prihnať -ženie -ženú dok. hnaním priviesť, dohnať: p. kravy z paše; vietor p-l oblaky;
nedok. priháňať -a
// prihnať sa expr. prudko, rýchlo prísť, dohnať sa: p-la sa búrka; p-l sa domov vystrašený
priháňať -ňa -ňajú -ňaj! -ňal -ňajúc -ňajúci -ňaný -ňanie nedok.
priháňať p. prihnať
prihnať, -ženie, -ženú dok. (čo, koho) poháňaním, hnaním priviesť na nejaké miesto, dohnať: p. statok na noc domov; Vietor prihnal celé pluky oblakov. (Vaj.) Svetová vojna prihnala do našich krajov ruských zajatcov, kozákov. (Al.);
nedok. priháňať, -a, -ajú
prihnať dk 1. čo kam hnaním priviesť, dohnať niečo niekam: gistina, ktoru pryhnal sebu k syrotnym, totyzto 2 woly a jalowyczu a klusu (SLIAČE 1596); dano chlapom, ktery barany prihnaly, na chlieb a piwo (ŽILINA 1702); blyžeg nas powetrica prihnala (PT 1778); x. pren lyde, zkrze kterych Buch k prawde prihnal a priwedel swet tento (PP 1734) 2. čo (o dopravných prostriedkoch) priviezť, doviezť, (plavením) dopraviť: pryhnaly ten woz az do domu Pawla Chlewenskeho (TRENČÍN 1569); pltnikom, kteri z Brezna dosstenicu prihnali, dano im fl 1 (ZVOLEN 1658); navem appellere: hagow k prjstawu prihnati (KS 1763); gine wssak lody mnohe, welikjmi wetry bywsse pauzenj, k brehu prihnali (HI 18. st) 3. koho k čomu prinútiť, donútiť niekoho na niečo: bázen božj k tomuto prihnala tichto wssech lidy (SK 1697); koho nuza ku twemu pratelstwu prižeňe (GV 1755); priháňať ndk k 1: y po dwuch stadech dobitka Domanižanie prihanely do Domaniže (TRENČÍN 1617); na zimu sa do toho majira dobytek prihana a tam sa zimuge (VRŠATEC 1689 U2); powětrj neprestawagicym fúkánym spěssně ssýf k brehu priháni (ŽS 1764); k 3: k tomu to czteny samy rozum nas ponuka, pryrozeny tahne a priklady pryhaňagu (SKá 1770); s potessenjm sy wábil, s bjdama si priháňal (BlR 18. st); prihnať sa dk kam rýchlo prísť, pribehnúť niekam: k tebe sme sa prihnali (Pas 18. st)