primitívny príd.
1. kt. je na najnižšom st. spoločenského vývoja: p-e kmene, p-e náboženstvá
2. jednoduchý, nedokonalý, prostý: p-e nástroje, p-a kresba; p-e myslenie
3. pejor. kt. je na nízkej kult. ap. úrovni, nerozvinutý, nekultúrny: p. človek, p-e prostredie;
primitívne prísl.;
primitívnosť -i ž.
primitívnosť [-t-] -ti -tí ž.
primitívny príd. ‹l›
1. vyskytujúci sa v prvotnom, počiatočnom, najnižšom štádiu spoločenského vývoja: p-e náboženstvo
2. ktorý je na nízkej úrovni, nerozvinutý, nepokročilý, zaostalý, zastaraný; pejor. kultúrne málo vyspelý, nekultúrny, nekultivovaný: p-e formy hospodárenia; – p-e spôsoby
3. veľmi prostý, jednoduchý, nezložitý; nedokonalý, neobratný: p-e nástroje, p-a kresba; p-a výhovorka priehľadná; p. názor naivný; p-e vyjadrovanie neobratné; biol. p-e organizmy; miner. p-a bunka najmenší rovnobežnosten, ktorého posúvaním o celú dĺžku jednej z jeho hrán dostaneme celý kryštál; log. p. termín nedefinovaný, elementárny pojem slúžiaci ako východisko na definovanie ďalších pojmov
4. mat. p-a funkcia neurčitý integrál danej funkcie;
primitívnosť -ti ž. primitivita
primitivizmus nízka úroveň rozvoja kultúry • primitívnosť • primitivita: primitivizmus, primitívnosť, primitivita pôvodných obyvateľov • nekultúrnosť • nekultivovanosť: nekultúrnosť, nekultivovanosť obecenstva
primitívnosť p. primitivizmus
primitívny [vysl. -tý-] príd.
1. jednoduchý, prostý, nedokonalý: p-a chatrč, p-a pec; p-e nástroje; p-a výroba, p-a technika; p-e obrábanie pôdy; p-e myslenie ľudí;
2. hrubý, nevzdelaný, nekultúrny: p. človek, p-e prostredie;
3. prvotný, prapôvodný, stojaci na najnižšom stupni rozvoja: p-a rodina, p-e kmene; p. stupeň spoločnosti; p. rodový komunizmus;
4. mat. p-a funkcia ktorej derivácia sa rovná danej, pôvodnej funkcii;
primitívne prísl. k 1, 2: p. žiť, p. hospodáriť;
primitívnosť, -ti ž.