

// priniesť si doniesť si: z domu si p-l zlozvyk

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
priniesť ‑nesie ‑nesú ‑niesol dok.; priniesť si

priniesť -nesie -nesú prines! -niesol -niesla -nesúc -nesený -nesenie dok.


priniesť si -nesie si -nesú si prines si! -niesol si -niesla si -nesúc si -nesený -nesenie si dok.

-esť/114508±5 23.06: verbá inf. dok. 39588 priniesť/6039 uviesť/5955 priviesť/3071 zaviesť/3024 preniesť/2049 odviesť/1556 uniesť/1378 najesť/1323 zniesť/1315 odniesť/1295 zjesť/1239 vyviesť/1020 predviesť/973 previesť/951 doviesť/926 vyniesť/826 zviesť/817 doniesť/800 vniesť/794 (42/4237)

-sť/1228995±260 3.32: verbá inf. dok. 134920 náj/26860 prí/17922 odí/13157 prej/8954 prinie/6039 uvie/5955 vyj/4659 uj/4442 dôj/3734 privie/3071 zavie/3024 záj/2924 voj/2275 (107/31904)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

doniesť 1. nesením dopraviť niekam • priniesť: doniesli, priniesli poštuvniesť (doniesť dnu): vniesť stôl do izbyrozniesť (na rozličné miesta): rozniesť hosťom raňajkyexpr.: dovliecťprivliecťvovliecť (doniesť s námahou): dovliekli, vovliekli drevo do dvorahovor. došikovať: došikovali nám z pošty balíkexpr.: doprataťdotrepaťpritrepaťdoteperiťdoterigaťdoteružiťdošutrovať (s námahou; niečo ťažké): doteperil ťažký batohpodonášaťpoprinášaťexpr. dovláčiť (postupne, viac vecí): deti podonášali, dovláčili kadejaké rárohydoviať (doniesť vetrom): vietor dovial vôňu

2. prísť s nejakou informáciou • priniesť: doniesli, priniesli dobrú správupridaťvniesť (doniesť niečo nové): pridal, vniesol do prejavu zaujímavé postrehyuverejniť (doniesť v tlači): denníky uverejnili výsledky volieb

3. p. spôsobiť, priniesť 3 4. p. pripraviť 3, priniesť 4


dopraviť 1. premiestniť niečo dopravným prostriedkom niekam • prepraviť: tovar dopravili, prepravili leteckydoviezťpriviezť: doviezť, priviezť chorých do nemocnicedodať: suroviny dodali v stanovenej lehotedoručiť: balík doručili včasdistribuovať (na viacero miest): distribuovať materiál do skladovdoplaviť (plavením): doplaviť drevo na určené miesto

2. premiestniť niečo na iné miesto • doniesťpriniesť: dopravil, doniesol mi kufredotisnúťdotlačiť (tlačením): dotisol skriňu do bytudotiahnuť (ťahaním): dotiahnuť sane pred domdováľaťdovaliťdogúľať (váľaním): dováľali, dogúľali sudy k bránedovliecť (vlečením) • zvliecť (dopraviť vlečením zhora nadol): zvliecť drevo z hôrhovor. došikovaťexpr.: došutrovaťdošupovaťdoteperiťdoredikaťdoterigaťdoteružiťdotrepať (dopraviť s námahou): doteperili kamene na stavbuprepašovať (dopraviť ilegálne): prepašovať hodinky, cigarety, drogy cez hranice


odobrať 1. zbaviť vlastníctva, často úradne (op. dať, vrátiť) • vziaťzobrať: odobrať, vziať niekomu doklady; pren. odobrať, zobrať niekomu nádejzbaviťpozbaviť (odobrať niekomu niečo, obyč. proti jeho vôli): (po)zbaviť hodnosti, funkcie niekohopripraviťpriniesťpriviesť (spôsobiť stratu): pripraviť mladých o výhody; priniesť, priviesť niekoho o životobraťkniž. odňať: obrali ho o významné postavenia, odňali mu funkciekniž. vyrvať (násilím, prudko): vyrval mužovi z ruky zbraňskonfiškovaťzhabať (úradne odobrať): skonfiškovať, zhabať odsúdenému majetokpobraťpoodoberaťkniž. poodnímať (postupne, viac vecí)

2. zmenšiť pôvodné množstvo, rozmery, zmenšiť pôvodný význam a pod. • ubrať: odobrať z vreca (trocha) ovsa; ubrať zo šírky sukne; odobrali, ubrali mu na význame, veľkostizúžiťzabrať (urobiť užším): zúžiť, zabrať v páseexpr. utrhnúť: utrhla z peňazí odložených na dovolenkuzobraťvziať (z povrchu): zobrať, vziať smotanu z mliekaodčerpať (po čiastkach odobrať): odčerpať časť peňazípoodoberaťpouberaťpobraťpozberaťpoodčerpávať (postupne, viac vecí)

3. p. odviesť 2


priniesť 1. nesením dopraviť niekam • doniesť: priniesť, doniesť nákup z obchodu; prinesiem, donesiem ti knihuexpr.: privliecťdovliecťpritrepaťdotrepaťdoterigaťdoprataťpriteperiťdoteperiť (s námahou priniesť): privliekol, dovliekol kufor zo stanice pešo; ledva som batoh doterigal, dopratal, doteperil domovpoprinášaťpodonášaťexpr. poprivláčať (postupne, viac vecí): poprinášať dnu stoličky

2. prísť s niečím (obyč. s informáciami, s darom, s istým poslaním a pod.) • doniesť: priniesli, doniesli nám novinuuverejniť (prísť s niečím v tlači): týždenník priniesol, uverejnil výsledky volieb

3. byť pôvodcom, príčinou niečoho • doniesť: priniesli, doniesli ste nám príjemné rozptýleniespôsobiťprivodiť: peniaze mu spôsobili veľa nešťastia; spôsobilo, privodilo nám to iba škoduvyniesť (priniesť úžitok): podnikanie nám vynieslo ziskvniesť (pričiniť sa o vznik niečoho): vniesť, priniesť do veci poriadok; vniesť rozkol do rodinypriviesťdoviesť (pričiniť sa o niečo): skoro ho priviedli, doviedli o rozum; doviedlo ma to do zúfalstvapren. expr. priviať: priviala ho zvedavosť

4. zapríčiniť stratu niečoho • doniesťpripraviť (o niečo) • dostať (o niečo): priniesli, doniesli nás o celý majetok; pripraviť, dostať niekoho o všetkopozbaviť (obyč. proti vôli niekoho): pozbaviť niekoho hodnosti, cti


pripraviť 1. dať, priviesť do stavu vhodného na použitie, uskutočnenie niečoho • prichystaťprihotoviť: rýchlo pripraví, prichystá večeru; pripravte, prihotovte si veci na cestunachystaťschystať: na svadbu je už všetko nachystanépristrojiť: pristrojiť hosťom malé občerstvenienahotoviťnahotovaťprihotovať: nahotuj, prihotuj dreva, aby sme mohli zakúriťhovor. zastaráv.: pririchtovaťnarichtovaťzastar. uchystať (Vajanský, Dobšinský)zorganizovať (účelne, premyslene): zorganizovanie programu oslávusporiadaťuskutočniť: usporiadať, uskutočniť besedu o básnikovom dieleosnovaťzosnovaťzried. usnovať (obyč. tajne pripraviť): (z)osnovať sprisahanienastrojiťnastražiťnastrážiť (pripraviť niečo spôsobujúce ťažkosti): nastrojiť, nastražiť niekomu prekážky, úkladyinscenovaťnainscenovaťnaaranžovaťnaplánovať (vopred pripraviť): (na)inscenovať odstránenie politikaexpr. spískať (pripraviť niečo nepríjemné, nevhodné a pod.): musíme proti nim niečo spískaťpopripravovaťpopriprávaťpochystať (postupne, viac vecí) • subšt. naštelovať: naštelovala veci tak, aby nikto nič nezbadal

2. stať sa pôvodcom, príčinou niečoho • spôsobiťzapríčiniť: deti nám svojou hrou pripravili, spôsobili veľkú radosť; mamin odchod mi zapríčinil veľký žiaľzaviniť (niečo negatívne): Kto zavinil toľké sklamanie?spraviťurobiť: spraviť, urobiť rodine veľké prekvapenie

3. spôsobiť stratu niečoho (obyč. násilne, proti vôli) • pozbaviť (niečoho): pripravili ho o postavenie, (po)zbavili ho postaveniapriniesťdoniesťpriviesť (o niečo): priniesť, priviesť niekoho o zdravie, o život, o peniazeobraťolúpiť: nik nás o šťastie neoberie, neolúpi; obrať, olúpiť niekoho aj o to poslednédostať: dostali nás o celý majetokhovor. expr. pumpnúť (podvodom pripraviť niekoho o niečo): pumpnúť kamaráta o stovkuhovor. žart. pomôcť: pomôcť niekomu od peňazí


spôsobiť stať sa pôvodcom, príčinou niečoho, stať sa podnetom na niečo • urobiťspraviťzriedkavejšie zrobiť: deti nám spôsobili, urobili, spravili veľkú radosť; prišiel a hneď spôsobil, spravil, zrobil rozruch okolo sebakniž. učiniť: už niet toho, kto to učinilpripraviť: pripravil rodičom prekvapenie, sklamaniezapríčiniťzaviniť (spôsobiť niečo nepriaznivé, nepríjemné, zlé): zlé tesnenie zapríčinilo, zavinilo zatekanie do bytuprivolaťkniž. privodiť (byť príčinou niečoho negatívneho, zlého): privolal nešťastie; neopatrnosťou si privodil zraneniepriviesťdoviesťpriniesťdoniesť (byť pôvodcom istého stavu): priviesť, doviesť niekoho do ťažkostí; priniesli, doniesli nás do rozpakov; vaše výsledky nám priniesli, doniesli radosťvyvolaťpodnietiť (spôsobiť vznik niečoho): vyvolať, podnietiť nepokoje, škandálykniž. navodiť: hudba navodila potrebnú atmosféru


urodiť vydať plody (o zemi) • priniesť úrodu: dobre obrobený vinohrad bohato urodí, prinesie úroduzarodiť: pole dobre zarodilo


usporiadať 1. uviesť do poriadku, do súladu • priniesťdoniesťdať do poriadku: začne pracovať až vtedy, keď okolo seba všetko usporiada, keď všetko prinesie, dá do poriadkuurovnaťzrovnať: najprv urovná všetky svoje záležitosti, potom odcestuje; v mysli si všetko zrovnalvyrovnaťzarovnať (do radu): rad detí vyrovná, zarovná podľa ich veľkostipousporadovaťpousporadúvaťpoukladaťpourovnávať (postupne, viacero vecí): pousporadovať poháre vo vitríne; poukladať, pourovnávať si veci na stole

2. triedením zaradiť na náležité miesto • utriediť: fakty usporiadať, utriediť chronologicky; spisy usporiadať systematickyučleniť: zložitú látku treba najskôr učleniťzoradiť (dať do istého poradia): materiál zoradil podľa dôležitostisystematizovaťsystemizovať (usporiadať do systému): výsledky postupne systematizuje, systemizuje

3. cieľavedome, premyslene pripraviť nejaké podujatie obyč. širšieho spoločenského významu • zorganizovať: usporiadať, zorganizovať športové preteky, medzinárodný festivaluskutočniťzrealizovať (spoločenské a pod. podujatie): posedenie uskutočníme, zrealizujeme v dome kultúryvystrojiťvychystať: vystrojiť hodyhovor.: zaranžovaťzrežírovať: bol to dobre zaranžovaný večierok; Kto zrežíruje program konferencie?zastar.: vydržiavaťvydržovať (nedok.): každoročne vydržiavali rodinnú slávnosť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

priniesť, -nesie, -nesú dok.

1. (čo) nesením dopraviť niekam, doniesť: p. niekomu list, peniaze, balík; Priniesla mu raňajky na tácke do postele. (Hor.); pren. Vietor priniesol oblaky, ťažké, oceľovosivé (Min.) prihnal; p. si z cudziny učenosť, vedomosti vrátiť sa učený

p. na svet dieťa, potomka porodiť; p. niečo do domu, do domácnosti výbavu, veno, majetok (o neveste, o zaťovi); expr. hovorí, čo mu slina na jazyk prinesie bez rozvahy, bez rozmýšľania, nerozvážne; ktovie, čo nám prinesie nový deň, zajtrajšok čo sa zajtra stane; p. (dogré) ovocie, (bohatú) úrodu, pekné výsledky, osoh, úžitok dať, poskytnúť dobré výsledky, osoh ap.; p. obeť za al. pre niekoho, niečo, p. obetu, žertvu na oltár vlasti ap. obetovať sa;

2. (čo) prísť, dostaviť sa k niekomu s nejakou zprávou, s nejakým poslaním: p. odkaz, novinu, zprávu, zvesť

Čože ste nám priniesli? uvítanie návštevníka, zisťujúce cieľ návštevy;

3. (čo) doniesť darom, na pamiatku ap.: dcérka, ticho ihrajúca sa s pannou, ktorú jej Ondrej priniesol zo sveta (Vaj.) daroval pri návrate zo sveta; Dievčatá z dediny prinesú kvety zosnulej (Ráz.)

4. (čo komu; koho kam, do čoho) spôsobiť, zapríčiniť, byť príčinou toho, že sa niekomu niečo dostáva, že sa niekto dostáva do nejakého stavu, že sa s niekým niečo stáva: p. niekomu žiaľ, radosť, šťastie, nešťastie; Bolo to celkom zábavné, prinieslo to rozptýlenie (Sev.) rozptýlilo nás to. Liek prinesie aspoň na chvíľu úľavu (Zúb.) účinkom lieku sa uľaví bolesť

p. niekoho na mizinu ožobráčiť; p. niekoho navnivoč zničiť; p. niekoho na posmech zosmiešniť; p. niekoho do vytrženia nadchnúť, uchvátiť;

5. (čo) uverejniť (obyč. v tlači): noviny priniesli zprávu, zvesť, úvodník, kritiku;

6. (koho o čo) pripraviť, priviesť o niečo, pozbaviť niečoho: p. niekoho o rozum, o všetko;

nedok. prinášať, -a, -ajú

prinášať p. priniesť


priniesť [pr(i)-] dk
1. čo nesením dopraviť niečo: pak to prawo prynesli dwa poctiwj lide konsseli kowarsczy (TOPOĽČANY 1552); statczek, ktery Babusse z sebu prinesla; barbierczina diewka prniesla gey bila dwe husy (P. ĽUPČA 1558; 1582); poslowi, kteri calendare dedicowane prniesol, dano fl 1 (ZVOLEN 1658); Susanna bila powina neco do gazdowstwa prinesty (S. ĽUPČA 1783) zadovážiť; kdybych ga tito neb podobne truchliwe novini wam prinesel (MiK 18. st);
x. pren panna prinesla owotce (CC 1655) porodila
F. (hovorí) co slina na yazik prinese (SiN 1678) bez uváženia, nerozvážne; inepte garrit: co mu slina k ustam prinese (WU 1750) nerozvážne
2. práv (o súde) rozhodnúť, vyniesť rozsudok: czo pocztywe prawo prynese, nech tak bude (ŠÁŠOV 1578); tehda musel nass messtenin (za) tie giste zeme a luky, yako panske prawo prineslo, swoge penize položiti (JELŠAVA 1603)
3. čo (o úžitku, škode ap.) spôsobiť, zapríčiniť niečo: (Boh) mnohý vžitek prinnese (CC 1655); nikdá žádna chwostatá hwezda se neblyštela, aby neurodu aneb nakazenj na zem neprynyesla (KoB 1666); porážku wélmy welikú na Židú by (Boh) prinésel (KB 1756)
L. p. na skazu čo zničiť niečo: role y nass chram, y polowicz mestecžka takowj prudky, často se rozwodnugicy Wáh na skazu prinesie (SUČANY 1718); p. na myseľ čo komu pripomenúť niekomu niečo: nech hrissnikowi zatvrdliwemu nekdo na misel prinese hrozne muki a trapeny, s kterimi se Buch hrissnikom hrozi (SPr 1783)
4. koho spôsobiť niekomu niečo: kdy was Pan Buoch prnese, wam vstne oznamime (B. ŠTIAVNICA 1595); keby Pan Buch meho brata z tabora pringesel (JASENICA 1704)
L. p. do škody koho poškodiť niekoho: (cudzí ľudia) lechce bi mohli paniu sswagrenu neb gegi pritelow do sskodi prinesti (V. LEVÁRE 1661); p. na chudobu, do psoty koho ožobráčiť niekoho: Rebro gys trych sedlakow ohudobyl a na hudobu prynesol (SKLABIŇA 1557); birssagi nas prjnesli do welkeg psoti (BYTČA 1673)
5. koho, čo spôsobiť niekomu nej. ujmu, pripraviť niekoho o niečo: (svedok) powedel, že o poctiwost geho prinesti chcegu (VLKANOVÁ 1634); ty sj mi pryčina, gaka sem ya kurwa, taky sy y ty, nebo ti si mne o poctiwost prynesl (BACÚROV 1641); bodag ho Buh potrestal, krwožížniwca, o zdrawga ma priniesol (V. ČEPČÍN 1757); dost sme bres pašj a i o tu ostatnu nas chtegi pringest (D. TISOVNÍK 1774); takowa wodka čloweka opogi, o rozum priňese a bolesti hlawi čini (PR 18. st); nescasti ta nepotkalo, ktere bi ta bolo o ziwot prineslo (MiK 18. st); prinášať ndk k 1: (v) znamost prnassiame timto nassym psanim, že prystupyl pred nassy zuplnu raddu Gyrik Mrwa (SLIAČE 1589); sedliaci obyčej maji na rynk priwažet anebo prinašet na prodaj jahniata (CA 1615 E); obilj klasi budto ostnate, budto hole prinašegj; wlaskj orech, lyeskowec, ktere prinašj orechowe drewo, lyeska (KoB 1666); kolik zlatych prinássj kapitál 3500 fl 6 pro cento na 13 mesycu (LU 1775); Nilowé wodi prinášagu ze sebu takéto blato (DS 1795)
F. čo mu na gazik slina prinassa, to bucha (GV 1755) bez uváženia hovorí, tára; k 3: co pak spasytedlneho puosoby aneb přinassy křest (BK 1581); dluhe spočiwani weliku sskodu prinassi (TC 1631); delacrymationem facit nasturtium: slzawost prinássá čloweku chren; aloite: koreni, ktere spáni prinássá (KS 1763)
L. naposledy y to na pamet prinasim (TRENČÍN 1720) pripomínam; k 4:
L. Yankovitss Miklós chudobu turbowal a na wecžitu psotu prinassal (JASENICA 1710) ožobračoval; mlinari neslussne a nesprawedliwe služa a wecj mjerky, nežli by prisluchalo, beru, a s tjm wsseobecne ludy klamu a do sskody prinassagu (Kur 1790) škodia; k 5: manželowe mnohdikrat y o žiwot geden druheho prinassagu (SKá 1760); baššové krv obce vimlzajú, ju o všecko, čím vláďe, prinášajú (BR 1785); -avať [-ív-] frekv k 1: na welike swatky nektery prinassiwa nekdy sebu deset, dwacet y padesat smrtedlnich hrichu (Le 1730)

Zvukové nahrávky niektorých slov

priniesť: →speex →vorbis
ako som ťa priniesol que je t'ai rapporté
a možno nám prinesie et peut-être nous rapportera -t-il
čo som mu priniesol que je lui apportais
čo som ti priniesol que je t'ai apporté
dostavníka a priniesli ich la chaise et apportés
druhý deň priniesla čaj lendemain, apportant le thé
posla, ktorý priniesol list messager qui avait apporté la lettre
šestnásť, prines osem fliaš seize, descends huit bouteilles
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu