prijímanie [-ijí-, -í-; -í] s
1. branie, preberanie: prigjmanj do společnosti meské (RUŽOMBEROK 1600); delectus militaris: wálečného lidu nagjmánj, na wognu prigjmánj (WU 1750); nosyč ten wzatý gest k snássánj wyžebraneg almužny, nikoliw ale k branj a prigjmánj peněz (PrV 1767); o prigjmanj učnou (CA 1791)
2. (o jedle, lieku) požívanie, užívanie: (ezula) niekdy dussy wipuzuge nemirnim prigimanim (HL 17. st)
L. p. (velebnej) sviatosti, tela a krvi Pána, posväteného chleba a vína cirk obrad sviatosti oltárnej: Búh oprawdiwe wnitrne bud pred prigetim, neb pri prigimani, neb až po prigimani swatosti nepochibne a gistotne puosoby a wikonawa (TC 1631); aby pilni byli k swateg spowedi a k prigimani welebneg swatosti (CA 1675); o welebneg swátosti oltárneg neb prigjmanj pod gedným a pod obogjm spusobem tela a krwi Páně (IA 1708); szpetsetzitz totu moju svetu véru prék prijimánya posvetzene ho chleba a vina (RSP 1758); pristupugem ku swatostam pokani a prigimani predraheho tela a krwi Pane (MS 1758)
3. cirk obrad, pri ktorom veriaci prijímajú oltárnu sviatosť večere Pánovej: po prigymany abys hněd newibyhal z kostela na spusob wepra od hrantu (SK 1697); podobnym spusobem wsseci krestane pri krste swatem a pri primani gsu swatym olegkem pomazani (MS 1758)