prijať, prijme, prijmú, rozk. prijmi; prijatý dok.
1. (čo) vziať si, čo sa dáva al. podáva; vziať si, čo sa udeľuje: p. dar, odmenu, vyznamenanie; p. peniaze, závdavok, výplatu, plat; p. niečo do vlastných rúk; p. ruku a) uchopiť podávanú ruku, b) vysloviť súhlas s niečím (obyč. s manželstvom); p. niečo do úschovy; p. pomoc od niekoho; p. miesto vstúpiť do zamestnania; Prijal úrad od novej vlády. (Vaj.) Adela prijala Stanovo rameno (Vaj.) chytila sa ho; cirk. p. krst dať sa pokrstiť;
2. (čo) pojať do seba, pohltiť, absorbovať: pôda prijme veľa (málo) vody; Do kastróla dáme čerstvého masla a nulovej múky toľko, čo maslo prijme. (Vans.); pren. Dnes moje telo prijme zem (Pon.) pochovajú ma.
3. (koho) uvítať, privítať: p. niekoho vľúdne, s radosťou, s plačom, s otvoreným náručím; p. niekoho slávnostne; Strýko ho prijal ako vlastného syna (Al.) veľmi srdečne.
4. (koho) pripustiť k sebe (obyč. na úradnú návštevu), poskytnúť niekomu rozhovor, audienciu: p. niekoho oficiálne, neoficiálne; p. niekoho na audienciu; V malej miestnosti prijal ho okresný tajomník. (Krno)
5. (koho, zried. i čo) vziať (do rodiny, na byt, do ochrany, do zamestnania ap.), dovoliť niekomu vstúpiť do nejakej spoločnosti (do organizácie, do školy, do rodiny ap.): p. niekoho na byt, do domu, pod strechu, do práce, do služby, do zamestnania; p. niekoho za kandidáta, za člena strany; p. žiaka na vysokú školu; p. niekoho medzi seba; p. niekoho za zaťa, za nevestu; p. dieťa za svoje adoptovať ho; Prosím vás láskavo ho prijať do ochrany. (Fel.) Ja prijmem nevestu vďačne i zo sedliackeho domu. (Kuk.) Prijali ho za železničného strážnika. (Vaj.) Prijmeme vás ako pomocného záhradníka s platom a so stravou. (Smrč.)
● p. niekoho na milosť dať mu milosť, odpustiť mu;
6. (čo) prevziať ako povinnosť, vziať si na starosť: p. záväzok. úlohu; prijať na seba povinnosť platiť dane (Jes-á);
7. (čo) vziať na vedomie: p. s radosťou slová niekoho; p. zprávu o niečom; p. pozdrav; Lyžiari to celkom uznanlivo prijali ako prirodzenú vec. (Bedn.) Nikto neprijal bez poznámky zvesť, že sa bude zas rečniť. (Fr. Kráľ) Prijmi moje blahoželanie. (Tim.) Starla Barbora a prijali to s pochopením, ako všetky zrejmosti. (Barč)
8. (čo) prejaviť súhlas, súhlasiť s niečím, pripojiť sa, prikloniť sa k niečomu, uznať, schváliť, akceptovať: p. ponuku, p. výpoveď; obecenstvo prijalo divadelnú hru sympaticky, s porozumením; p. pozvanie niekoho, p. požiadavky niekoho; p. podmienky, p. návrh, p. uznesenie, p. stanovy; parlament prijal zákon schválil; p. myšlienky, názor, stanovisko niekoho;
9. (čo) nadobudnúť, dostať nejaký tvar, podobu, výraz: Jej tvár prijala výraz miloty a nežnosti. (Kuk.) Anna prijala podobu krásnu ako víla. (Tim.);
nedok. prijímať
|| prijať sa (o rastlinách) zapustiť korene, ujať sa: Aj tá ľalia, čo Marka zasadila, sa prijme. (Tim.) Zasaď ho (ker) do dobrej zeme, prijme sa. (Kuk.);
nedok. prijímať sa
prijímať, -a, -ajú nedok.
1. (čo) brať si, čo sa dáva al. podáva; brať si, čo sa udeľuje: p. dary, úplatky, peniaze, vklady; p. poštu; p. pomoc, radu; Je navyknutý prijímať úctu a oddanosť od svojho okolia. (urb.)
2. (čo) pojímať do seba, pohlcovať, absorbovať: Rastlina prijíma kyslík. — Elektromotor prijíma prúd. — Dunaj prijíma od Devína Moravu. — Zem prijíma do svojho lona naše kosti. (Kuk.)
3. (koho) vítať: p. návštevu, p. hostí; Keď prišli k nemu o dačo Slováci, prijímal ich okúňavo. (Taj.)
4. (koho) pripúšťať k sebe (obyč. na úradnú návštevu), poskytovať niekomu rozhovor, audienciu: návštevy (stránky) sa prijímajú v stredu a v piatok; ustavične samé deputácie prijímať (Stod.); Kviko chcel vo svojej vile prijímať najvrchnejšiu čeliadku mesta. (Jaš.)
5. (koho, zried. i čo) brať (do rodiny, na byt, do zamestnania, do verejného zariadenia ap.); dovoľovať niekomu vstúpiť do nejakej spoločnosti (do organizácie, do školy, do rodiny ap.): čistiareň dnes neprijíma šatstvo na čistenie; p. žiakov do školy; p. najlepších pracovníkov za kandidátov, za členov strany; riaditeľ prijíma a prepúšťa zamestnancov; Prijímam ťa do mojej družiny. (Stod.) Učni sa prijímajú len na chovu. (Zúb.) Vasca do práce všade prijímajú vďačne. (Kuk.)
6. (čo) brať na seba ako povinnosť, brať si niečo na starosť: p. rozkazy, záväzky;
7. (čo) brať na vedomie: p. zprávu, zvesť, pozdrav; Pani prijíma to všetko chladne. (Kuk.) Zvesti o umieraní známych alebo i príbuzných prijímali sa tupo a bez reptania. (Ondr.)
8. (čo) prejavovať súhlas, súhlasiť s niečím, uznávať, schvaľovať: p. návrh, rezolúciu, podmienky, ponuku;
9. (čo) nadobúdať, dostávať nejaký tvar, podobu, výraz: Neurčité túžby začali prijímať tvary. (Kuk.)
10. cirk. požívať chlieb, príp. i víno pri obrade prijímania;
dok. k 1-9 prijať
|| prijímať sa (o rastlinách) zapúšťať korene, ujímať sa: V takýto chmúrny deň sa priesada rada prijíma. (Vans.);
dok. prijať sa