Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

priniesť -nesie -nesú dok. → doniesť (význ. 1 – 4): p. nákup, p. si knihu; p. dobrú správu, odkaz; práca p-la radosť; p. niekoho o peniaze

□ p. obeť niekomu obetovať sa; p. do poriadku usporiadať

● hovoriť, čo slina na jazyk p-ie tárať; p. niekoho do hrobu spôsobiť niekomu smrť; p. niekoho na žobrácku palicu, na mizinu, navnivoč ožobráčiť; p. (dieťa) na svet porodiť;

nedok. prinášať -a donášať (význ. 1)

// priniesť si doniesť si: z domu si p-l zlozvyk

prinášať -ša -šajú -šaj! -šal -šajúc -šajúci -šaný -šanie nedok.

prinášať p. priniesť

priniesť, -nesie, -nesú dok.

1. (čo) nesením dopraviť niekam, doniesť: p. niekomu list, peniaze, balík; Priniesla mu raňajky na tácke do postele. (Hor.); pren. Vietor priniesol oblaky, ťažké, oceľovosivé (Min.) prihnal; p. si z cudziny učenosť, vedomosti vrátiť sa učený

● p. na svet dieťa, potomka porodiť; p. niečo do domu, do domácnosti výbavu, veno, majetok (o neveste, o zaťovi); expr. hovorí, čo mu slina na jazyk prinesie bez rozvahy, bez rozmýšľania, nerozvážne; ktovie, čo nám prinesie nový deň, zajtrajšok čo sa zajtra stane; p. (dogré) ovocie, (bohatú) úrodu, pekné výsledky, osoh, úžitok dať, poskytnúť dobré výsledky, osoh ap.; p. obeť za al. pre niekoho, niečo, p. obetu, žertvu na oltár vlasti ap. obetovať sa;

2. (čo) prísť, dostaviť sa k niekomu s nejakou zprávou, s nejakým poslaním: p. odkaz, novinu, zprávu, zvesť

● Čože ste nám priniesli? uvítanie návštevníka, zisťujúce cieľ návštevy;

3. (čo) doniesť darom, na pamiatku ap.: dcérka, ticho ihrajúca sa s pannou, ktorú jej Ondrej priniesol zo sveta (Vaj.) daroval pri návrate zo sveta; Dievčatá z dediny prinesú kvety zosnulej (Ráz.)

4. (čo komu; koho kam, do čoho) spôsobiť, zapríčiniť, byť príčinou toho, že sa niekomu niečo dostáva, že sa niekto dostáva do nejakého stavu, že sa s niekým niečo stáva: p. niekomu žiaľ, radosť, šťastie, nešťastie; Bolo to celkom zábavné, prinieslo to rozptýlenie (Sev.) rozptýlilo nás to. Liek prinesie aspoň na chvíľu úľavu (Zúb.) účinkom lieku sa uľaví bolesť

● p. niekoho na mizinu ožobráčiť; p. niekoho navnivoč zničiť; p. niekoho na posmech zosmiešniť; p. niekoho do vytrženia nadchnúť, uchvátiť;

5. (čo) uverejniť (obyč. v tlači): noviny priniesli zprávu, zvesť, úvodník, kritiku;

6. (koho o čo) pripraviť, priviesť o niečo, pozbaviť niečoho: p. niekoho o rozum, o všetko;

nedok. prinášať, -a, -ajú

prinášať p. priniesť

priniesť [pr(i)-] dk
1. čo nesením dopraviť niečo: pak to prawo prynesli dwa poctiwj lide konsseli kowarsczy (TOPOĽČANY 1552); statczek, ktery Babusse z sebu prinesla; barbierczina diewka prniesla gey bila dwe husy (P. ĽUPČA 1558; 1582); poslowi, kteri calendare dedicowane prniesol, dano fl 1 (ZVOLEN 1658); Susanna bila powina neco do gazdowstwa prinesty (S. ĽUPČA 1783) zadovážiť; kdybych ga tito neb podobne truchliwe novini wam prinesel (MiK 18. st);
x. pren panna prinesla owotce (CC 1655) porodila
F. (hovorí) co slina na yazik prinese (SiN 1678) bez uváženia, nerozvážne; inepte garrit: co mu slina k ustam prinese (WU 1750) nerozvážne
2. práv (o súde) rozhodnúť, vyniesť rozsudok: czo pocztywe prawo prynese, nech tak bude (ŠÁŠOV 1578); tehda musel nass messtenin (za) tie giste zeme a luky, yako panske prawo prineslo, swoge penize položiti (JELŠAVA 1603)
3. čo (o úžitku, škode ap.) spôsobiť, zapríčiniť niečo: (Boh) mnohý vžitek prinnese (CC 1655); nikdá žádna chwostatá hwezda se neblyštela, aby neurodu aneb nakazenj na zem neprynyesla (KoB 1666); porážku wélmy welikú na Židú by (Boh) prinésel (KB 1756)
L. p. na skazu čo zničiť niečo: role y nass chram, y polowicz mestecžka takowj prudky, často se rozwodnugicy Wáh na skazu prinesie (SUČANY 1718); p. na myseľ čo komu pripomenúť niekomu niečo: nech hrissnikowi zatvrdliwemu nekdo na misel prinese hrozne muki a trapeny, s kterimi se Buch hrissnikom hrozi (SPr 1783)
4. koho spôsobiť niekomu niečo: kdy was Pan Buoch prnese, wam vstne oznamime (B. ŠTIAVNICA 1595); keby Pan Buch meho brata z tabora pringesel (JASENICA 1704)
L. p. do škody koho poškodiť niekoho: (cudzí ľudia) lechce bi mohli paniu sswagrenu neb gegi pritelow do sskodi prinesti (V. LEVÁRE 1661); p. na chudobu, do psoty koho ožobráčiť niekoho: Rebro gys trych sedlakow ohudobyl a na hudobu prynesol (SKLABIŇA 1557); birssagi nas prjnesli do welkeg psoti (BYTČA 1673)
5. koho, čo spôsobiť niekomu nej. ujmu, pripraviť niekoho o niečo: (svedok) powedel, že o poctiwost geho prinesti chcegu (VLKANOVÁ 1634); ty sj mi pryčina, gaka sem ya kurwa, taky sy y ty, nebo ti si mne o poctiwost prynesl (BACÚROV 1641); bodag ho Buh potrestal, krwožížniwca, o zdrawga ma priniesol (V. ČEPČÍN 1757); dost sme bres pašj a i o tu ostatnu nas chtegi pringest (D. TISOVNÍK 1774); takowa wodka čloweka opogi, o rozum priňese a bolesti hlawi čini (PR 18. st); nescasti ta nepotkalo, ktere bi ta bolo o ziwot prineslo (MiK 18. st); prinášať ndk k 1: (v) znamost prnassiame timto nassym psanim, že prystupyl pred nassy zuplnu raddu Gyrik Mrwa (SLIAČE 1589); sedliaci obyčej maji na rynk priwažet anebo prinašet na prodaj jahniata (CA 1615 E); obilj klasi budto ostnate, budto hole prinašegj; wlaskj orech, lyeskowec, ktere prinašj orechowe drewo, lyeska (KoB 1666); kolik zlatych prinássj kapitál 3500 fl 6 pro cento na 13 mesycu (LU 1775); Nilowé wodi prinášagu ze sebu takéto blato (DS 1795)
F. čo mu na gazik slina prinassa, to bucha (GV 1755) bez uváženia hovorí, tára; k 3: co pak spasytedlneho puosoby aneb přinassy křest (BK 1581); dluhe spočiwani weliku sskodu prinassi (TC 1631); delacrymationem facit nasturtium: slzawost prinássá čloweku chren; aloite: koreni, ktere spáni prinássá (KS 1763)
L. naposledy y to na pamet prinasim (TRENČÍN 1720) pripomínam; k 4:
L. Yankovitss Miklós chudobu turbowal a na wecžitu psotu prinassal (JASENICA 1710) ožobračoval; mlinari neslussne a nesprawedliwe služa a wecj mjerky, nežli by prisluchalo, beru, a s tjm wsseobecne ludy klamu a do sskody prinassagu (Kur 1790) škodia; k 5: manželowe mnohdikrat y o žiwot geden druheho prinassagu (SKá 1760); baššové krv obce vimlzajú, ju o všecko, čím vláďe, prinášajú (BR 1785); -avať [-ív-] frekv k 1: na welike swatky nektery prinassiwa nekdy sebu deset, dwacet y padesat smrtedlnich hrichu (Le 1730)