prijímač -a m. prístroj na príjem a premenu signálov vysielača: rozhlasový, televízny p.
prijímač -ča pl. N -če m.
prijímač, -a m.
1. rádiotel. prijímacia stanica, zariadenie na prijímanie signálov, vysielania rozhlasu al. televízie; rádio, televízor: rozhlasový p., televízny p.;
2. tech. zariadenie na prijímanie niečoho: p. vláken;
3. vodohosp. tok, jazero, more, vodonosné vrstvy prijímajúce vody určitého vodohospodárskeho úseku, recipient
prijímač m 1. kto niekoho al. niečo prijíma, prijímateľ: zlodegowe a kradežnjcy obecneho meskeho statku a gegich prigimačowe (KoB 1666); Búh nenj prigimač osob (SP 1696); exceptor: priwjtač, prigjmač hosťúw; adulor, passive: pochlebowánj prigjmač (KS 1763) L. duochodnj prigimač (KoB 1666) vyberač daní 2. kto prenajíma niečo, nájomca: od gineho occupowané sstolny anebo ssachty nema bergmister aneb bergrichter doswoboditi, ale prigimače a toho, ktery prosy, ma odtud oddaliti (MB 1701); susceptor: prigjmač, na seba bráwač; naviculator: hagow za plat prigjmač (KS 1763); -ka ž 1. k 1; receptrix: prigjmačka (KS 1763) 2. miesto určené na prijímanie hostí: hospitolium: hospodečka, prigjmačka hosťúw, hostinček (KS 1763)