prikázanie -ia s. zákonná norma: náb. desatoro Božích p-í
prikázanie -nia -ní s.
prikázanie, -ia str.
1. cirk. mravný zákon, pravidlo správania sa, ktoré cirkev žiada od veriacich zachovávať pod trestom hriechu: desať božích prikázaní Desatoro; cirkevné p-ia;
2. kniž. príkaz, rozkaz: Ležalo mi na duši prikázanie Búrošovo. (Jégé)
prikázanie [-ie, -í] s príkaz: poznawam to z prykazany božyho a z desateriho prikazany, ktere gsem neplnil (BAg 1585); Zutočzka czere Joannesa poctiwost odebral aneb šyeste prykazany s ny prestupyl (P. ĽUPČA 1692) z desatora; Zuro Janossak zawrhnuce prikazany yak boske, tak tež zakon kraginsky, predo dwema roky dal se na zboystwo (L. MIKULÁŠ 1713); 613 punktuv prikázanj, které gsau žide povinnj zachowáwat (BT 1758); wýtah regulnjch prikázanj (PrV 1767)