Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj

prihlásiť -i dok. ohlásiť s cieľom zaradiť, zaregistrovať: p. dieťa do školy, p. svoju pohľadávku;

nedok. prihlasovať

// prihlásiť sa

1. ohlásiť svoju prítomnosť, výskyt, účasť: p. sa v práci; p. sa telefonicky, osobne ozvať sa

2. ohlásiť, oznámiť ochotu niečo vykonať, na niečom sa zúčastniť: p. sa na skúšku, do diskusie

3. oznámiť, uplatniť nárok: p. sa o svoje právo, o slovo

4. prejaviť vzťah k niekomu, k niečomu, priznať sa: (ne)p-l sa ku mne;

nedok. prihlasovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
prihlásiť ‑i ‑ia dok.; prihlásiť sa

prihlásiť sa -si sa -sia sa prihlás sa! -sil sa -siac sa -sený -senie sa dok.


prihlásiť -si -sia prihlás! -sil -siac -sený -senie dok.

hlásiť sa -si sa -sia sa hlás sa! -sil sa -siac sa -siaci sa -senie sa nedok. 1. (kde; ø) ▶ oznamovať svoju prítomnosť, svoj príchod (často úradne); syn. prihlasovať sa: h. sa u riaditeľa; h. sa na polícii, na úrade práce; h. sa telefonicky; volaný sa nehlási neozýva sa; podplukovník sa hlásil podľa predpisov; Každý nový misionár sa do troch mesiacov musel hlásiť vrchnosti. [M. Kučera]
2. (kam; za čo) ▶ písomne prejaviť vôľu vykonávať niečo; uchádzať sa o niečo; syn. prihlasovať sa: h. sa na vysokoškolské štúdium; h. sa do kurzu, do súťaže; h. sa k letcom; h. sa na miesto sekretárky; hlási sa za kuchára
3. (o čo; ø) ▶ chcieť niečo dosiahnuť; syn. dožadovať sa, domáhať sa: h. sa o svoje práva; h. sa o odmenu; h. sa o slovo chcieť prehovoriť, (zdvihnutím ruky) naznačovať vôľu prehovoriť, vyjadriť svoj názor, ↗ i fraz.; žiak sa hlási zdvihnutím ruky upozorňuje, že chce odpovedať; hlásia sa veritelia; O svoje sa musíte hlásiť. [A. Lacková-Zora]
4. (ku komu, k čomu) ▶ verejne prejavovať kladný postoj; syn. priznávať sa: h. sa k rodine; h. sa k obľúbenému profesorovi; nemôžem sa k nemu h.; h. sa k svojmu presvedčeniu; h. sa k politickému programu; h. sa k životu i pren. rodiť sa; h. sa k svojmu náboženstvu; hrdo sa h. k tradíciám
5. (za koho) ▶ verejne prejavovať svoju príslušnosť; syn. vyhlasovať sa: h. sa za Slováka; h. sa za národovca, za katolíka
6. ▶ (o veciach) začať byť vnímaný, stávať sa viditeľným; syn. prejavovať sa: jar, zima sa hlási skoro; hlási sa choroba, únava; oneskorená puberta sa hlási; žalúdok sa hlási o pociťovaní hladu; Alebo sa jednoducho hlásia roky? [I. Izakovič]
fraz. publ. hlásiť sa o slovo a) (o ľuďoch, inštitúciách a pod.) upozorňovať na seba b) (o javoch) prejavovať sa nejakým spôsobom: jeseň sa hlási o slovo
opak. hlásievať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. k 1 – 4, 6prihlásiť sa, k 1, 6 iohlásiť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

objaviť sa stať sa pozorovateľným, viditeľným (často náhle a nepredvídane) • zjaviť sa: na tvári sa mu objavili, zjavili prvé vráskyvyskytnúť sa: epidémia sa objavila, vyskytla na troch miestachprísť (neočakávane) • ukázať sa: príznaky choroby prišli, ukázali sa až neskôrfraz. prísť na oči (niekomu): už nám viac neprišiel na oči, už sa viac neobjavilpredstaviť sa: pred očami sa mu predstavila rodná dedinakniž. vyvstať: v prípade vyvstali nové dôkazyohlásiť saprihlásiť saozvať sadať o sebe vedieť (o telesných al. duševných príznakoch, javoch): ohlásili sa, prihlásili sa príznaky choroby; po čase sa ozval smäd; už dlho o sebe nedal vedieťvziať sanabrať sazobrať sa: Kde sa tu vzalo, nabralo, zobralo toľko vody?vynoriť sa: vynorili sa nové problémyexpr. vyrojiť sa (objaviť sa v množstve): na nebi sa vyrojili hviezdyexpr. vyrásťzastar. predstať (náhle sa objaviť): zrazu pred ním vyrástla postava; náhle pred nami predstalo strašidlohovor. expr.: dostihnúťprikvitnúť (nečakane prísť) • zahraťzaihrať (nečakane sa objaviť v očiach): v očiach jej zahrali, zaihrali slzy

p. aj ukázať sa


ohlásiť 1. dať vedieť, dať správu o niekom, o niečom • dať na vedomieoznámiť: ohlásili, oznámili výsledky ankety; dali na vedomie všetkým zmenuavizovaťzahlásiť (vopred): avizovať poštovú zásielku, zahlásiť svoj príchodhovor. zastar.: omeldovaťzameldovať (vopred) • vyhlásiť (obyč. verejne): vyhlásiť štrajkzverejniťpublikovať (ohlásiť verejne): zverejnili, publikovali dôležitú správuprezentovať (ohlásiť svoju prítomnosť): najskôr sa treba prezentovaťsignalizovať (podať správu signálom): signalizovala svoj príchod telegramomkniž. zvestovať (ohlásiť slávnostným, nezvyčajným spôsobom): zvestovať dobrú správupoohlasovaťpooznamovať (postupne) • prihlásiť (úradne ohlásiť): prihlásenie účastníkov

2. nadviazať rozhovor s niekým a obyč. zároveň aj vyzvať k niečomu • osloviť: keď šiel okolo, zakaždým ma ohlásil, oslovilprihovoriť saprivravieť sa (nadviazať rozhovor) • zavolať: Cestou ma zavolaj!


ozvať sa 1. vydať zvuk, zvukovo sa prejaviť • zaznieťohlásiť sa: neďaleko sa ozval, ohlásil zvon; zaznel hrom, výstrelzazvučať (prejaviť sa zvučaním): zazvučal telefón; vedľa nečakane zazvučalo čembalozarezonovať (zaznieť tak, že zvuk sa preberie od iného predmetu): husle ticho zarezonovalipoozývať sa (postupne, jeden za druhým): poozývali sa údery hodín

2. prejaviť sa slovne • ohlásiť sareagovaťzareagovať: v diskusii sa ozval, ohlásil prvý; na námietky nik ne(za)reagovalprehovoriťprevravieť: prehovoril, prevravel, až keď ho vyzvalikniž.: prerieknuťpreriecť: preriekol až po chvíliprihlásiť sa (o slovo, do diskusie) • expr.: ceknúťmuknúťštrknúťškrknúťkrknúťčuchnúťpípnuť (obyč. v zápore): bolo ticho, nik (ani) necekol, nemukol, neškrkol; deti ani nečuchli, nepíplipren. pejor. gágnuťkniž. hlesnúť: bolesť vydržal bez hlesnutiapoozývať sapoohlášať sapoohlasovať sa (postupne, jeden za druhým)

3. prejaviť sa navonok istým spôsobom (o citoch, náladách, telesných pocitoch a pod.) • ohlásiť saprihlásiť sa: ozval sa v ňom otcovský citprebudiť sadať o sebe vedieť: bolesť sa znova ozvala, dala o sebe vedieť; prebudila sa túžba cestovaťukázať sa: ukázala sa potreba oddychuzjaviť saobjaviť sa: u chlapca sa zjavila, objavila pýchapoohlasovať sapoprihlasovať sapoprebúdzať sa (postupne, u viacerých)

4. p. protestovať


prihlásiť p. ohlásiť 1


prihlásiť sa p. ozvať sa 2, 3, priznať sa 2


priznať sa 1. pravdivou výpoveďou potvrdiť vinu, nezatajiť niečo • priznať: obvinený sa napokon ku všetkému priznal, všetko priznalkniž. doznať: doznať vinu v celom rozsahuvyznať sa: zo svojho previnenia sa skrúšene vyznalprezradiťvyzradiť (niečo tajné, tajené): prezradil, vyzradil svoju slabosťzveriť sa (s niečím) • zveriť (niekomu niečo): nechce mi zveriť svoje ťažkostipopriznávať sa (postupne): deti sa napokon popriznávali

2. na základe poznania, blízkosti a pod. nadviazať kontakt s niekým, prejaviť vzťah k niekomu • prihlásiť sa: z bývalých spolužiakov nik sa mu nepriznal, nik sa k nemu neprihlásilprihovoriť saprivravieť sa: pozná ma dobre, ale sa mi neprihovoril, neprivravelpopriznávať sapoprihlasovať sa (postupne al. o viacerých jednotlivcoch): popriznávať sa, poprihlasovať sa k starým priateľstvámexpr. pritrizniť sa (Kukučín)


vyznať slovami dať najavo, slovami zverejniť • vyznať sa (z niečoho): vyznať city, vieru, vyznať sa z citov, z vierypriznaťpriznať sa (obyč. z niečoho zatajovaného): priznať hriech, priznať sa k hriechuprejaviťvyjaviť: prejaviť lásku, vyjaviť pravduprihlásiť sa (k niečomu): verejne sa prihlásil k ateizmukniž. doznať: doznať svoju vinuvyspovedať sa (vyznať hriechy)


zobudiť sa 1. nadobudnúť plné vedomie, vrátiť sa do stavu bdenia (po spánku, mdlobách a pod.), pren. zanechať pasivitu • prebudiť sazbudiť sa: z(o)budil, prebudil som sa neskorozastar. vzbudiť sa (Záborský)otvoriť oči: keď som otvoril oči, bolo už poludnieprebrať sa: v noci sa preberie a nemôže zaspať; prebrať sa z mdlôb, z otupeniaprecitnúť (zľahka, nie celkom sa zobudiť): nadránom precitla; precitnúť z ohromeniazastar. precítiť sa (Ondrejov)expr. zduriť sa: zduriť sa zo snastrhnúť sa (zrazu, náhle sa zobudiť): pri zahrmení sa dieťa strhlo

2. náhle sa začať prejavovať • prebudiť savzbudiť sa: v žiakovi sa zobudil, prebudil, vzbudil záujem o šport; zobudilo sa, prebudilo sa v ňom svedomieobjaviť sazjaviť saohlásiť saprihlásiť saozvať sadať o sebe vedieť: náhle sa ohlásil, ozval žalúdok; znova sa objavila skrytá choroba

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hlásiť, -i, -ia nedok. (čo)

1. podávať (ústne al. písomne) zprávu (najmä úradnú) o niečom: h. výsledok niečoho; h. príchod niekoho; h. zmenu pobytu;

2. dávať na známosť, oznamovať: h. zprávy, program; rádio, pozorovateľňa hlási, že...; žel. h. vlak oznamovať jeho príchod; h. stanicu vyvolávať;

3. (čo i bezpredm.) trúbením oznamovať nočné hodiny (o hlásnikovi): h. desiatu, jednu (hodinu);

opak. hlásievať, -a, -ajú;

dok. ohlásiť

|| hlásiť sa

1. oznamovať svoju prítomnosť, svoj príchod: h. sa u niekoho, h. sa na polícii;

2. upozorňovať na seba zdvihnutím ruky: žiak sa hlási;

3. (kam, za čo) uchádzať sa o niečo, prihlasovať sa: h. sa k letcom, do zbrane; h. sa do kurzu; h. sa na prácu; h. sa za pomocníka;

4. (o čo i bezpredm.) dožadovať sa, domáhať sa niečoho: h. sa o svoje práva, o prácu, o odmenu; veritelia sa hlásia; h. sa o slovo dožadovať sa vypočutia (na schôdzke), pren. prejavovať aktivitu;

5. (ku komu, k čomu) priznávať sa, uznávať svoju príslušnosť, svoj vzťah k niekomu, k niečomu: h. sa k rodičom, k svojmu národu; h. sa k stratenej veci, k činu; h. sa k nejakému hnutiu;

6. ozývať sa, ohlasovať sa (o osobách): nik sa nehlási (na telefonické volanie);

7. prejavovať sa, zjavovať sa (o veciach): nuda sa hlási, zima sa hlási; cit, láska sa hlási v ňom;

8. (za koho) priznávať, prejavovať (verejne) svoju príslušnosť k nejakej skupine (národnej, ideologickej ap.): h. sa za Slováka; h. sa za komunistu;

opak. hlásievať sa;

dok. prihlásiť sa, k 6 i ohlásiť sa


prihlásiť, -i, -ia dok. (koho, čo) ústne al. písomne (obyč. úradne) zahlásiť, ohlásiť: p. zamestnanca na nemocenské poistenie; p. pohľadávku; prihlásení účastníci; p. požiadavky, svoj nárok na niečo;

nedok. prihlasovať, -uje, -ujú

|| prihlásiť sa

1. oznámiť príslušným úradom svoj príchod niekam, svoju prítomnosť, pobyt niekde: A prečo ste sa, človeče, u nás neprihlásili? A u notára? (Jil.)

2. (o čom, kam i bezpredm.) prejaviť nejako (zdvihnutím ruky al. písomne) svoju vôľu, svoje rozhodnutie, svoj záujem na niečom zúčastniť, niečo vykonať, vstúpiť do nejakej organizácie, do zamestnania ap.: p. sa o slovo, p. sa do diskusie, p. sa na brigádu; p. sa na skúšku; p. sa do strany, do družstva, do vojska; hovor. prihlásiť sa na noviny za odberateľa, za predplatiteľa novín; Stravníkov sa prihlásilo do 60. (Heč.) Plavia pravé drevo, prihlásim sa i ja (Taj.) na túto prácu. Vari len nezostanem kadejakou klepicou. Prihlásila som sa do divadla. (Stod.)

3. zried. (ku komu) ohlásiť sa k niekomu ako príbuzný, známy, priateľ ap., priznať sa niekomu: Najradšej by sa k nemu prihlásil ako starý známy. (Fr. Kráľ)

4. (o osobách, pren. i o veciach) ozvať sa, ohlásiť sa: nik sa neprihlásil (na telefónnu výzvu); pren. Potom sa prihlásil smäd (Hruš.) začal som byť smädný.

5. (za koho) verejne prejaviť, vyhlásiť svoju príslušnosť k nejakej skupine (národnej, politickej ap.): Môj otec sa v deväťatridsiatom roku prihlásil za Nemca. (Bedn.);

nedok. prihlasovať sa

prihlásiť sa dk k čomu prejaviť kladný vzťah, priznať sa k niečomu: k tomu (vinohradu) sa zadny neprihlasil (TRSTÍN 1631) neuplatnil naň nárok; nebude nam tessko odwolaty a k predesslemu naboženstwy se pryhlasity (ZA 1676)

Zvukové nahrávky niektorých slov

prihlásiť: →speex →vorbis
dovozcovia, ktorí sa prihlásili importateurs qui se sont manifestés
môže prihlásiť svoje pohľadávky peut produire ses créances
sa prihlásili a boli se sont manifestés et ont
sa prihlásili a predložili se faire connaître et présenter
tri spoločnosti sa prihlásili trois sociétés se sont fait connaître
združenie výrobcov sa prihlásili association de producteurs se sont manifestés

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu