prinútiť -i dok. násilím, mocou, nátlakom spôsobiť, aby niekto niečo urobil, donútiť: p-l ho odísť, aby odišiel; urobil to z p-enia; p-l sa vypočuť ho;
nedok. prinucovať
prinútiť sa -ti sa -tia sa prinúť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok.
prinútiť -ti -tia prinúť! -til -tiac -tený -tenie dok.
donútiť nátlakom spôsobiť, aby niekto niečo urobil • prinútiť: donútil, prinútil syna zostať na gazdovstve • priprieť • prisiliť • zried. vsiliť: pripreli dieťa do učenia; vsilila tvár do úsmevu • dohnať (obyč. bez cieľavedomého úsilia): okolnosti ho dohnali k úteku • pohnúť • expr. popchnúť (priviesť k niečomu, byť pohnútkou k niečomu): udalosti ich pohli, popchli k odporu • primať • priviesť: k takému konaniu ma nik nemôže primať, priviesť • dostať: nie a nie ho dostať na prechádzku • hovor. primusieť: primusela sa učiť • expr. dopšikať • hovor. expr.: privrznúť • priseknúť • privrieť: keď zlodejov privrzli, privreli, priznali sa • hovor. expr.: pripriahnuť • zapriahnuť (donútiť do usilovnej činnosti): brigádnikov pripriahli, zapriahli do žatvy
pohnúť 1. urobiť malý, krátky pohyb; takýmto pohybom zmeniť polohu niečoho • hnúť: pohnúť, hnúť hlavou • pohýbať: nevládal pohýbať rukou, stoličkou • expr. poševeliť (slabo, jemne pohnúť): vetrík poševelil lístím • pomknúť • pomyknúť: pomknúť, pomyknúť koňa • potisnúť • potlačiť • posunúť • pošinúť • pošuchnúť • hovor. pošupnúť (krátkym pohybom zmeniť polohu): potisnúť, posunúť skriňu • postrčiť • posotiť (pohnúť ľahkým úderom) • zried. postrkať (Hviezdoslav)
2. byť pohnútkou k niečomu (obyč. k väčšej aktivite) • mať • kniž. primať • priviesť: otcova rada ho pohla, mala, primala, priviedla k tomu, že začal podnikať • prinútiť • donútiť (nátlakom, násilím pohnúť): prinútilo ma, donútilo ma to k úsmevu • expr. popchnúť: čosi ma popchlo k odporu • expr.: poduriť • podurkať • popohnať (pohnúť do intenzívnejšieho pohybu): poduriť, popohnať záprah do klusu • povzbudiť: dobrým slovom povzbudila syna, aby študoval
3. p. dojať 1
prinútiť nátlakom, násilím, mocou a pod. spôsobiť, aby niekto niečo urobil • donútiť: vojaka prinútili, donútili strieľať • priprieť • prisiliť • zried. vsiliť: priprel syna do roboty, k robote; dievku prisilili vydať sa proti jej vôli; vsiliť tvár do úsmevu • pohnúť • expr. popchnúť (priviesť k niečomu, byť pohnútkou k niečomu, spôsobiť aktivitu): udalosti pohli ľudí k odporu; niečo ma popchlo, aby som nesúhlasil • kniž. primať • priviesť: k takému konaniu ma nik nemôže primať, priviesť; primali nás, aby sme sa k vzbúrencom pridali • hovor. primusieť: ak nechcú podobrotky, treba ich primusieť • hovor. expr.: privrznúť • priseknúť • privrieť: keď polícia mládencov privrzla, prisekla, privrela, priznali sa • hovor. expr.: pripriahnuť • zapriahnuť (prinútiť do usilovnej činnosti): rodičia pripriahli, zapriahli deti do ťažkej roboty
nútiť, -i, -ia nedok. (koho, čo do čoho, na čo, k čomu, s neurč. i so spoj. aby) násilne privádzať k nejakej činnosti, naliehavo ponúkať, pobádať: Núti záhyby svojej tvári do prívetivého úsmevu. (Vaj.) Vás do všetkého treba nútiť. (Tim.) Nútil ich na prácu pre nemecké záujmy. (Heč.) Pášu skutky, ku ktorým ich nenúti nevyhnutnosť. (Jégé) Nútilo ho obzrieť sa. (Gráf) Niečo ho núti, aby sa pohyboval. (Hor.);
opak. nútievať, -a, -ajú;
dok. donútiť, prinútiť
|| nútiť sa (s neurč. i do čoho) snažiť sa, namáhať sa niečo robiť, nasilu niečo robiť: Nútila som sa pohrúžiť sa do sna. (Fig.); n. sa do smiechu, do veselosti;
opak. nútievať sa;
dok. donútiť sa, prinútiť sa
prinútiť, -i, -ia dok. (koho, čo k čomu, na čo, do čoho, s neurč., so spoj. aby) pohnúť niekoho (niečo), aby niečo vykonal (obyč. proti svojej vôli), donútiť: K láske neprinútiš Aničku ani hrozbou ani prosbou. (Urbk.); p. nepriateľa na ústup; Hrdých mešťanov prinútia zaplatiť i mýto. (Škult.) Prinúti osud, aby jej bol prajný. (Jégé) Veľká bieda ho predsa prinútila, že zazvonil i na zamrežovanej bráne nábytkovej továrne. (Ondr.) To nebolo naschvál, ale z prinútenia. (Kuk.);
nedok. prinucovať, -uje, -ujú
|| prinútiť sa (s neurč. i do čoho) premôcť nevôľu, nechuť do niečoho; proti svojej vôli, nasilu sa donútiť urobiť niečo: Násilím sa prinútila vstať, ale hlava sa jej zakrútila, nohy podlomili. (Min.) Prinútila sa do úsmevu. (vaj.)
prinúcať p. prinútiť
prinucovať p. prinútiť
prinútiť dk koho k čomu, na čo nátlakom spôsobiť, aby niekto niečo urobil, donútiť niekoho: prosym, žebi mne Wasse Oppatrenost s teho dluznika račili dost učinit a geho k tomu prinutit, abi mne zaplatil (SIELNICA 1574); welmy welika vskost gich niekdy na to prinuty, ze wice wezmu (HOLÍČ 1611); Zaborszky Daniel powraz na Pučkowich sanach pretal a geho brwna dolu zwalati prinutil (ZÁBORIE 1732); prosim, aby oznamenich panuw exactoruw ku predanj doloženeho prieloha prynutity račil (KRUPINA 1738); facere alicui necessitatem: ňekoho na ňečo prinútiti (KS 1763); prinucovať, prinúcať ndk: adigo: prinucugem (VT 1648); (matka) prinuczala sestru geho, odbiwati ten grunt (ŽIAR n. H. 1699); wčil pohanú prinucugess, aby po židówsky žili (KB 1756); urgeo: nútjm, prinucugem; adigo arbitrum: prinúcám (KS 1763)